34. Klamár :)

3.7K 266 22
                                    

Tomáš Mirček: 

Jej pery ma tak veľmi lákali. Nikdy som nenašiel niečo, čo by ma lákalo viac. Chcel som sa ich dotknúť a pocítiť ich chuť. Nemohol som viac čakať. Priložil som svoje pery k jej perám. Pozrela sa na mňa prekvapene, ale neustúpila. To je dobré znamenie. Už presne viem, čo ma lákalo. Tá sladká chuť, ktorá ma dostávala do tranzu. 

"Prestaň!"

Asi som to práve zariekol. Odstúpila sa odo mňa a vážne sa na mňa pozrela.

"Ešte pred chvíľou ti to nevadilo."

Prekrútil som očami. Veď ešte pred chvíľou si aj ona vychutnávala ten bozk. Nestála ako zmrazená. Tiež pohla perami. Takže to nie je len moja chyba.

"Ako môžeš vedieť, že mi to nevadilo?"

"Inak by si sa nenechala."

"Ani som nevedela, že to spravíš! Povedal si, že mám minútu. Tá vtedy ešte vôbec neprešla!"

"Celý čas mi tu hovoríš, že som klamár. Tak ako si mi mohla veriť, že vydržím tú minútu?"

Zasmial som sa. Popravde som chcel vážne počkať na tú minútu, ale akosi to veľmi nešlo. Hypnotizovali ma jej pery, je to jej vina, že som viac nečakal. 

"Myslím, že by si mal dostať ocenenie za najväčšieho klamára."

Neskrývala svoj hnev Eliška. I keď neviem či ním nezakrývala niečo iné. Jej oči totiž žiarili a to nie je znak hnevu. Alebo je?

"A za najväčšieho sukničkára."

Odznelo spoza dverí. Bleskovo som sa k ním otočil. Pri dverách stálo dievča a nie hocijaké. No do kelu! Úplne som zabudol, že mám frajerku! Ja viem, toto je niečo, na čo by človek nemal zabudnúť, ale ak vám je človek ukradnutý, tak verte, že si na neho vo chvíli šťastia nespomeniete. 

"Nikola..." 

"Ešte si pamätáš moje meno?" 

Samozrejme, že pamätám. Neviem, čo s touto otázkou všetci majú. Nemám zlú pamäť. 

"Nie, nepamätám a kvôli tomu som ťa nazval Nikola."

Povedal som ironicky a prevrátil som očami. 

"Mala by si si držať priateľa na uzde."

Otočil som sa smerom k Eliške. Čože? Vážne toto povedala? Tvári sa, ako keby jej to bolo nesmierne nepríjemné, ale ešte pred chvíľou to vyzeralo úplne inak. Ach, ja sa v dievčatách nevyznám! 

"A ty by si si mala držať od neho odstup, dievčatko!"

"S veľkou radosťou by som to spravila, keby to bolo možné, ale tento ma nasleduje na každom mojom kroku. A nevolaj ma dievčatko!"

"Nemáš priateľa a tak sa tu musíš olizovať s mojím?! Nájdi si vlastného!"

"Ja žiadneho nepotrebujem a ani tohto tvojho! Pozval sa ku mne sám! Ja som ho sem nevolala!"

Hlavou som točil ako zbláznený. Raz na Nikolu a raz na Elišku. Nechápal som tomu, čo sa okolo mňa deje. 

"Zlatokopka!"

Stavím sa, že Nikola ani nevie význam toho slova. Ale aj tak ju ním uráža. Genialita nadovšetko!

"Ja?"

"Áno! Myslím si, že sa mu páčiš? To si taká naivná? On má na krajšie! Keby chcel niekoho, kto je podobný tvojej kategórii krásy, tak si začne s zdochlinou!"

Pozrel som sa na Elišku. Začali jej tiecť slzy. Nikola to veľmi prehnala. Porovnávaj ju s niečím takým? Keby sa mi Ela nepáčila, tak sa s ňou nebozkávam. 

"Nika, myslím, že by si mala byť už ticho."

"Ideš ju brániť? Prišlo ti jej ľúto?" 

"Nie, prišlo mi ľúto teba, že si musíš zvyšovať EGO tým, že ju urážaš."

Teraz som to prehnal asi ja. Mal by som sa zastať svojej priateľky, ale spravím som presný opak. Zastal som sa Elišky. 

"Nemusíš sa s ňou hádať. Potom si to už nevyžehlíš. Aj tak má pravdu. Nikdy by si si so mnou nezačal."

Potľapkala ma po pleci Ela a potom sa vybrala na odchod. Nezastavoval som ju. Keď chce odísť, nech ide. Viem, že nerada plače pred ostatnými. 

"Odpustím ti, ale mám podmienku."

Prišla ku mne bližšie Nikola. Práve som ju podviedol a ona mi ide dávať podmienky? Čo sa zrazila s býkom pri ceste sem?

"Ty sa so mnou nerozídeš?"

"Nie, prišla by som o svoju reputáciu a to si nemôžem dovoliť. Ako by som vysvetlila, že ma nejaký chlap podviedol? Mňa? Tú najkrajšiu?"

"Rovnako, ako vysvetlíš to, že som sa s tebou práve rozišiel."

"Rozišiel?"

"Áno, rozchádzam sa s tebou."

Usmial som sa na ňu a potom som sa rozbehol preč. Namieril som si to priamo za Eliškou. Viem, že som ju chcel nechať ísť, ale plány sa mi zmenili. Potrebujem jej povedať to, čo moje srdce žiada. 

Ďakujem krásne za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :) 

Od tŕnia k láskeWhere stories live. Discover now