Od tŕnia k láske

55.Vyvolená :)

Eliška Smithová:

"Tu je moja vyvolená."

Usmial sa Daniel a ukázal prstom na kráčajúce dievča, ktoré malo nasmerované priamo ku nám. Malo hnedé vlasy až po pás, bolo plnoštíhle a na tvári nemalo ani kúsok make-upu. Pozerala som na ňu tak uprene, že som ani nežmurkla. Cítila som, ako sa mi otvárajú ústa. Môj brat chodí s ňou? Dievča totiž neprekypovalo krásou. Nie, že by som bola skrz to nespokojná so svojou budúcou rodinou, práve naopak. Bola som pyšná na svojho brata, keďže bolo vidieť, že ju naozaj miluje a preto je s ňou. Že ju nemiluje len na pohľad, ako zvyknú ostatní ľudia. On ju miluje srdcom a to je tá najväčšia láska, aká môže byť. Taktiež som bola veľmi prekvapená, keďže brat domov nosil len štíhle a krásne modelky. Že by zmenil vkus? Alebo len dospel? 

"Ahojte."

Pozdravila sa nám a Daniel si ju hneď pritiahol k sebe. Potom ju vášnivo pobozkal, na čo som zareagovala hlasným zakašlaním. 

"Čo je?" 

Odtiahol sa od nej so smiechom. Ona hneď hodila na neho nechápavý pohľad, keďže očividne bozk od neho nečakala a už vôbec nie takýto.

"Mám ťa rada, ale nepotrebujem sa na toto pozerať."

Zasmiala som pri mojom vysvetľovaní. Veď kto by už len túžil po tom, aby videl bozkávať sa svojho vlastného brata? Mne to prišlo až príliš nechutné. 

"Úplne som zabudol, že moja sestra je odporca romantiky."

Vrazil mi pomyselnú facku, ktorá zasiahla len moje srdce. Nie som odporca romantiky! Som rada, keď sa ľudia majú radi a navzájom si to dokazujú. Len mi nie je príjemné, keď sa na to musím pozerať. 

"Vieš, ona neznáša chlapcov. V budúcnosti chce žiť sama v opustenom dome s mačkami." 

Pozrel sa na svoju frajerku a vysvetlil jej moje správanie po svojom. 

"Už si zabudol, že mám priateľa? Hovorila som ti o ňom. Tak prestaň hovoriť, že budem žiť sama!" 

Vybuchla som. Netrebalo mi stále pripomínať, že nikoho nemám. O to som vážne nestála.

"Toho fiktivného? Nie som hlúpy. Viem, že si si ho len vymyslela." 

Zasmial sa a s ním sa zasmiala aj jeho priateľka. Už aj ona sa na mojom živote zabáva. Áno, klamala som a mohlo mi dojsť, že mi to neprejde, ale čo som mala robiť? Nechcem vyzerať ako tá najväčšia úbožiačka, ktorá si nedokáže nájsť normálneho priateľa. 

"On je reálny!"

Skríkla som tak hlasno, že sa pár ľudí otočilo. Dano mi hneď priložil ukazovák k perám.

"Sestra, buď ticho lebo pútaš veľkú pozornosť. Alebo len chceš zaujať nejakého atraktívneho chlapca?"

Žmurkol na mňa. Nepotrebujem na nikoho zapôsobiť. Mne je dobre, keď som sama. Vtedy sa aspoň nemusím báť, že ma niekto sklame alebo opustí.

"Ja už jedného mám. Opakujem, že sa volá Daniel." 

Povedala som pokojnejším hlasom. No on sa stále na mne zabával. Čo mám urobiť, aby mi prešlo klamstvo? 

"Možno naozaj nejakého má."

Zastala sa ma jeho priateľka. Čím ďalej, tým viac sa mi páči. Určite je dobrá kandidátka do rodiny.

"Nemá. Pred chvíľou tu bol jeden chlapec a ona sa mu vyhýbala. Nemá rada chlapčenskú spoločnosť."

Vysvetlil jej Dano. Tvári sa, že pozná každú moju myšlienku a celý môj život. A možno to naozaj všetko pozná. Možno dokonca lepšie ako ja sama.

"Inak, toto je Rebeka."

Konečne ho napadlo, aby nás predstavil. Môj brat bol obrovský zábudlivec takže sa ani nečudujem, že na to absolútne zabudol.

"Ja som Eliška."

Podali sme si ruku. Mala silný stisk až taký, že som mala pocit, že mi rozmačká ruku.

"Mali by sme ísť za mojimi rodičmi. Poďte, majú pre vás prekvapenie." 

Usmiala sa na nás a už nás viedla chodbou do neznáma. 

"Eli, nie je to ten chlapec, ktorému si sa schovávala?" 

Zastavil sa Daniel a ukázal prstom na Tomáša. Práve bol v tesnom objatí so Sabínou a vymieňali si sliny. Fuj, chcelo sa mi zvracať. Bol to ešte horší pohľad ako na môjho brata.

"Je pekný. Prečo si sa mu vyhýbala?" 

"Eli, ty máš slzy v očiach?" 

"Si v poriadku?"

Zrazu som ich prestala vnímať. Prečo plačem? Mala by som zo seba dostávať svoje jedlo a nie slzy. Zbláznila som sa?

Ďakujem krásne za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :) Taktiež budem vďačná, ak podporíte projekt/knižku: Pomôžeme si. :) Ďakujem za vašu podporu. :)