Od tŕnia k láske

52.Alkohol :)

Tomáš Mirček:

Pomaly a neisto som vkročil do miestnosti plnej vyparadených ľudí. Prišlo mi to vtipné, ako všetci majú na sebe obleky a šaty, a pri tom doma chodia v teplákoch. Načo toľko noblesy? Nikdy som tieto slávnosti, plesy a iné hlúposti nechápal. Keby som nedržal za ruku Sabínu, tak by som sem nikdy ani nevkročil. Už pri vchodových dverách ma musela prehovárať, aby som išiel dnu. Takto to vždy dopadne, keď niečo sľúbim, čo nechcem dodržať. Lenže som charakter a keď už niečo poviem, tak to aj uskutočním. Inak by som sa za seba hanbil.

"Pôjdem nám po nejaké pitie."

Oznámil som Sabíne a ona radostne prikývla. V očiach mala hviezdičky, ako keby bola nadšená tou atmosférou, ktorá v miestnosti vládla. Obyčajné romantické pesničky, z ktorých mi bolo až na zvracanie. Nechápem, ako to môže niekto počúvať. A ani nechápem Sabínu. Čo sa jej na tomto mieste páči? Veď je tu samá ružová farba, kvety a vkus na hudbu tu majú nulový. Podišiel som k stolom. Jediné pozitívum je tu alkohol zadarmo. Ak bude prítomný do rána, tak to tu možno aj prežijem, pokiaľ neskončím otrávený. Budem potrebovať veľké množstvo alkoholu, aby som sa tu dokázal zabaviť na týchto sladkých melódiách a hlavne to tu v prečačkanom prostredí vydržať. Zobral som do rúk fľašu, aby som si trošku z nej odlial, keď ma v tom niekto potľapkal po pleci. 

"Teta Terka?"

To nie je možné! Už som ani nedúfal, že ju niekedy stretnem. Kašľal som na to, že je v okolí toľko známych ľudí. Objal som ju. Bol to krásny pocit ju opäť vidieť a cítiť jej prítomnosť. 

"Čo tu robíš?" 

Stále som tomu nedokázal uveriť. Jej tvár som videl po toľkých rokoch, že to neviem ani spočítať. Ale to je možno aj skrz to, že mi nikdy nešla matematika. 

"S manželom organizujeme tento ples." 

Prezradila mi teta. Takže ona je organizátorkou tohto biedneho plesu? Odkiaľ má toľko peňazí, aby to mohla uskutočniť? Pamätám si ju ako chudobnú ženu, ktorá chovala hydinu, kravy a kozy. Viem, že odvtedy prešla dlhá doba, ale že by sa zmenilo až tak veľa?

"Páči sa ti tu?" 

Spýtala sa ma po chvíli, keď zbadala, že som trošku vykoľajený z jej predošlej odpovede. 

"Pre mňa je to tu až príliš ružové."

Podelil som sa s ňou o môj názor a ona sa hlasne zasmiala. Vždy som mal rád jej smiech, keďže pri ňom vždy roztomilo krochkala, na čom som sa vždy poriadne pobavil.

"A taktiež je tu veľmi slabý alkohol." 

Poznamenal som, keď som si trošku z neho odpil. Myslím, že sa tak ľahko neopijem. Čiže môžem vymyslieť nový plán, ako prežiť tento otrasný ples.

"Donesiem ti silnejší?" 

Pamätám si, ako mi nosievala kakao a čaj. Dnes mi ponúka alkohol. Troška zmena, nemyslíte?

"Zišiel by sa." 

Teta sa opätovne zasmiala a potom sa mi otočila chrbtom. Myslím, že mi išla po nejakú fľašku. Dúfam, že má dobrý vkus. A taktiež dúfam, že aj dobrú orientáciu v priestore, keďže som sa znova vrátil ku svojej priateľke. Nechcel som ju tam nechať samú, to by som bol zlý spoločník. 

"Kde si bol tak dlho?"

Začudovala sa Sabína, keďže mi to trošku dosť trvalo, než som sa vrátil späť.

"Zdržala ma teta. Verila by si tomu? Organizuje tento ples."

Podelil som sa s ňou o zistenú novinku. Hneď sa jej vyčaroval ešte väčší úsmev, ako mala doteraz. A to som si myslel, že to ani nie je možné.

"Možno by sme z toho mohli mať nejaké výhody."

Táto novinka ju očividne potešila. I keď nie kvôli rovnakému dôvodu, ako mňa. 

"Pôjdeme si spoločne zatancovať?"

Opýtala sa ma priateľka a ja som si odpil zo svojho pohára a dúfal som, že za tých pár minút alkohol zosilnel. 

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. Taktiež budem vďačná, ak podporíte projekt/knižku Pomôžeme si. Ďakujem. :)