Melanie.
Škriabem po ruke, ktorá prikrýva moje ústa a bojujem s druhou, ktorá sa obmotala okolo môjho pása. Nohami mlátim okolo seba so všetkou silou čo v sebe mám, snažiac sa vyslobodiť zo zovretia cudzinca, ktorý ma pevne drží na svojom hrudníku. Neznámy, ktorý ma drží, je muž a moja panika začína stúpať, keď kráča od strašidelného svetla ulice do temnejšej časti.
Jeho lepkavá ruka tlmí môj krik, keď otočí moje telo a hladovo ho pritlačí k tomu svojmu. Každý krok, ktorý spaví, ma tlačí dozadu, a netrvá dlho kým narazíme do steny budovy.
„Oh, zlatko, neopotrebuj si príliš hlas, ešte sme ani nezačali!" zachichotá sa.
Pridusí ma pri kyslom, alkoholickom zápachu z jeho dychu a po tvári mi začnú zo strachu tiecť slzy. Tlmené svetlo mi poskytne letmý pohľad na mužovu tvár, a ten obraz ma prinúti nakrčiť sa. Je v stredných rokoch a vyzerá staršie so zvyškami Boh-vie-čoho v jeho dlhej neudržiavanej brade. Jeho oblečenie je ošúchané, staré a smrdí chlastom a odpadkami.
Pokúsim sa muža odstrčiť preč, ale pohľad, ktorý ma v očiach ma ubezpečí, že sa tak skoro nikam nechystá. V hrôze primrznem na mieste a jediná vec, na ktorú dokážem myslieť, je čo mi spraví ak nezačnem konať. Inštinkty ma konečne vytrhnú z tranzu a ja surovo zakusnem do jeho mäsitej ruky, ktorá stále zakrýva moje ústa. Rukami ho odstrčím a on ma s výkrikom pustí. Akonáhle ma prepustí, nadýchnem sa poriadnej dávky čerstvého vzduchu a zakričím prvé meno, ktoré ma napadne.
„Harry!"
Ostrý úder do zadnej časti hlavy ma zrazí k zemi. Pulz mi búši v ušiach a jediné čo cítim, je bolesť. Moje telo sa inštinktívne skrčí do klbka pri tom ako si rukami objímem hlavu a zlyhám v snahe uvoľniť z toho miesta trochu bolesti. Nemám čas na reakciu predtým ako som pretočená na chrbát. Lapám po vzduchu, keď si muž sadne na môj hrudník, pritláčajúc ma k zemi.
„Pokúsil som sa byť milý," zaškerí sa. „Ale teraz ma už len serieš." Jeho telo sa nahne, keď sa načiahne do svojho zadného vrecka: desivé cvaknutie noža sprevádza môj vydesený plač.
Moje telo sebou mláti pod tým jeho, keď sa ostrý kus kovu zapichne do stredu môjho tričku a začne trhať látku. Zavriem oči a prosím ho aby prestal, keď jeho ruky začnú šmátrať agresívne po mojom tričku, predtým ako ho úplne roztrhne. Napriek veľkej bolesti v krku z plaču a kriku, ešte raz, posledný krát, vykríknem Harryho meno. Môj hlas sa zadrhne, keď mužova ruka nájde moje hrdlo. Nie som na to pripravená, keď ma zdrapne za vlasy, zdvíhajúc mi tak hlavu, než ňou brutálne tresne o betón.
Všetko sa spomalí až do zastavenia.
Pred očami mi vybuchnú hviezdy, zatiaľ čo tam na moment nehybne ležím, úplne omráčená. Svet okolo sa stane zvláštnym a tmavým... bolesť predtým je nič v porovnaní s tou teraz, čo mi zabráni v akomkoľvek pokuse o útek.
Som tak sústredená na znecitlivejúci pocit, ktorý napáda moje zmysli, že si ani nevšimnem náhlu neprítomnosť ťažkej váhy na mojej hrudi. Keď sa moja myseľ opäť dostane do reality, dokážem konečne znovu dýchať. V pozadí sa zmiešajú naštvané hlasy, ale ja zostávam nehybná na zemi. Až keď sa ku mne dostane určitý hlas, zameriam pozornosť na dve postavy vedľa mňa.
Harry sedí na vrchu neznámeho muža, jednou rukou ho drží za predok trička, druhou ho mláti do tváre. Opakovane muža bije, napriek tomu že sa neznámy snaží vyhýbať jeho agresívnym úderom, je preňho neodvratné, že dostane ďalšiu ranu. Napriek môjmu hmlistému vnímaniu, zúrivosť a odhodlanie v Harryho očiach si nejde nevšimnúť. Krv sa valí z mužovho nosu a pokrýva Harryho hánky, zatiaľ čo jeho zovretá päsť do muža neprestajne tlčie. Je rozzúrený a používa jeho hnev ako hnaciu silu.
YOU ARE READING
Troubled. [SK Preklad]
FanfictionNemyslím, že skutočne viete kým ste, pokým nestratíte samých seba. Nepoznáte bolesť, pokým človek, za ktorého by ste dali život, neodistí granát, nechávajúc vás osamelých stáť na otvorenom bojisku. Nepoznáte lásku, pokým vás zdroj vášho šťastia nene...