Troubled. [SK Preklad]

28

Melanie.

Dean: Môžeme sa porozprávať?

Pustím telefón na linku a spojím moje trasúce sa ruky. Nemôžem premýšľať čisto a útržky letiacich pästí a svetiel auta mi prebehnú mysľou. Je to akoby bol znovu predo mnou, kymácajúci sa a volajúci moje meno. Okamžite vybehnem z kúpeľne aby som pred ním ušla a našla Harryho, ale keď sa vrátim do izby, je prázdna.

„Ani sa nepokúšaj skryť, zlatko. Budem ťa loviť a napriek všetkému ťa vždy nájdem." Pritlačím si dlane k ušiam, aby som zablokovala Deanov hlas. Moje zápästia začnú páliť a bolieť, pripomienka toho, že aj keď si myslím, že som sama, je stále so mnou.

Oficiálne som prišla o rozum.

„Melanie! Pod dole, hneď!" Burácajúci hlas môjho otca zatrasie domom a ja si v úzkosti zaťahám za končeky.

Moja hlava sa hemží nátlakom Deanovho napadnutia a teraz ešte aj otec s jeho hroziacimi konštrukciami. Niečo sa zrejme neumylo správne alebo- alebo niečo nebolo spravené podľa jeho očakávaní. Nemôžem sa teraz vysporiadavať s jeho krikom a slovným ponižovaním, nie som toho mentálne schopná.

„Melanie!" zakričí znovu.

„Idem," zamrmlem sama pre seba, aj keď ma nemôže počuť. Nemôžem mať proste na dve minúty pauzu? Nohy ma nesú po schodoch dole a ja prejdem okolo nervóznej Maggie. Pritisne sa k staršej sestre a Gabriela po mne hodí ustaraným pohľadom, než sa zdvihne zo svojho miesta na gauči. Rýchlo vyjde hore schodmi, berúc trojročné dievčatko so sebou.

„Áno, pane?" Spýtam sa opatrne. Pri mojom príchode sa otočí a mne zovrie žalúdok, keď uvidím tú zlosť v jeho očiach. Odkopne naštvane svoje topánky a ja sebou trhnem, keď vrazia do blízkeho potníka s hlasným bang. Ustúpim niekoľko krokov späť a narazím do kuchynského stola.

„Je nejaký dôvod pre to, že som dnes musel nakŕmiť zvieratá?" Spýta sa. Doslova môžem cítiť jed z jeho slov, ako mi preniká do kože, nechávajúc ma zamrznutú v strachu. Položí si prázdne vedro k nohám a strhne zo seba po jednej rukavice.

„Ja-ja sa ospravedlňujem. Zaspala som, nemám ospravedlnenie," uzavriem. Ako som mohla byť taká sprostá? Hádam, že som sa tak zaoberala Harrym, že som svoje denné povinnosti zatlačila dozadu mojej mysle.

„Tvoj spánok je dôležitejší ako tvoje povinnosti? Kurevsky neuveriteľné, Melanie. Máš len jednu prácu a aj to si priveľmi sebecká na to, aby si ju spravila. Sprostá," vypľuje a ja môžem cítiť, ako sa moje ruky začínajú znovu triasť.

„Povedala som, že ma to mrzí," obhájim sa potichu. „Včera som mala vážne dlhú noc a asi mi to vykĺzlo z mysle."

„Takže mi hovoríš, že zvieratá musia trpieť bez jedla a vody, pretože ty si bola priveľmi zamestnaná svojimi priateľmi?" obviní ma.

„Nie, to som vôbec nepovedala. Povedala som len, že som mala dlhú noc a zabudla som," poviem rovnako. Po vyzývavom súboji v zízaní medzi nami dvomi, konečne prehovorí.

„Máš zaracha na nasledujúci týždeň. Žiadna Abbey, žiadny telefón, žiadna televízia. A tiež, Maggie sa už nejaký čas necíti dobre, my všetci ideme dnes na večeru preč, tak ty tu zostaneš a postaráš sa o ňu. Je ti to jasné?" Moje obočie sa pri jeho slovách zamračí a prekrížim si ruky. Toto je tak nefér. Zabudla som doslova jediný krát a toto za to dostanem.

Pre toto tak veľmi stresujem ohľadom mojich povinností, Harry.

Podám mu môj telefón a otočím sa na odchod. Nemá cenu sa hádať. Viem, že by som prehrala a skončila s ešte horším potrestaním. Ako sa chystám na odchod, cez dvere prejdú dvaja muži s kamerami a odtlačia ma nabok.