Od tŕnia k láske

42.Problém :)

Tomáš Mirček:

Pobozkala ma a v tom som zareagoval tak, ako by nezareagovala väčšia časť chlapov. Odtiahol som sa od nej. Neviem, prečo som to spravil. Nikdy mi nič podobné nerobilo problém. Niečo je však iné. Lenže neviem čo.

"Stalo sa niečo?"

Opýtala sa ma Sabína, ktorá bola z mojej reakcie mierne zaskočená.

"Ja neviem. Asi len potrebujem viac času."

"Chápem. Ešte si sa asi nezmieril so svojím posledným rozchodom."

Narážala na Nikolu. Prekvapivé však bolo to, že na ňu som za celú dobu ani nepomyslel. Dokonca nemôžem ani povedať, že by mi chýbala. Skôr sa cítim, že som konečne voľný. Keď som bol s ňou, tak som bol ešte viac v stredobode pozornosti, ako som teraz. A to je už čo povedať. Hviezdy školy predsa musia byť spolu. To nám tvrdili všetci, ale mýlili sa. Nemusíme byť spolu a už ani nechcem, aby sme niekedy boli spolu. Ale predsa len bola jedna osoba, s ktorou som sa ešte stále nedokázal zmieriť. Áno, bola to Eliška. Možno je nesprávne, že na ňu myslím, keď som vo vzťahu s inou, ale to povedzte mojej hlave. Tá totiž stále nad ňou rozmýšľa i keď jej to zakazujem. Veď ju ani poriadne nepoznám, tak čo ma ku nej tak láka? 

"Prepáč."

Ospravedlnil som sa, ale nenamáhal som sa s vysvetľovaním, ako to v skutočnosti je.

"Ja ti dám toľko času, koľko budeš potrebovať."

Usmiala sa na mňa. Páči sa mi, že je taká chápavá a možno sa mi raz podarí, aby som zabudol na tú červenovlasú dievčinu. 

"Ďakujem."

Usmial som sa na ňu a chytil som ju za ruku. Tento dotyk je jeden z mála, ktorý mi vôbec nevadí. 

"Ideme sa ešte niekde prejsť?"

Opýtala sa ma Sabína. Čakal by som, že sa mi otočí chrbtom za to, ako som sa ku nej zachoval, ale ona bola ochotná so mnou stráviť ešte viac času. Toto dievča je buď veľmi zvláštne alebo veľmi zamilované. 

"Môžeme." 

Súhlasil som a tak sme sa vybrali na menšiu prechádzku. Výborne sa s ňou komunikuje. Prebrali sme hádam všetky témy od politiky až po zvieratá. Dokonca máme toho veľa spoločného. Ale aj tak neviem donútiť svoje srdce, aby ju milovalo. Prečo to nejde? Veď sa o to naozaj snažím. 

"Ako vychádzaš s Eliškou Smithovou?"

Opýtal som sa jej, keď už nám dochádzali všetky témy. Ani neviem, prečo ma to napadlo. Veď koľko chlapcov sa pýta svojej priateľky na dievča, ktoré pravdepodobne miluje? Len jeden a ním som ja. 

"Nemám s ňou žiadny problém." 

Odpovedala mi pohotovo. Myslím, že ani neklamala, keďže ona bola z tých, čo sa veľmi nezapájala do triednych bojov o moje srdce či do výmeny názorov na Elišku. Aspoň ja som ju v tom ešte nepostrehol.

"Ale tvoji zvyšní spolužiaci ju veľmi v láske nemajú."

"To nie. Všetci sa jej otáčajú chrbtom a hlavne po incidente, ktorý sa stal včera."

Čože? To už sa rozšírilo po škole, že som ju pobozkal? Ako je to možné? Veď som o tom nikomu nepovedal, okrem Veroniky a tá by to nikomu nepovedala. 

"Čo sa stalo včera?"

Tváril som sa, že o ničom neviem a čakal som na jej odpoveď.

"Ty si o tom nepočul?"

"Nie, o čom?"

"Bozkávala sa s Maťom a potom ho udrela do tváre, aby si ľudia mysleli, že s ním nič nemala." 

Zostal som zaskočený. Myslel som si, že ten, kto ju pobozkal som bol ja. Či ona stihla za jeden deň dvoch? A kto je ten Maťo? Vôbec mi to meno nič nehovorí.

"Kto je Maťo? A prečo si myslia, že sa s ním bozkávala?"

"Náš spolužiak. Sám nám to povedal." 

"Možno klame."

"Ak by chcel klamať, že sa bozkával s dievčaťom, tak by si vymyslel iné meno. Nič proti Eliške, ale ona nie je tá, čo prekypuje krásou. A taktiež to videlo viac ľudí. Bolo to na oslave. Vraj dokonca spolu zamilovane a vášnivo tancovali. Kto by to do nej povedal, že áno?"

Zostal som nemo stáť a snažil som sa vstrebať všetky zistené informácie. Mohla by to byť pravda?

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :)