Od tŕnia k láske

38.Sabína :)

Tomáš Mirček:

Sviňa? Ja som sviňa? Prečo? Čo som spravil? Môžem sa správať ako ten najväčší anjel a aj tak budem pre ňu len obyčajná sviňa. Snaha je márna, zbytočná. 

"Ahoj, Tomi."

Zastavilo sa pri mne neznáme dievča, keď som sa už ponáhľal domov. Mal som v pláne, že si sadnem pri telku a budem pozerať tie úžasné filmy, ktoré mám napálené na CD a pri tom si vychutnávať popcorn. Lenže toto dievča mi ich narušilo.

"Ahoj. Poznáme sa?"

Možno som vyzeral ako kretén, ale nemám dokonalú pamäť, aby som si pamätal všetky tváre dievčat v okolí. 

"Chodíme do rovnakej školy."

Tam chodí veľa ľudí čiže mi to veľmi nepomohlo.

"Do ktorej triedy?"

"Som prváčka."

Usmievala sa na mňa. Vyzerá to tak, že som narazil na Eliškinu spolužiačku. Konkrétne na takú, ktorá je do mňa zbláznená. Nič nové.

"A voláš sa ako?"

"Sabína."

Podala mi ruku a ja som jej podal tú svoju.

"Tomáš, ale to ty už vieš."

Zasmial som sa a pobozkal ju na hánky. Ako správny gentleman. Mala čo robiť, aby sa udržala na nohách. Mal som pocit, že o chvíľu odpadne. Ako keby som bol nejaká celebrita.

"Ponáhľam sa domov."

Zaklamal som jej. Až tak veľmi som sa neponáhľal. Len som nepotreboval spoločnosť. Chcel som byť na chvíľu sám. 

"Odprevadím ťa."

"Bývam ďaleko."

"Nevadí. Mám rada prechádzky." 

Bola neodbytná a preto som nakoniec súhlasil. Asi by som sa jej jednoducho nezbavil.

"Kde si bol?" 

Opýtala sa ma, keď sme už boli na ceste.

"Pozrieť jednu známu."

"Známu? A nie frajerku?"

V jej očiach sa dal čítať strach. Ako keby sa bála, že má konkurenciu.

"Nemám frajerku."

"A Nika?"

To dievča ma načítané o mne hádam všetko. Nečudoval by som sa, keby aj vedela, ako vyzerá celá moja izba.

"Rozišiel som sa s ňou."

"To ma mrzí."

Povedala smutne, ale pri tom jej oči žiarili. Bolo vidieť, že ju táto správa potešila. A vlastne potešila aj mňa. Konečne som slobodný. Lenže občas sloboda nie je úžasná. Človek cíti, že mu niečo chýba. Najhoršie však je, keď to cítite aj počas vzťahu. Vtedy viete, že nie je pre vás správny. Potrebuje taký, ktorý vás bude napĺňať. Taký som ešte nikdy nemal.

"Aj mňa."

Zaklamem. Nechcem, aby Nikola vyzerala, ako tá najhoršia priateľka. Je to dievča, rešpektujem ju. Zažili sme si toho veľa. Nebudem na ňu hádzať špinu, ako by to spravili iní.

"Aj ja som slobodná, ak by si to chcel vedieť."

Už to začína. Snaží sa ma zbaliť. Nemalo by to byť naopak? Nemal by som to byť ja, ktorý ju balí? Prečo dievčatá preberajú chlapčenské funkcie? Ony by sa mali nechávať rozmaznávať a nie my.

"To ma mrzí."

Nevedel som, čo iné na to povedať.

"Mňa nie. Aspoň som voľná pre chlapcov, ako si ty."

Otočila sa smerom ku mne. Tak, že sa naše oči stretli. Mala ich krásne, to musím uznať. 

"Ako som ja? Som sviňa, ako všetci ostatní chlapci."

Prezradím jej. Ak si to myslelo to najslušnejšie dievča na škole, tak za tým niečo bude.

"Nie, nie si. Si pozorný, milý, ohľaduplný, vtipný a dokonca aj krásny."

Prešla mi rukou po hrudi. Tá ma chce očividne dostať do postele.

"Prepáč, mám za sebou rozchod. Nemyslím si, že by bolo vhodné riešiť niekoho iného. Už len k úcte k Nikole."

Snažil som sa ju presvedčiť o tom, aby mi dala pokoj. Lenže to nefungovalo.

"Neboj sa. Ja by som ti neublížila."

Usmiala sa na mňa a rukou mi prešla po tvári. Jej dotyk bol iný. Taký hrejivý. Vedel som, že to nemyslí so mnou zle.

"Nevyspím sa s tebou. Prepáč."

"Ja ani nechcem, aby si sa so mnou vyspal. Chcem ťa len lepšie spoznať ako človeka. Dievčatá hovoria, že si úžasný. Chcem vedieť či je to pravda."

"Nie je. Hovorím ti, že som sviňa."

"Nie, nie si. Keby si bol, tak by si ma od seba neodstrkoval." 

Usmiala sa na mňa a objala ma. 

"Tak teda inokedy. Ak by si si to rozmyslel."

Zamávala mi a potom sa otočila na odchod. Už sme totiž stáli pri mojej dome. Asi vedela, kde bývam.

"Sabína?"

Oslovil som ju, aby sa otočila. 

"Áno?"

"Nedáš si so mnou kávu?"

Navrhol som jej a ona sa celá rozžiarila. Asi som sa zbláznil. 

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :)