Od tŕnia k láske

40.Studňa :)

Tomáš Mirček:

Zavolal som si Sabínu bokom. Vnútri totiž vládla zlá atmosféra a hlavne tam bola ona. Nie, že by som ju teraz neznášal skrz to, čo povedala. To nie. Len nechcem tráviť s ňou čas, po tom všetkom. 

"Nad čím premýšľaš?" 

Opýtala sa ma Sabína, keď sme už boli na chodbe. 

"Nad ničím zvláštnym."

Možno som bol trošku zamyslený. Možno ma aj zaujímalo, ako sa tvárila Ela, keď zistila, že mám priateľku. Možno áno. Ale nikto to vedieť nemusí.

"Dnes mám prísť ku tebe alebo ty prídeš za mnou?"

Opýtala sa ma, keďže včera sme sa dohodli, že sa opäť stretneme. 

"A čo tak si niekde vyraziť."

"Myslíš na rande?"

"Áno, presne tak."

Usmial som sa ňu. Dlho som takto s dievčaťom nikde nebol. Nezaškodí mi to. Aspoň spoznám nejaké nové romantické miesta. Síce nie som na romantiku, ale moja budúca žena možno bude. Takže mi to v budúcnosti zíde. A kto vie, možno tou ženou bude Sabína. Je milá, bystrá a nebudem klamať, keď poviem, že je aj veľmi krásna.

"Veľmi rada pôjdem." 

"To ma teší. Máš rada čínsku reštauráciu?" 

"Nikdy som tam nebola." 

"Nie? Čiže si nikdy nemala sushi?"

"Nie, ale vôbec ma to ani nelákalo."

"Hm, tak je čas na to, aby si nejaké vyskúšala." 

Zatvárila sa zhrozene, ale hneď na to sa rozosmiala.

"Neboj sa, nie je to až také zlé."

Snažil som sa ju upokojiť, keďže o tom jedle asi nemala najlepšiu predstavu.

"Prídeš po mňa alebo kde sa stretneme?"

Opýtala sa ma na podrobnejšie informácie.

"Ideme hneď teraz. "

"Teraz? Veď ešte neskončila škola."

"A je to obrovský problém?"

"Nie, nie je."

Usmiala sa na mňa a ovinula mi ruky okolo krku. 

"Tak poďme."

Chytil som ju za ruku a spoločne sme odkráčali do najbližšej čínskej reštaurácii. Nebola od našej školy veľmi ďaleko. 

"Tešíš sa?"

Opýtal som sa jej, keď sme už čakali na jedlo.

"Skôr sa bojím."

Bolo to vidieť aj na jej očiach. Nemusela mi to vôbec hovoriť.

"Neboj sa. Keby ti to nechutilo, tak to zjem za teba."

Navrhol som jej a ona sa sladko zasmiala. 

"Dúfam, že si hladný." 

Poznamenala, na čom som sa zasmial ja. Na prvý pohľad vyzerá ako všetky. Ale zdá sa mi, že je niečím iná. O chvíľu nám doniesli sushi a ja som ju hneď ponúkal.

"Dobrú chuť."

"Bojím sa."

"Neboj sa."

Zasmial som sa a rozhodol som sa, že ju sám nakŕmim. Možno sme vyzerali ako nejaký romantický párik. 

"Hm, nie je to také zlé."

Povedala, keď si trošku odhryzla.

"Takže ti to chutí?"

"Áno. Ale neviem či mi chutí to samotné sushi alebo mi to chutí len skrz to, že ma kŕmiš ty."

Že by so mnou flirtovala? To neviem, ale každopádne je naozaj roztomilá. Spoločne sme v reštaurácii strávili ešte nejakú chvíľu. Potom sme sa vybrali na romantickú prechádzku a celé naše rande sme ukončili pri akejsi fontáne. 

"Hoď tam mincu a praj si niečo. Možno sa ti to splní."

Vytiahol som z vrecka drobné a podal som jej ich.

"Vieš o tom, že táto studňa na to neslúži? Je to len obyčajná studňa."

Poznamenala Sabína. Mala pravdu. Možno som mal vybrať nejakú, ktorá ma presne takýto účel. Lenže to by som ju musel hľadať a to sa mi vážne nechcelo.

"Nevadí, spravíme z nej neobyčajnú."

Zasmiala sa a hodila si mincu do studne. Potom podala jednu mne.

"Aj ty si hoď a praj si niečo."

Poslúchol som. Ani neviem, prečo som si to prial. Možno skrz to, že som sa cítil sám. No prial som si, aby som našiel svoju osudovú lásku, s ktorou vydržím až do smrti. Kto vie či sa mi to splní. Možno studňa nemá magickú moc. Možno to prianie bolo zbytočné. No chcel som to skúsiť. 

"Čo si si prial?" 

Opýtala sa ma Sabína a priblížila sa ku mne.

"Čo si si priala ty?"

Odbočil som od jej otázky.

"Teba."

Zasmiala sa a pobozkala ma na pery. 

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :)