Troubled. [SK Preklad]

15

Melanie.

„Znie ti kino a večera dostatočne dobre?" spýta sa Dean, keď zastaví na križovatke. Centrum je cez ulicu, vyzdobené vianočnými svetielkami, ktoré pridávajú niečo navyše k radostnému pocitu z prichádzajúcich prázdnin. Je to absolútne úžasné, úplný opak toho, ako to vyzerá bežne.

„Perfektne," odpoviem s malým úsmevom. O pár minút neskôr dorazíme do rozkošnej reštaurácie. Odopnem si pás a otvorím dvere, dychtivá po tom byť už vo vnútri. Oveje ma silný poryv vetra a ja si pritiahnem tenkú bundu ešte bližšie k telu. Známe motýle sa znovu ukážu, keď sa okolo mojich ramien ovinie ťažká ruka. Na moment si myslím, že to je Harry, ale potom prídem k zmyslom a vyženiem tu myšlienku z mysle.

Nie, nie nedovolím, aby mi toto rande zničil. Bože, prečo vždy nájde spôsob ako sa mi vkradnúť do mysle?

Dean dá ruku preč, aby mohol pre mňa podržať otvorené dvere a kývne hlavou, keď prejdem okolo neho. Reštaurácia, ktorú vybral, je tá, v ktorej moja rodina často jedáva, ale mne to nevadí. Očami prebehnem veľké množstvo falošných rýb a pirátskych kolies, ktoré visia po stenách, zatiaľ čo on pre nás žiada kabínku. Farby reštaurácie sú zložené z krémovej a hnedej, a modely lodí sú roztrúsené všade okolo. Nie je to nič ozdobné, a ja som za to rada.

Nasleduje ženu, ktorá nás smeruje na stranu. Sadnem si oproti Deanovi a usmejem sa, keď pred nás čašníčka položí menu. Objednáme si pitie a ona odíde dozadu, nechávajúc nás osamote.

„Ďakujem, že si ma dnes večer zobral von. Potrebovala som vypadnúť z domu," poviem s jemným smiechom.

„Ani to nespomínaj, tiež som potreboval oddych. Je všetko v pohode?" vzhliadne po tom, čo si prezrie menu. Jeho krištáľovo modré oči ma držia v zajatí a ja si nemôžem pomôcť, ale roztápa ma to.

Je tak rozkošný.

„Uh, hej, ja len že teraz mám pár... priateľov, ktorý u nás prebývajú," poviem keď nám čašníčka prinesie pitie. Pomiešam so slamkou ľad a váhavo si odpijem. Mladé dievča vytiahne svoj poznámkový blok a zapíše si naše objednávky, uistí sa, že to má dobre a odíde.

„Vy ste tá rodina v tej TV šou, nie?" tipne si Dean a ja si povzdychnem. „Hej, počul som o tom, ale nehanbi sa za to. Myslím, že to je super," povie ubezpečujúco a položí svoju ruku na moju, ked si všimne môj mrzutý výraz.

„Nechcela som ti to povedať, aby si si nemyslel, že som divná." Palcom sa začne pomaly pohybovať po mojej ruke a ja začnem premýšľať nad tým, ako robil Harry to isté na mojom stehne.

„Prečo by to bolo divné? Ja si myslím, že si úžasná." Aj keď je ten pocit super, Deanove dotýkanie sa mojej ruky ma prestáva baviť. Tváriac sa akoby nič sa od jeho dotyku odtiahnem a uhrám to na to, že som sa chcela napiť.

„Ďakujem. Ako že si to našiel toto miesto? Myslela som, že si nevedel kde sa tu čo nachádza?" zmením tému.

„Verím, že existuje vec, ktorá sa volá Google," povie, hlas má pretkaný sarkazmom. Zachichocem sa, ale môj úsmev opadne, keď za nami prehovorí hlboký hlas.

„Áno dal by som si rybu s hranolkami s tatárskou omáčkou. Ďakujem."

V zdesení sa otočím a pozorujem ako Harry zaklapne jeho menu, podávajúc ho rovnakej čašníčke, ktorú obsluhovala nás, s Hannah sediacou vedľa neho. Prichytí ma pri tom ako zízam jeho smerom a otvorí ústa, uštipačne napodobňujúc výraz prekvapenia. Zabijem ho v mojej myslí tisíc krát, zatiaľ čo sa postaví zo svojho miesta v ich kabínke a vydá sa k nám.