Troubled. [SK Preklad]

50

Melanie.

Cesta domov je tichá.

Samozrejme, že chcem niečo povedať. Slová sa mi dokola opakujú v mysli a prosia o to, aby som ich vyslovila, vykričala, ale ja zostávam ponorená do ticha, zatiaľ čo rozmazané pole plynie okolo nás. Hánky mám biele z toho ako silno zovieram volant a som si istá, že mám prekusnnutú peru z toho, ako silno do nej hryziem.

„Nerob to."

Tie slová ma prenasledujú a jeho hlas ma mi ozýva v ušiach. Všetko, čo sa medzi nami stalo za posledné štyri mesiace, mi prebehne pred očami a ja zažmurkám, kým sa mi spomienky v hlave prehrávajú ako použitá kazeta. Rozhádzané obrázky Harryho sa mi mihajú mysľou a ja sa do nich ponorím: je v mojej posteli, keď mu svitanie osvetlí tvár, dlhé mihalnice sa mu trepotajú o líca, keď sa začne mrviť. Jemné dotyky a nežné bozky. Jeho úsmev rozsvieti vzduch okolo nás a jeho hlasný smiech vyplní moje myšlienky ako melódia.

Utápam sa v tom krásnom zvuku.

Jedna po druhej sa mi odhaľujú jeho črty. Ružová jeho pier, ktorých kútiky sa v mojej prítomnosti nadvihnú. Ostrosť čeľuste keď rozpráva a malá peha, ktorá okupuje kútik jeho úst, tesne pri jamkách v lícach. Končeky hnedých kučier a spôsob akým sa zľahka otierajú o jeho čelo. Hľadí na mňa akoby som bola posledný človek na zemi, a jediné čo chce, je sledovať slová, ktoré mi ako med odkvapkávajú z úst. Vždy vyzerá akoby vedel niečo, čo ja nie, akoby si bol vedomý toho účinku, čo na mňa má. Harry vie, ako často sa strácam v jeho smaragdovom pohľade: je hypnotizujúci a ja som neustále uväznená v jeho kúzle.

Slzy ma bodajú v očiach a môžem cítiť bolesť, ktorá sa mi plazí po chrbtici. Možno som len unavená a budem sa cítiť lepšie zajtra, keď si odpočiniem. Ale možno som sa zmýlila v citoch voči Harrymu a úplne som podcenila ich silu. Možno som sa doňho vážne zaľúbila a až teraz na to prichádzam.

„Si v poriadku?" spýta sa Harry, keď položí ruku na vrch tej mojej. Jeho dotyk je horúci. Chcem mu odpovedať že som, ale bolo by to zbytočné. Niekedy je v poriadku nebyť v poriadku, a niekedy je lepšie, keď vás ľudia nechajú na pokoji. Pokrútim nesúhlasne hlavou a vyvlečiem sa z jeho dotyku.

Ublíženie.

Harry je ublížený: je to zrejmé v každom kúsku jeho bytia, okrem slov, ktoré hovorí. Obočie sa mu zamračí dokopy, keď sa jeho vyrovnanosť naruší a ružové pery sa pootvoria. Celý jeho výzor sa mi pred očami rozpadne. Zúfalstvo si nájde cestu do tohto potetovaného chlapca a zúri v jeho očiach ako búrka. Hľadí na mňa, akoby som bola posledný človek, ktorého kedy uvidí, začuje alebo sa ho dotkne, a on to doteraz bral ako samozrejmosť. Napriek tomu, že tak zareaguje len na zlomok sekundy, je to všetok čas ktorý potrebujem na to, aby som videla pravdu.

Sú to jeho oči, čo všetko prezradia.

Tá nekonečná bolesť srdca, odrážajúca sa v jeho pohľade, odhalí každú skrytú emóciu. Ľúbi ma. Viem, že ma ľúbi, keď jeho sebavedomie praská ako porcelán pod svetlom mesiaca. Hovorí, že ak by mi tie pocity mohol oplatiť, tak by to spravil. Najviac však bolí to, že si tie vlastné pocity neuvedomuje, pretože ich nikdy predtým nezažil. Nespoznáva lásku, keď ju vidí. Nepotrebujem od neho slová na to, aby nimi vypovedal pravé emócie: vidím ich vo všetkom, čo robí. Každá bitka s Deanom, každá rana a škrabanec, ktoré tu počas svojho času získal, získal kvôli láske.

Neúprimnosť v jeho hlase bola zrejmá, ale jeho oči odhalili pravdu. Hovorí, že som sa zmenila a možno je to pravda. Možno som iná, pretože som predtým nevedela, čo to znamená byť nažive. Existovala som v tejto kostre emócii a prázdnej ulite túžby: vedela som, čo tie slová znamenajú, ale nikdy som úplne nevedela, ako ich cítiť. Na začiatku som nevedela kto som, ale hádam, že to nevie nikto, až pokým netratí samého seba. Zmenila som sa, ale zmenila som sa k lepšiemu. A som za to Harrymu z celého srdca vďačná.