Od tŕnia k láske

20.Kráľ :)

Eliška Smithová:

Už som dlhšie v tej triede nevydržala. To je také ťažké pochopiť, že ten chlapec nie je ničím výnimočný? Že je úplne obyčajný? Aj moja snaha ukázať jeho pravú tvár bola úplne zbytočná. Načo ju mám niekomu ukazovať, keď nikoho aj tak nezaujíma? Každý vidí tak, ako chce vidieť a nie tak, ako by mal vidieť. Toto je na svete smutné. Mohla by som tam ešte zostať a tvrdiť si svoje, ale bolo by to ako hádzať o stenu hrach. Totálne zbytočné. Všetci sú zaslepení jeho krásou. Našťastie, okrem mňa. Ja ho totiž vidím triezvo. Práve sedím na podlahe a pozerám sa na tie dvere, ktoré vedú do ľudskej hlúposti. Bodaj by boli navždy zavreté. Žiaľ, vždy ich niekto otvorí. Tentokrát to bol kráľ a vyvolený tohto miesta. Samotný Tomáš Mirček, ktorému by sa všetci mali klaňať. Aspoň podľa mojich naivných spolužiačok.

"Odišla si kvôli mne?"

Hneď sa mi prihovoril. Mám pocit, že sadnúť si hneď pred dvere bol docela zlý nápad. Asi ma už stihli nakaziť svojou rozumovou slabosťou. Inak si to neviem vysvetliť.

"Až tak si nefandi. Za to mohli moje spolužiačky."

Odbila som ho. Hádam nečaká, že sa ku nemu budem správať milo ako všetky ostatné. Ja nepatrím medzi kópie.

"Nemajú ťa veľmi v láske."

"Vážne? Kto by to povedal? Ja som si myslela, že ma zbožňujú ešte viac ako teba."

Preháňala som. Každému je totiž jasné, že by ich náklonnosť k nemu nikto neprekonal.

"Ha-ha-ha."

Nezasmial sa. Len to povedal s otráveným výrazom.

"Myslela som si, že jediné, čo nevieš je ten dátum, ale ty sa nevieš ani smiať."

Ani sa nečudujem. Veď celý pôsobí falošne. Ako by mohol vedieť, čo je prirodzený smiech? Veď ten si sám privoláva, aby zbalil nejaké tie čajočky či ako im to v dnešnej dobe hovoria...

"Vážne? Nebuď až taká zlá. Veď som ti nič nespravil."

"Nechci odo mňa, aby som začala všetko menovať."

To bola menšia hrozba. Veľa vecí mi totiž spôsobil on. Práve ma neznáša celá moja trieda a koho je to zásluhou? No predsa jeho! Veď keď poviete krivé slovo na krásavca, tak sa automaticky stávate odpadom. Či to ste nevedeli? Popravde ani ja som si nemyslela, že svet môže byť až tak pošahaný. Lenže je a presviedča ma o tom každučký deň. Už by to mohlo aj skončiť. Chcela by som si na svet nechať aj dobré myšlienky, ale myslím, že o pár rokov už budú zatemnené s tými škaredými. Tie sú totiž v značnej prevahe.

"Prečo ma neznášaš?"

"To si vydedukoval z môjho správania?"

"Áno, veď to dávaš jasne najavo."

"Wau, ty si všímavý chlapec. Môžem ti zatlieskať?"

Už som si nastavovala ruky. Lenže odmietol. Škoda, ja pekne tlieskam a teraz o ten krásny zvuk prišiel.

"Si vždy sarkastická a ironická? Či máš aj dni, keď sa s tebou dá normálne rozprávať?"

"Každú stredu o 18:52. Inokedy nie."

Prevrátila som očami. Aká otázka, taká aj odpoveď. Dúfam, že nič rozumnejšie nečakal.

"Tak sa zastavím v stredu u teba na intráku."

"Nemám záujem."

Hneď som ho odmietla. Určite sa s ním nechcem deliť aj o priestory našej izby. Je tam totiž presná kapacita a on by ju prekročil a taktiež by nám ostatným nezvýšil kvôli nemu kyslík. Čiže jeho prítomnosť je úplne nemožná.

"To nebola ponuka. Ja som ti to len oznámil. Chceš sa hrať hru, tak sa budeme hrať. Len ťa varujem, že som výborný hráč a nikdy sa nevzdávam bez boja."

"O akej hre to hovoríš? Človeče, karty, Monopoly?"

"Vážne? Ty sa fakt so mnou zahrávaš."

"V hre na nervy som virtuóz ako sa hovorí."

"Môžeš byť kýmkoľvek, ale ja tú tvoju nenávisť voči mne zlomím."

Veľa šťastia! Chlapcovi ako je on sa to nikdy nepodarí.

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :)