Od tŕnia k láske

59.Facky :)

Eliška Smithová:

Videla som ako sa ku mne približuje. Bolo to len pár sekúnd, ale napriek tomu som stihla zareagovať. Pohla som sa dozadu. Bol to reflex, ktorý mi hovoril, aby som sa vzdialila. 

"Čo je s tebou? Už ti nechutia moje bozky?"

Spýtal sa ma Tomáš a ja som ho vo svojej mysli asi desaťkrát prefackala. 

"A chutili mi vôbec niekedy?"

Zareagovala som nahnevane na jeho otázku. To, že sa tvári, že som jeho priateľka, tak to ešte znesiem, ale to, že sa správa ako hlupák mu tolerovať skratka nebudem.

"Mám ti ich pripomenúť?"

Zasmial sa. Naozaj čakal, že zostanem stáť? Myslel si, že neustúpim?

"Netreba."

Odmietla som ho, čo pobavilo jeho hlúpych najlepších kamarátov. 

"Nevidíš, že nemá záujem?" 

Ozval sa ten chlapec, ktorý si tu ešte nedávno rozopínal poklopec. Pri tóne jeho hlasu mi až naskočili zimomriavky. Tak veľmi ho neznášam, že to dáva najavo aj moja pokožka.

"Pýtal sa ťa niekto niečo?!"

Tomáš sa otočil smerom naňho. Tváril sa nahnevane a dokonca som zacítila ako silno zovrel ruku.

"Hej, chceš mi ju zlomiť?!"

Vyštartovala som naňho, keďže to poriadne zabolelo. Až teraz som si uvedomila, že aj keď som sa od neho odstúpila, tak som jeho ruku nepustila.Otočil sa smerom na mňa a jeho zrak tiež padol na naše prepletené prsty. Usmial sa na mňa s tým úsmevom, na ktorý balí určite všetky dievčatá. Chcela som ho pustiť, ale akonáhle som to spravila, tak ma chytil opäť. Palcom mi prechádzal po pokožke a hypnotizoval ma očami. 

"Mali by sme už ísť."

Zopakovala som vetu, ktorú som už dnes spomínala. Potrebovala som sa totiž dostať z tejto príšernej situácie a celkovo z celej tejto spoločnosti.

"Kam sa ponáhľaš? A tá pusa čo? Ja ešte stále čakám."

Zasmial sa a našpúlil pery. Asi si veľmi vychutnáva ten pocit, že hrá môjho priateľa. No akonáhle odídeme, tak opäť budeme nepriatelia. 

"Mohli by sme tu čakať, ale škola rok nepočká." 

Zareagovala som na jeho pery, čo ho ešte viac rozosmialo. Ja niečo myslím vážne a on sa na tom len smeje. Veď ho urážam a odmietam, tak prečo sa nezlomí aj jeho pýcha a nenechá ma tak?

"Rok? Hm, to je ešte menej ako som si myslel."

Opäť som ho v predstavách zopárkrát prefackala. Myslím, že to ešte spravím veľakrát.

"Ty dokážeš aj myslieť?"

Bola som úplne odmeraná a odporná. Možno som to občas preháňala, ale už som bola dostatočne nabrúsená z tých idiotov, ktorí nás ešte stále obklopovali. Čím dlhšie sme pri nich boli, tým viac sa mi stupňoval adrenalín v tele.

"Vybral si si zlú kočku. Čo si radšej neskočil po inej? V škole ich nemáš dosť?"

Reagoval stále ten istý hlupák, ktorému by nestačilo ani prefackanie. Ani keby to boli tie najsilnejšie facky, ktoré existujú. 

"Vybral som si správne. Na toto dievča nemá ani jedna z nich." 

"Ani jedna? Samé modelky tu chodia, ale ty zakopneš práve o túto."

"A zakopol som správne. Bodaj by som stále takto zakopával."

"Lenže ona ti nikdy nedá. Veď spolu chodíte a nedokáže ťa ani normálne pobozkať. Buď si príšerný frajer alebo ona je až príliš nedostupná." 

Počúvala som ich rozhovor. Nechcelo sa mi do neho zapájať. Nech si to vydiskutujú sami. Zrazu sa okolo nás začali zhromažďovať žiaci. Čo tu všetci robia?

"Som príšerný frajer. Má na lepších. Nikdy nebudem dokonalý chlapec."

Povedal a pozrel sa smerom na mňa. Asi mi chcel naznačiť, že ho celú dobu považujem za sviňu a on si to konečne dokázal priznať. No v tej chvíli sa vo mne niečo zlomilo. Celú dobu som čakala na to, že si to prizná a keď si to naozaj priznal, tak by som bola najradšej, keby to hneď aj odvolal. 

"Nie si."

Ozvala som sa. Všetky pohľady padli priamo na mňa. I ten Tomášov, ktorý bol nesmierne prekvapený.

"Nie?"

Spýtal sa ma zaskočene. Priblížila som sa k nemu a rukou som mu prešla po líci. 

"Myslím, že nemusíme čakať ten rok."

Zasmiala som sa a pery som priložila na tie jeho. Potom som sa vzdialila. Myslela som si, že tá malá a krátka pusa mi bude stačiť, ale mýlila som sa. Neviem, čo to do mňa vošlo, ale ruky som si ovinula okolo jeho krku a začala som ho vášnivo bozkávať. On samozrejme nenamietal a pridal sa tiež. Rukou mi prechádzal po chrbte a potom aj po zadku, keď v tom sa ozvalo hlasné zakašlanie. 

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. Veľmi si vážim vašu podporu. :) Taktiež budem vďačná, ak podporíte projekt/knižku Pomôžeme si. :) Zajtra nás čaká posledná časť. :)