Troubled. [SK Preklad]

3

Harry.

„Máš všetko? Nechcem aby si odišiel bez niečoho, čo by si mohol potrebovať," pozrie na mňa a ja môžem vidieť, ako sa jej oči začínajú lesknúť čerstvými slzami.

„Áno, mama, mám osemnásť. Som si celkom istý tým, že sa o seba viem postarať sám." Prekrútim očami keď otvorím kufor auta a hodím tam svoju batožinu.

„Okey, len sa uisťujem. Prosím, Harry, dávaj si pozor a nerob zo seba hlupáka." Zovrie moje ramená a ja sa na ňu zamračím. Ton jej hlasu znie starostlivo, ale ja viem, že ma neposiela preč cez pol sveta kvôli môjmu prekliatemu „zotaveniu", ale kvôli tomu, aby si udržala zdravý rozum. Jednoducho viem, že sa už nechce vysporiadavať s mojimi sračkami, takže som tu, stojím pred nejakým obrovským letiskom s taškou pri nohách a letenkou v ruke. Prekvapí ma, keď sa dve krehké ruky obmotajú okolo môjho krku a stiahnu ma do objatia. Ako odpoveď ju napoly objímem a jej roztrasené ruky zotrú slzu, ktorá hrozí, že utečie z jej očí plných smútku.

„Ľúbim ťa," usmeje sa a položí ruky na môj biceps.

„Hej..." zamrmlem a poškriabem sa na krku. Už nejaký čas vie, že tieto slová v skutočnosti nikdy nezopakujem. Samozrejme, že sa cítim ako kretén vždy, keď neodpoviem, ale nikdy sa nemôžem prinútiť k tomu, aby som jej povedal, ako sa naozaj cítim. Moja fasáda je postavená na tom, že mi na ničom nezáleží: emócie sú pre mňa známka slabosti. Naposledy ma pozdraví, keď kráčam preč a prejdem cez dvere. Čoskoro som pri Vchode B11 a hľadám miesto na sadnutie si. Ako kráčam okolo prázdnych sedačiek, moja batožina o niečo zavadí a ja sa potknem o vlastnú nohu. Vedľa mňa sa ozve výbuch chichotu a ja zazriem na zdroj, z ktorého to vychádza.

Hľadí na mňa pár jasných modrých očí, zvýraznených linkou. Keď ruky položí na svoje prekrížené nohy, spracujem nadmerné množstvo tetovaní vtákov a pierok, porozhadzovaných v malých kúskoch na jej nezakrytej pokožke. Nevyzerá byť šokovaná mojim zazeraním: len sa ďalej chichoce. Prekrútim očami a rozhodnem sa, že najlepšie bude ju proste ignorovať. Usadím sa o rad ďalej a otočím sa k nej chrbtom. Moja hudba blokuje zdanlivo nekonečný prúd náhodných hlasov, a ja zavriem oči, v nádeji, že si pred letom zdriemnem. Práve keď začína ďalšia pesnička, moje sluchátko je vytrhnuté z môjho ucha a cítim, ako mi niekto štuchá do ramena. V zúrivosti otvorím oči a vidím to isté dievča sedieť vedľa mňa.

„Čo kurva chceš?" Vyprsknem na ňu. Páchne od cigaretového dymu a očividne nevie, čo to je zasraný osobný priestor.

„Tak teda, ahoj aj tebe." Z úst jej vyprskne rovnaký otravný chichot, zatiaľ čo si tam jednoducho sedí a zíza na mňa s úsmevom na tvári.

„Kto do pekla si a prečo pokračuješ v otravovaní ma?"

„Tiež si v tom projekte?" Ignoruje moju otázku a spýta sa radšej svoju vlastnú.

To kurva nie. Nie, nie, nie, nie, nie, nie je možné aby v tom bola so mnou. Môj výraz hrôzy vezme ako súhlas a znovu rozbehne svoje ústa.

„Som Hannah a vyzerá to tak, že so mnou budeš bývať nasledujúcich šesť mesiacov." Predstaví sa a s úškrnom vrazí do môjho ramena. Jej pohľad zabehne k piercingu v mojich perách a podvedome sa začne hrať s tými jej, ktoré má v obočí. „Bolelo to?" Pokračuje predtým, než by som vôbec mohol odpovedať. „Pred nedávnom som si ich dala do obočia a pamätám si, že to sakramentsky bolelo." Niečo za nami zaujme jej pozornosť a prestane. Kývne v smere ktorým sa pozerá, než prehovorí. „Aj on je v show?"

Pozriem sa cez rameno a uvidím chalana s rukávom z tetovaní, piercingami a tunelom v pravom uchu. Batožinu vlečie za sebou a jedno zo slúchatiek mu visí nad hrudníkom. „Ako vieš, že je s nami?" Otočím sa späť a venujem úsmev môjmu vlastnému sarkazmu.

