21.Profesor :)

4.2K 264 18
                                    

Eliška Smithová:

"To chcem vidieť."

"Aj uvidíš."

Jeho hlas znel až príliš odhodlane. No možno to ešte po pár dňoch vzdá. Aspoň dúfam, keďže by som ho nerada stretávala všade navôkol.

"Dnes večer môžeš chystať koláče. Rád sa s nimi zajtra ponúknem."

"Kedy?"

Spozornela som. Veď stretnúť sa máme na internáte až v stredu, tak čo tu splieta zo zajtrajškom.

"Čo kedy? Veď sme sa dohodli."

"Ale na stredu a nie na zajtra."

A keďže je dnes utorok, tak mám ešte jeden deň čas. Počkať?! Dnes je utorok a po ňom prichádza streda. No zbohom! Ja asi nebudem chodiaci kalendár.

"Zajtra je streda, srdiečko."

Zasmial sa na mojej reakcii. Nemusí mi to hovoriť, veď ja som už na to prišla skôr. A srdiečko? Kto mu dovolil, aby ma tak mohol nazvať? Má na to oprávnenie? Určite nemá! Lebo on ani netuší, že čo je to.

"Viem, pľúcko."

Keď on ma môže nazývať srdcom, tak on môže byť pľúcami. Veď orgán ako orgán. Asi si dám túto prezývku patentovať. Verím tomu, že je taká úžasná, že o pár rokov sa budú ľudia takto bežne oslovovať v domácnosti.

"Pľúcko?"

"Tvoja nová prezývka. Nepáči sa ti?"

Cítim sa urazene. A to som si na výbere dávala naozaj záležať.

"Je úžasná. Idem už do triedy. Vidíme sa zajtra."

Zamával a poslal mi vzdušnú pusinku. Dúfam, že sa nezastavila pri mne, ale pokračovala ďalej a pobozkala zadok nejakému tchorovi. Nech sa naučí, že toto jeho gesto zápacha zlým rozhodnutím. Aspoň keď sa jedná o mňa. Ešte chvíľu som sedela na zemi ako hruška, o ktorej sa spieva v pesničke. Len s tým rozdielom, že som nemala obité kolená a netiekli mi žiadne slzy. Inak som bola úplnou kópiou.

"Prečo nie ste v triede?"

Opýtal sa ma akýsi plešatý pán. Asi to bude jeden z profesorov. Ani som nestihla postrehnúť, kedy prišiel.
Mal na sebe oblečenie, ktorého rok výroby by sa datoval asi niekde v praveku. Nemôžem si pomôcť, ale veľmi mi to pripomínalo odev, aký nosili neandrtálci. Veľa ľudí by ho podľa môjho opisu odpísalo. Lenže ja nie. Myslím, že to bude môj obľúbený učiteľ. Je zvláštny a iný ako ostatní. Presne ako ja. A to sa mi na ňom páči.

"Prepáčte. Len som skúšala či vám tu funguje podlahové kúrenie."

Profesor sa zasmial popod fúzy. Vyzerá to tak, že má nejaký zmysel pre humor.

"A čo ste zistili?"

Pokračuje ďalej v rozhovore. Iní by už na mňa vybehli, že čo si to dovoľujem, ale on to neurobil. Získava odo mňa bod, ktorý mu bude koniec koncom aj tak zbytočný.

"Že skôr by sa tu mohlo spraviť klzisko. Máte studenú podlahu."

Opäť sa zasmial a podal mi ruku, aby mi pomohol postaviť sa.

"A to sa študenti sťažujú, že táto škola je peklo. Ale asi to nebude pravda, keďže zem nie je horúca."

Zasmiala som sa tentokrát ja. Mám rada ľudí, ktorí si dokážu spraviť srandu za každých okolností.

"Mali by sme už ísť do triedy. Určite ma už všetci tíško čakajú v laviciach a nedokážu sa dočkať hodiny biológie."

Tento človek je úžasný! Ak by som bola v budúcnosti učiteľkou, tak chcem byť rovnaká ako on. Žartujem, nikdy nebudem učiteľkou.

"Dobrý deň. Posadajte si všetci na svoje miesta."

Keď sme sa vrátili, tak v triede bola hotová spúšť. Zošity boli porozhadzované po zemi a dievčatá sedeli na laviciach a zaplietali si vlasy.

"Počujete všetci? Máme si posadať na svoje miesta! Rýchlo, nech sa Mikuláš nenahnevá lebo nedostaneme žiadne darčeky!"

Profesor mal dlhšiu šedivú bradu a tak sa stal terčom posmeškov.

"Mikuláš skinhead!"

Žartovala ďalšia. Narážala na jeho plešatú hlavu. Je mi trápne aj za nich. Správajú sa ako malé deti. Nech si už konečne uvedomia, že sme na strednej a nie v materskej škole.

"Vytiahnuť papiere! Napíšeme si písomku!"

Asi to už nevydržal brať s úsmevom. Nečudujem sa mu, veď aj mne už pri nich praskli nervy.

"Ten dedo nemá zmysel pre humor."

Ozvalo sa zo zadnej lavice. Ach, keby vedeli ako veľmi sa mýlia.

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :)


Od tŕnia k láskeWhere stories live. Discover now