Od tŕnia k láske

26.Pomoc :)

Tomáš Mirček:

Eliška sa prihlásila a pýtala sa na záchod. Naozaj jej treba alebo sa len snaží, aby sa zbavila mojej prítomnosti?

„Môžete ísť, ale ponáhľajte sa."

Pustila ju pani profesorka. Zamávala mi, ale tak ironicky, ako keby to nemyslela vážne. Potom opustila triedu.

„Počkáme na ňu a potom sa pustíme do preberania novej látky."

Nepotešila ma. Dúfal som, že budeme len opakovať a nie, že sa budeme učiť aj niečo nové. Ak som sa neučil ani svoje učivá, tak ako si môže myslieť, že sa budem venovať, niečomu novému? Že by jej staroba zaslepovala mozog? Ak áno, tak nikdy nechcem byť dôchodca.

„Nie je preč nejako dlho?"

Ozval som sa po pár minútach.

„O chvíľu určite príde."

Zareagovala na moju otázku pani profesorka.

„Lenže ona išla len do vedľajších dverí a nie do druhého mesta."

Už tu mala dávno byť. Čo sa stalo? Prečo tu nie je?

„Môžem ísť za ňou? Chcem sa presvedčiť, že je v poriadku."

Neviem prečo, ale mal som o ňu strach a to som jeden z tých, čo sa nikdy neboja.

„Je to ženská toaleta."

Protestovala. Ani sa jej nečudujem. Keby ste vedeli, čo všetko sa deje na školských záchodoch počas prestávok. Hlavne, keď sa tam stretnú dve opačné pohlavia. Lenže u nás sa naozaj báť nemusela. Veď na vlastné oči videla, že ma neznáša.

„Môžem ísť teda aj ja na WC? Pokým je tam aj ona. Aspoň by ste potom na mňa nemuseli čakať."

Usmial som sa na ňu, aby som vyznel milo.

„Ale ponáhľajte sa."

Nakoniec predsa len súhlasila a tak som sa postavil zo stoličky. Samozrejme, že som nešiel na pánske, ale rovno som si to namieril za Eliškou. Niečo, mi tu totiž nesedelo.

„Eliška? Eliška?! Eliška!"

Kričal som po miestnosti a čakal som, že sa mi ozve. Našťastie, všetci študenti sú už doma a tak som sa nemusel báť, že budem vyzerať ako nejaký úchyl. Až teraz som si vlastne uvedomil, že nie som v pozornosti iných dievčat. Je to naozaj úžasný pocit slobody.

„Eliška? Ozvi sa, sakra!"

Už som strácal trpezlivosť. Keď v tom, som ju našiel. Lenže nie tak, ako som to očakával. Ležala totiž na zemi.

„Si v poriadku? Eli?"

Rozbehol som sa hneď ku nej a kľakol som si pri ňu.

„Otvor oči, prosím."

Mala ich zavreté. Vyzerala, ako keby spala. Ale nikto si nechodí dávať šlofíka na školské záchody.

„Eliška?"

Prešiel som jej po ruke a dúfal som, že ju dotyk prebudí. Mýlil som sa. Nepomáhalo to. Zobral som ju rovno na ruky a presunul som ju na chodbu. Tam som ju položil na lavičku a išiel som zavolať pomoc.

„Pani profesorka, niečo sa stalo Eliške!"

Zakričal som, keď som vošiel do učebni jazykov. Hneď sa zodvihla a bežala za mnou. Na to, že je stará, tak behala pomerne rýchlo. Vôbec ju ani nezaujímal fakt, že som ako ju stretol, keď mužské záchody sú na opačnej strane. Našťastie. Mal by som len zbytočné problémy. Keď ju zbadala, tak vytiahla z vrecka mobil a začala volať. Podľa všetkého, volala záchranku. Čo sa jej stalo?

„Idem čakať pred školu. Dávaj na ňu pozor."

Oznámila mi v panike, pani profesorka.

„Čo je s ňou?"

Opýtal som sa, keďže mi hneď došlo, že ona niečo musí vedieť. Veď je to jej triedna, takže informácie o študentoch musí mať. No nie?

„Buď pri nej."

Neodpovedala mi. Asi má zakázané o tom hovoriť. Alebo nič nevie?

„Dúfam, že si neodpadla naschvál, aby si nemusela so mnou hovoriť."

Zažartoval som. To by musela byť fakt veľmi dobrá herečka. Pozeral som sa na jej zavreté oči. Prial som si, aby sa o chvíľu otvorili, ale ony nechceli.

„O chvíľu tu bude pomoc."

Povedal som a pohladkal som ju po tvári. Keby bola pri vedomí, tak by mi určite hneď vynadala. Sedel som vedľa nej pár minút, keď v tom sa jej oči otvorili. Hlboko som si vydýchol. Je v poriadku. Teda, dúfam.

„Kde som?"

Opýtala sa ma hneď, po otvorení očí.

„V škole. Našiel som ťa na zemi."

„To už zas?"

Vyzerá to tak, že to nebolo prvýkrát. Má nejaké vážne zdravotné problémy?

„Už sa ti to niekedy stalo?"

Vyzvedal som ďalej. Ani som si neuvedomil, že mám ešte stále ruku na jej tvári. Ona si to však hneď všimla a dala si ju preč, čo ma rozosmialo. Stará Eliška sa vrátila. Na otázku mi však neodpovedala. Po schodoch už totiž išli zdravotníci.

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :)