Od tŕnia k láske

49.Šaty :)

Eliška Smithová:

"Si sa rozhodol, že ma vykŕmiš, aby si ma potom mohol predať na trhu nejakému ľudožrútovi?"

Prišla mi jeho pozornosť až príliš zvláštna. Nikdy nechodil do mojej izby a už vôbec nikdy mi nenosil jedlo do postele, ako nejaký sluha. I keď musím uznať, že to bolo asi prvýkrát, čo niekto odmietol jesť pri rodinnom stole. Čiže som sa s týmto ani stretnúť pred tým nemohla.

"Myslíš kanibala?"

"Áno, presne toho."

Prevrátila som očami. Vždy sa tvári, že zjedol všetku múdrosť sveta a vždy ma musí opraviť, keď nastane nejaká príležitosť. Toto na ňom tak neznášam! 

"Mal som to v pláne, ale žiadny sa neponúkol. Vraj nemáš chutné mäso." 

Zatváril sa znechutene, čo ma donútilo k tomu, aby som ho uderila vankúšom, ktorý som mala pri sebe. Akonáhle som ho uderila, tak sa začal smiať ako pripečený. 

"Asi mal zlé skúsenosti s tým tvojím!"

Povedala som nahnevane. Daniel sa na mňa prekvapene pozrel, čo u mňa vzbudilo smiech. Ak niečo na sebe neznášam, tak je to moja rýchla zmena nálad. Najprv smutná potom nahnevaná a nakoniec sa tu rehocem? Som normálna? Alebo som blázon? Ešte som si nestihla diagnostikovať svoju chorobu.

"Prečo si sem prišiel? Teraz pravdu."

Vyzvala som svojho brata, keď som sa konečne dosmiala. 

"Si moja sestra, Eli. Viem, že možno sa niekedy správam ako somár, ale to neznamená, že mi na tebe nezáleží. Mrzí ma, že som ti pri stole ublížil. Nemyslel som to zle. Len som si ťa doberal a nečakal som, že sa ťa to tak dotkne. Mal som najprv premýšľať než som niečo povedal. Už si dám pozor na to, čo mi vyjde z úst. Sľubujem."

Nikdy som od neho nepočula krajšie slová. Poznáte ten pocit, kedy ten najväčší silák a drsňák vám povie, že mu na vás záleží? Ani ja som ho doteraz nepoznala, ale teraz vám viem povedať, že je to naozaj krásny pocit. Možno prehodnotím svoj názor na chlapcov, ale len z časti. Tí, ktorí majú sestru, tak sú docela obetaví a milí a nie sú to len obyčajné svine. Narozdiel od nemenovaných jedináčikov, ktorí si nevážia nič živé a ani nič mŕtve. Že Tomáš Mirček? Super a to som si myslela, že ich nebudem vôbec menovať. Lenže moja myseľ musí menovať za mňa. Ach! Občas by mohla byť ticho lebo trepe tie najväčšie hlúposti, ktoré existujú. A prečo som vlastne opäť pomyslela na jeho meno? Konečne som v dostatočnej vzdialenosti, kde nie je šanca, aby som ho stretla, ale aj tak mi jeho meno nejde preč z mysle? Naozaj by som už mala prísť na svoju diagnózu lebo podľa mňa nie som úplne v poriadku. 

"Odpustíš mi?"

Úplne som zabudla na to, že som na jeho ospravedlnenie nereagovala. 

"Mám ťa rada, ty môj starý brat."

Zasmiala som sa a následne som ho objala. Chvíľu nechápavo pozeral, ale potom sa pripojil. Toto je veta, ktorú som mu už dlho nepovedala. Asi by som ju mala zaradiť medzi moje najviac používané vety. Určite by tam nenarobili neplechu.

"Aj ja teba." 

Usmial sa na mňa a potom sa postavil z postele. Podišiel k mojej skrinke, ktorú hneď otvoril. Práve sme mali súrodeneckú chvíľu a tak sa mi po ňom nechcelo kričať i napriek tomu, že opäť sa hral s mojimi vecami! 

"Tie by sa ti nehodili."

Zareagujem na šaty, ktoré práve vytiahol zo skrinky. Prezeral si ich, ako keby rozmýšľal, že si ich na seba navlečie. Dúfam, že on nie je ten z naše rodiny, ktorý je na opačné pohlavie. Lebo momentálne tak pôsobí.

"Neblázni. Tie sú tvoje."

Vážne? Moje? Kto by čakal, že v moje skrinke bude aj moje oblečenie? To je mi ale novinka!

"Oblečieš si ich dnes večer. Chcem ťa zoznámiť so svojou frajerkou."

Daniel má frajerku a ešte sa s ňou doteraz nepochválil? To mi k nemu nejako nešlo.

"To si musím obliecť šaty len skrz to, že sa chcem stretnúť s tvojou frajerkou?"

"Vlastne, s budúcou snúbenicou. A neobliekaš si to skrz ňu, ale skrz to, že ideme spoločne na ples, ktorý jej rodina organizuje."

Povedal a ja som len vypleštila oči. Nech sníva ďalej! Tam ma nikdy nedostane! Neznášam šaty a neznášam aj hlúpe plesy! 

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :) Taktiež budem vďačná, ak podporíte knižku/projekt Pomôžeme si. :)