„Až sem z neho cítim trávu a tiež zapadá do nášho typu davu." Týpek je očividne vytočený, keď sa obzerá okolo, hľadajúc svoj Vchod a zavolá si jednu z asistentiek na pomoc. Pobavene pozerám na to, ako za jej chrbtom zdvihne prostredník, keď okolo neho prekráča, akoby bol neviditeľný.

„Dva fajnové kusy na celých šesť mesiacov." Povedia Blonďavé vlasy a Modré oči spoza mňa. Postaví sa a rukou si prejde cez strapaté vlasy. „Idem sa predstaviť. Hneď som späť."

Takmer si znovu zapnem hudbu, no potom sa rozhodnem, že oveľa zábavnejšie bude pozerať na to, ako sa strápni. Narazí doňho a zrazu sa usmeje v poznaní. „Počkaj, teba poznám! Asi pre hodinou sme spolu fajčili cigaretu! Ah, nevedela som, že si v tomto tiež!" Vyprsknem pri jeho odpore voči nej a potichu sa pre seba chechtám.

„Okey, teraz ustúp, asi tak, tisíc krokov späť. Vieš, mám svoju bublinu a ty si ju práve nehanebne praskla, takže..." jeho hlas zanikne pri grimase. Odstrčí jej plece a odkráča. Vybuchnem smiechom pri odmietnutí Hannah, ktorej tvár naberie farbu jasnej červenej. Pri zvuku môjho hlasu sa otočí a vyplazí na mňa jazyk.

„Hannah, prosím, správaj sa primerane svojmu veku. Vôbec to nie je rozkošné," odpoviem a stlačím na mobile „prehrať". Keď konverzácia skončí, znovu sa im otočím chrbtom. Očami sledujem každého v miestnosti, analyzujúc ich činnosť. Pozerám, ako dve deti behajú okolo, zatiaľ čo rodičia sa ich pokúšajú skrotiť a ako stará dáma tlačí uličkou svojho psa v kočíku. Pozerám, ako na seba muž vyleje kávu a začne nadávať na to, že si zničil nové kaki nohavice: žena vedľa neho počas spánku slintá s otvorenými ústami.

Nenávidím ľudí.

Niekto sa posadí vedľa mňa a ja sa otočím, vidiac, že to je ten týpek, s ktorým sa predtým rozprávala Hannah. Zdvihne boky a vytiahne zo zadného vrecka telefón. Jeho prsty stlačia „preskočiť" predtým, než ho zablokuje a nechá si ho položený na kline. Jeho oči pristanú na mne a natiahne s úsmevom ruku.

„Som Louis."

„Harry." Potrasiem mu rukou.

„Ah, vidím, že si výrečný muž," povie Louis keď si odhrnie vlasy z tváre. „No, minimálne je to lepšie než Ústny Motor tam neďaleko." Usmejem sa a prikývnem pri jeho prehlásení. „Som oh-tak-šťastný pri zistení, že nás zrovna ona bude sprevádzať na našej veľkej a úžasnej ceste za vykúpením," pokračuje.

„Ako že si ju to stretol prvýkrát?" Spýtam sa a vytiahnem si z ucha pravé sluchátko, stlmujúc hudbu, aby som ho počul.

„Fajčil som s ňou vonku asi pred hodinou. Prišla za mnou a ja, ako pravý gentleman, som si pomyslel, že je sexy ako sviňa," zafučí. Jeho úsmev sa zmení v zamračenie, predtým než dodá. „No, to bolo predtým ,než som zistil že nevie prestať kecať. Ale aj tak si myslím, že je vcelku kus."

„Je kurevsky otravná," zamrmlem, keď sa opriem o stoličku a natiahnem pred seba nohy. Tieto pidi stoličky vôbec nie sú stavané na niekoho, kto meria 192cm. Skontrolujem čas na telefóne: náš let by mal čoskoro odchádzať.

„Mám pocit, že si ten týpek, ktorý si myslí, že všetci sú otravní. Ale to je v pohode: ja som ním tiež," povie. Louis sa usmeje, predným než sa pohodlne oprie na svojej stoličke a zavrie oči. Myslím, že nie je až taký zlý. Jednoducho sa mi uľaví, že je tu aspoň niekto obstojný.

A/N: Reálny Harry má okolo 183cm, ale autorka ho naschvál vo svojom diele vytiahla ešte viac do výšky (no jo, po tom by sa šplhalo) ;)

Tiež by som bola rada, aby o sebe čítatelia prekladu (ak tu nejakí sú), občas dali vedieť, nech viem, či to prekladám pre niekoho alebo vážne len pre prekúšanie svojej angličtiny ;D