Troubled. [SK Preklad]

46

Melanie.

„Ow, ow, ow! Okej, prestaň. Prestaň!"

„Harry, musím to vyčistiť."

„Čistenie a skúmanie nie je to isté, Melanie."

„Prepáč, len to vyzerá zaujímavo," zamrmlem s úsmevom, keď sa jemne dotknem šrámu na Harryho líci. Nekrváca to tak veľmi ako predtým, ale stále dostatočne na to, aby sa uterák sfarbil načerveno. Pocítim príval viny, keď si spomeniem na zničený kúsok koberca a Nickovu mamu. Bude zničená, keď sa vráti do znečisteného domu medzi zatúlaných a opitých teenagerov.

Na moment odstúpim od Harryho tela, aby som sa otočila k umývadlu a vyžmýkala uterák. Jeho krvou podliate oči zostanú zamerané na mne, aj keď bojuje s tým, aby ich udržal otvorené. Napriek tomu ako veľmi chcem aby táto noc pokračovala, môžem vidieť že z ticha kúpeľne a mojej upokojujúcej prítomnosti začína prepadať únave.

Harry, sediaci na zatvorenom záchode, pri mojom návrate roztvorí náruč, keď sa postavím medzi jeho kolená. Jeho oči sa zavrú, keď utriem naštvanú červenú ranu vyrytú do jeho tváre. Záhyby medzi jeho obočím sa vrátili spolu s napätými čiarami na jeho čele. Nechcem ani myslieť na to, koľkokrát bol v takomto stave: opitý, krvavý a plný hnevu. Až na to, že vtedy sa oňho nemal kto postarať.

Skĺznem prstom po jeho nezranenom líci, aby som mu uľavila. V odpovedi sa vďačne oprie do môjho dotyku. Napriek tomu že je celý od krvi a modrín, stále je nepopierateľne úchvatný. Jeho črty sú silné a čeľusť ostrá, čo zdôrazňuje jeho dlhé mihalnice a jemné vlasy. Jeho koža je hladká a svaly pevné, aj keď som si istá že po predchádzajúcej bitke bolia. Zamračím sa, keď pozriem na jeho monokel a rozbitú peru, v nepochopení nad tým, ako môže niekto poškodiť niečo tak krásne.

„Myslím, že budeš potrebovať stehy," poviem s povzdychom, keď jeho ranu zblízka preskúmam. Nefritové oči sa otvoria a lenivo sa znovu zamerajú na mňa. Harry je ešte stále opitý, ale za poslednú polhodinu trochu vytriezvel. Pohľad mu padne na moje pery, potom na krk, odsúvajúc moje slová stranou. Zostanem ticho, keď sa natiahne po mojej striebornej retiazke aby spod môjho trička vytiahol prívesok.

„Je toto moje?" Jeho prízvuk je silný a pomalý, dokonca viac ako obvykle, keď si obtočí slová okolo jazyka, než ich vypustí do vzduchu. Prezerá si krížik akoby to bolo po prvý raz, čo ho vidí. Harry si vtiahne spodnú peru medzi zuby a ja ticho prikývnem v odpovedi.

„Dal som ti to?" spýta sa, keď sa jeho oči pomaly zdvihnú, aby sa stretli s mojimi.

„Nie, prepáč. Len som to chcela mať dnes na sebe, ale dám ti to späť," poponáhľam sa a pokúsim sa odopnúť retiazku vzadu na krku. Harryho pohyby sú rýchle, keď sa tiež poponáhľa zastaviť ma. Obtočí ruky okolo mojich a s malým úsmevom ma upokojí.

„Páči sa mi to na tebe, vážne. Nechaj si to." Jeho palec a ukazovák stále prechádzajú po prívesku, keď vrátim moju pozornosť k jeho ranám.

„Bolí ťa telo?" spýtam sa, keď počítam modriny tvoriace sa na jeho tvári.

„Hej, ale nie je to nič, čo by som už nezažil," odvetí potichu.

Harryho oči zostanú upreté na krížiku.

Konverzácia moment alebo dva nepokračuje, keď študuje náhrdelník. Vidím, že sa začína strácať v myšlienkach, keď jeho oči zostanú neprítomné a tvár zachmúrená. Harry má na tvári päť veľkých modrín spolu s niekoľkými malými rankami.

„Melanie?" prehovorí konečne. Zaskočí ma, ako malo jeho hlas znie: pripomína mi neisté dieťa, ktoré si nie je isté otázkou, čo sa ide spýtať.