Od tŕnia k láske

19.Dátum :)

Tomáš Mirček:

"Mýliš sa. Ja som dobrý priateľ."

Snažil som sa jej vyvrátiť tú zlú mienku, ktorú o mne mala.

"Podľa mňa ani nevieš, že kedy má narodeniny."

Podceňovala ma. Nie som až taký zlý, že by som niečo také nevedel.

"Viem."

Ozval sa chichot dievčat, ktoré stáli vedľa mňa.

"Za čo ho máš? Chudera!"

Prihovorila sa k Eliške, akási tmavovláska.

"Kedy sa narodila?"

To sa ma vážne spýtala? Myslel som si, že to bola len rečnícka otázka a nie, že to myslí naozaj.

"Hm..."

"To odpoveď nie je."

Pokrútila nado mnou hlavou.

"V roku 1997."

Dal som jej odpoveď, ktorú si tak veľmi žiadala.

"To si mohol zostať radšej pri tom tvojom hm. Vidno, že nevieš presný dátum."

Jej tvár bola vážna a pohľad chladný. Takto nejako sa pozerá gepard na svoju korisť, keď sa chystá zaútočiť. Nie, že by som ho už niekedy naživo videl, ale predstavujem si to tak.

"24.5."

Povedal som prvý dátum, ktorý ma napadol. Pravdupovediac ani netuším či patrí niekomu známemu alebo som si ho práve vymyslel.

"A naozajstný?"

Do riti! Ako vie, že tento nepatrí jej? Čo je nejaký špión? To by aspoň vysvetľovalo jej znechutenie voči mojej osobe.

"Veď 20.5."

Zopakujem jej predošlý dátum.

"Naozaj? Nehovoril si náhodou, že 24.5.?"

Ona si hádam zaznamenáva každé moje slovo. To má až takú dobrú pamäť? Ale možno aj mala pravdu, že som sa pomýlil. Mne dátumy totiž nikdy nešli.

"Narodila sa v máji. To som si na 100% istý."

Alebo to bolo v júni? A taktiež mi niečo hovorí aj mesiac november. Možno má vtedy meniny. Kedy vlastne je Nikolky? Či už jej bolo? Fajn, má pravdu. Som príšerný priateľ.

"Tomi? Veď ona je december. Pozerala som si jej Facebook. Má to tam napísané."

Asi som sa vôbec netrafil. Výhovorky, že tam má zlý dátum alebo že sa narodila dvakrát by mi asi nikto neuveril. Preto som vyšiel s pravdou von.

"Nepamätám si jej dátum narodenia."

I keď možno mi ho ani nikdy nepovedala. Nezvykli sme sa totiž rozprávať o nás. Vlastne, my sa spolu veľmi často ani nerozprávame. Skôr sme milenci ako nejakí frajeri, ale nám to celkom aj vyhovuje. Keby som ju mal počúvať, tak by mi explodoval mozog. Je krásna, ale najmúdrejšia zrovna nie je.

"Ja som to vedela."

Ženy majú vždy radosť, keď majú v niečom pravdu. Zvyčajne na to poukazujú niekoľko dní až kým sa na to nezabudne. No po pár rokoch sú schopné toto všetko oprášiť a použiť to proti vám. Preto som pri rozhovoroch obzvlášť opatrný, ale niekedy je to nemožné.

"Gratulujem. Odhalila si, že mám zlú pamäť."

Ironicky som jej zatlieskal. Strápnila ma predsa pred celou svojou triedou.

"Keby len to. Dokázala som, že nie si dokonalý."

Asi by ma mali jej slová bolieť, ale nebolia. Viem, že má pravdu. Ale veď ja sa ani nesnažím byť dokonalý. Nemôžem za to, že ma tak ostatné dievčatá berú. Ani som im nedával elixír lásky do vody, aby boli do mňa zblaznené. Jednoducho je to tak a ja na tom nič nezmením ani keby som chcel.

"On je dokonalý!"

"Nepamätá si dátumy, ale priateľ je určite úžasný!"

Zastali sa ma hneď niekoľké dievčatá. O tomto hovorím. Ukázala im, aký hlupák som a aj tak majú o mňa záujem. Nejde to zmeniť.

"Dúfam, že si raz otvoríte oči."

Povedala potichu a bolo na nej vidieť isté sklamanie. Chcela ma zhodiť, ale nepodarilo sa jej to. Stále som v ich očiach niekto, ako Superman.

"Ty si otvor oči!"

"Čo nevidíš, aký je úžasný?"

Pripadal som si tam zbytočný. Rozprávať sa o mne mohli aj bez mojej prítomnosti. Aspoň by som sa vyhol bolesti hlavy. Myslím, že aj Eliška bola na tom rovnako. Tá sa narozdiel odo mňa vybrala z triedy preč.

"Podľa mňa je lezba."

Prehovorilo jedno z dievčat a všetky ostatné sa začali smiať. Podľa mňa nie je, ale prečo tak veľmi neznáša chlapcov? Alebo neznáša len mňa?

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :)