Od tŕnia k láske

28.Priateľka :)

Tomáš Mirček:

Ubehlo už pár dní, čo je Eliška v nemocnici. Každý deň chodím do jej triedy, ale vraciam sa s rovnakým výsledkom. Obklopený inými dievčatami, bez nej. Pýtal som jej spolužiačiek či o nej nepočuli a taktiež Veroniky, ale nikto nič nevie. Ťažko sa hľadajú informácie o človeku, ktorý nemá ziadnych priateľov.

"Nad čím rozmýšľaš?"

Vyrušila ma v premýšľaní Nikola, moja priateľka.

"Nad ničím."

Poprel som. Vedel som totiž, že by to v budúcnosti využila proti mne alebo by mi spravila scénu a ja som sa necítil ani na jedno.

"Klamár."

Pokrútila hlavou a pokračovala v lakovaní svojich nechtov.

"Je to potrebné?"

Ukázal som na jej nohu, ktorej sa práve venovala.

"Hádam nepôjdem von bez nalakovaných nechtov."

Pozrela na mňa ako na totálneho idiota.

"Zabilo by ťa to?"

"Áno, zabilo!"

Odpovedala mi nahnevane. Vyzerá to tak, že sa zas urazila. Dnes je to už dvanástykrát za hodinu. Asi sme práve prekonali jej osobný rekord.

"Chcem byť pekná."

Ozvala sa opäť, keď zbadala, že len mlčky pri nej sedím.

"To si aj bez toho."

Existujú chlapci, ktorí hovoria svojim priateľkam, že sú pekné aj keď vyzerajú ako mamutí zadok, ale ja som z tých, čo klamať nemusí. Nech už má na sebe hocičo, tak stále je dokonalá. Inak by o ňu nezakopli ani tie jej modelingové agentúry.

"Nebuď smiešny. Všetci by ma vysmiali, keby som išla vyšla z domu bez nalakovaných nechtov."

Samozrejme, takéto veci si všímajú chlapci na dievčatách ako prvé. Vôbec to nie sú prsia, zadok, telo či tvár. To, čo nás zaujíma, je červený lak na nechtoch.

"Ani by si to nevšimli. Veď budeš mať na nohách ešte tenisky."

Pripomeniem jej túto skutočnosť. Ľudia by museli mať rengenové oči, aby cez obuv videli ten jej úžasný lak.

"Tenisky?"

Pozrela sa na mňa zhrozene.

"Na túry sa väčšinou chodí v teniskach."

Mali sme ísť totiž na rande. A keďže sa mi nechcelo zostať v dome, tak som navrhol cestu na vyhliadku.

"Zabudni!"

Pozrela sa na mňa urazene. Zas!

"Na čo mám zabudnúť?"

"Určite nepôjdem v teniskach."

Bola výrazne proti.

"Tie štyri hodiny by si vydržala."

"Štyri hodiny?"

"Dve hodiny tam a dve naspäť. Ak však pôjdeme rýchlejšie, tak možno skončíme ešte skôr."

Usmial som sa na ňu. Dúfal som, že ju to nejako obmäkčí.

"To nepôjdeme autom?"

Pozrela sa na mňa prekvapene.

"Na túru, autom?"

Pozrel som sa na ňu či je v poriadku.

"A? Aký problém?"

Mal som chuť si roztrieskať hlavu o stenu. Toto nemôže myslieť vážne. Je naozaj taká hlúpa alebo to len hrá?

"Bola by to romantická prechádzka."

"Obaja by sme sa zapotili. Wau, to by bolo vážne romantické, Mirček."

Myslím, že ona by neprežila ani kvapku potu na svojom tele. I to je dôvod, prečo na telesnej výchove necvičí.

"Tak prepáč, že som sa snažil vymyslieť nejaký zaujímavý program."

"Veď aj cesta autom môže byť romantická."

Stále si stála za svojím.

"Nemám tu auto."

"Nemáš? Prečo nie?"

"Aby som prešiel o pár domov ďalej? Na to mi auto fakt netreba."

Mal som to od nich totiž naozaj blízko.
"Minule si bol za mnou na aute."

Pripomenula mi staršiu udalosť. Ženy si vždy všetko zaznamenávajú a potom to používajú proti vám.

"Lebo si bola u otca a ten nebýva tu v meste."

Vysvetlím jej to, na čo mohla logicky prísť, keby logiku dokázala používať.

"Tak si objednajme taxík. Zaplatíš ho a pôjdeme."

Samozrejme. Asi by som chcel veľa, aby si zaplatila aj ona niečo. Viem, že chlapci by mali všetko platiť, ale ona ma o chvíľu zruinuje. Stačí, že každý mesiac túži po novej kabelke.

"Nechcem ísť nikam taxíkom."

Hneď jej nápad odmietnem.

"Tak si spravme romantický deň tu."

Usmiala sa a začala mi vyzliekať košeľu. Naozaj som si mohol myslieť, že dnešný deň dopadne inak?

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :)