Od tŕnia k láske

39.Láska :)

Eliška Smithová:

"Ty si ho vážne uderila?"

Veronika stále nechápala tomu, čo sa práve dozvedela.

"Ale len trošku."

Bránila som sa.

"Prečo si to spravila?"

"Siahol mi na zadok."

"On?"

Tvárila sa ešte viac prekvapene, ako doteraz.

"Áno, on."

Chápem, že tomu bolo ťažké uveriť. Veď Maťo pôsobil ako milý, utiahnutý chlapec.

"Neverím!" 

Zasmiala sa na tom.

"Vážne. Nemám dôvod ti klamať."

"A prečo si mu teda uderila?" 

"Lebo sa ma dotkol."

Čo je na tom také ťažké pochopiť? 

"Len skrz to?"

Len? Mne sa to zdalo ako dobrý dôvod. 

"Ty si zvláštna. Si si to mala užiť, že máš takú pozornosť."

Asi som vážne staromódna, keď sa nenechám obchytkávať. 

"Po takej pozornosti netúžim."

"To som si všimla. Aj pred Tomášom stále utekáš. Pobozkali ste sa a aj to ti bolo očividne nepríjemné."

Nechápem, prečo ho teraz vyťahuje. Vôbec nepotrebujem, aby mi to stále pripomínala. Stalo sa. Už to nezmením. Ale keby som mohla, tak by som to stopla hneď. 

"To sú ti chlapci až takí nepríjemní? Až tak veľmi ti vadí si priznať, že nie každý je zlý? To sa bojíš až tak veľmi, že sa do nejakého zamiluješ?"

Zasypávala ma otázkami, na ktoré som nemala chuť reagovať a preto som ich úspešne ignorovala.

"Idem si pospať."

Povedala som a zaľahla som do svojej postele. Ani som sa nenazdala a už som snívala akýsi sen. Zobudila som sa v noci. Možno dôvodom bola moja nočná mora, v ktorej sme tvorili s Tomášom pár. Len mne sa môžu snívať také nereálne a hlúpe sny o láske. Posadila som sa a už zvyšok noci som ignorovala. Bála som sa totiž, že hneď ako opäť zaspím, tak sa vrátim do svojich hlúpych predstáv. Nechcem to a ani to nepotrebujem. Už by som potrebovala len jedinú vec a tou je, aby som sa vrátila domov. Tam by som načerpala silu na pokračovanie. Už len deň. To musím zvládnuť. Možno ho ani nestretnem. Nie je sa čoho báť. Či je? O pár hodín zazvonil budík a zobudila sa aj moja spolubývajúca. Rýchlo som sa prezliekla a ponáhľala som sa do školy. Vošla som do triedy. Sprevádzalo ma niekoľko zvedavých pohľadov. Asi sa niečo po škole rozkríklo. Len dúfam, že to nebolo nič o tom bozku. Inak by som musela byť veľmi obozretná, aby ma náhodou niekto zo zadu neuškrtil. Sadla som si na svoje miesto, kde sedel Maťo. Hneď začal šťukať perom. Vyzeral byť nervózny, ale aj nahnevaný súčasne. Potom sa zodvihol a premiestnil si svoje veci do vedľajšej lavici. Všetky pohľady boli na nás. Čiže sa určite hovorilo o mne a o Maťovi. To je ten dôvod, prečo sa na mňa všetci pozerajú. Dôvodom nebol Tomáš. Našťastie. Prvá hodina ubehla veľmi rýchlo i tie ďalšie. O chvíľu však prišla na rad veľká prestávka. Otvorili sa dvere a dnu vkročili Mišo a Tomáš. Úžasné! Ja sa ich asi nikdy nezbavím.

"Ahojte kočky." 

Pozdravil sa spolužiačkam Mišo. Všetky z neho boli hneď na mäkko.

"Ahoj Miško, kde máš frajerôčku?" 

Ozvala sa nejaká blondínka, ktorej meno si nepamätám.

"Nemám žiadnu. Som slobodný."

Skoro mi vypadli oči z očných jamiek. On je slobodný? Veď Veronika kvôli nemu plakala lebo si našiel inú. A teraz tvrdí, že žiadnu nemá? Načo sa to hrá? Hlupák sprostý! Tu je dôvod, prečo neznášam chlapcov! Všetci sú rovnakí! 

"A čo to dievča zo včera? Vraj si sa s jednou bozkával v reštaurácii." 

Nemohla som to nechať tak. Trošku som do neho rýpla.

"So žiadnou som sa nebozkával. Nemám priateľku, moja zlatá."

Pozrel sa na mňa nahnevane. Asi nečakal, že ho niekto videl. 

"Hlupák klamársky!" 

Skríkla som naštvane. Ona kvôli nemu plakala. Koľko dievčat plakalo skrz neho? Nezaslúži si takú pozornosť.

"Čo si to povedala?!"

Priblížil sa ku mne. Z jeho očí išiel strach. Všetky dievčatá sa na mňa pozerali ako na nejakú kravu. 

"Nechaj ju, nestojí ti to za to."

Zastál sa ma Tomáš a Miša odtiahol odo mňa preč. Ak si myslí, že teraz ho budem milovať, tak je na omyle. Nikdy sa to nestane! 

"Láska, nepôjdeme radšej na chodbu? Tu je dosť rušno."

Navrhol Tomáš. Ako si to dovoľuje? Ako si dovoľuje ma volať láska?! 

"Môžeme."

Ozvalo sa akési dievča. Nechápavo som pootočila hlavou. Sabína? Čo má táto čiernovlasá kráska s Tomášom? Niečo som zameškala?

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :)