Od tŕnia k láske

23.Správna :)

Eliška Smithová:

Vysvetľovať im, že sa mýlia, by bolo úplne zbytočné. Tráva sa pokosí a o pár dní znova narastie. Rovnako je to aj s ľudskou hlúposťou. Možno na chvíľu sa zdá, že zmizla, ale je to len klam. O chvíľu opäť narastie, ako tá tráva, ktorú som spomínala. Najlepšie, čo môžete spraviť je ignorácia. Viem, že by sa nič nemalo ignorovať, ale občas je to najlepšie riešenie. V takomto prípade sa na vás ich inteligencia neprilepí. Teda, skôr neinteligencia. Preto som si ich po zvyšok dňa ani nevšímala i keď občas sa to nedalo. Pri vykríkoch, že sa na lavici nachádza pavúk, by sa otriasol aj požiarnik, ktorý hasí oheň vo vedľajšom meste. Ich krik bol podobný sirénam. To by sa čudovali, keby zistili, že môj bratranec choval tarantulu. Ešteže to nevedia, bola by som ešte väčší podivný, ako som teraz. Ak sa to vôbec dá. Najviac ma v priebehu dňa, potešilo posledné zvonenie. I keď to znamenalo, že pôjdem na nemecký krúžok. V každom prípade je to lepšie, ako byť obklopená umelinami. Po zazvonení som si zobrala batoh a ponáhľala som sa do jazykovej učebne. Pri dverách už stál ten najkrajší, najmúdrejší, najmilší chlapec na svete. Žartujem, až taký úžasný nie je.

"Čau, pľúcko."

Pozdravila som sa mu so smiechom.

"Takže si prišla. Už som si myslel, že dnešný krúžok vynecháš."

Popravde by som vynechala všetky, keďže sa jedná o môj najneobľúbenejší jazyk, ale už som sa sem prihlásila, tak to musím vydržať. I keď prihlásenie bez vedomia sa ani nedá považovať za platné.

"To by som prišla o tvoju dokonalú spoločnosť. A čo by mi potom v škole závideli?"

Spýtala som sa podrypačným tónom.

"Možno tvoju desiatu, ak máš nejakú dobrú."

"Mám tu slaninu. Ver mi, že po nej by nesiahli ani počas toho najväčšieho hladomoru. Ony si musia držať svoju chudú líniu."

Tomáš sa rozosmial, keďže dobre pozná, aké dievčatá mám v triede.

"A ty ješ slaninu a aj tak si chudá."

"Lebo mám rýchly metabolizmus."

Vysvetlila som mu jednoducho.

"Zdá sa mi to alebo si ku mne nejaká milšia?"

"Súdiš podľa toho, že urážam tie dievčatá a nie teba?"

"Tak trochu."

Zasmial sa a prehrabol si vlasy.

"Už sa na ne aj podobáš. Tiež si stále upravujú vlasy."

"Vážne? Prirovnávaj ma k hocikomu, len nie k nim."

"Samozrejme, veď ty si tvrdý chlap."

"Ty si hrozná."

Prevrátil očami a oprel sa o stenu.

"Teraz si hnusný ty ku mne."

Zasmiala som sa a tiež som sa oprela o stenu, ale o tú, ktorá bola oproti.

"Už ti povedal niekto, že si krásna, keď sa usmievaš?"

"To mal byť kompliment?"

"A čo iné, keď nie kompliment?"

"Lezenie mi do zadku."

Odpovedala som s vážnou tvárou i keď mi mykalo s kútikmi úst.

"Naozaj si zvláštne dievča."

"To si zistil až teraz?"

"Nie, ale teraz si mi to jasne potvrdila."

"Nie každé dievča je z teba hotové."

"To ma teší."

"Teší?"

Opýtala som sa zaskočene. Veď by mal byť rád. Má obrovskú pozornosť, väčšiu ako celebrita. Každý deň môže mať inú. Tak prečo ho teší, že sa mi nepáči? Alebo som mimo jeho ligu a tak je rád, že so mnou nemusí byť?

"Hej. Už je to dosť otravné. Konečne sa našla nejaká, ktorá nie je zaslepená."

"Zaslepená?"

"Áno, mojou krásou."

"Nechcem byť zlá, ale ty vôbec nie si pekný."

Zaklamala som mu. V skutočnosti vyzeral naozaj dobre, ale vzhľad nie je všetko. Nepotrebujem, aby si ma zapísal na zoznam svojich fanyniek.

"Bol by som rád, keby si to mysleli aj tie ostatné dievčatá. Pretože pravdu vidia len tie správne, čo mi je ľúto."

"Správne?"

"Jaj, to malo byť jednotné číslo. Ty si totiž správne dievča, ktoré má svoj rozum a nie je obyčajné. Žiaľ, teba nezaujmem. Nie som pre teba pekný ani dobrý."

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma komentáre i hodnotenia. Už budú časti každý deň. :)