LOVE ME

Prológ

Môžem mať taký "úžasný" život? Viem že pohádať sa so snúbencom nie je nič strašné ale hádame sa poslednú dobu nejako často. Potvrdila mi to aj moja najlepšia kamarátka za ktorou práve teraz cestujem. Dlho sme sa kvôli práci nevideli a teraz ju mám možnosť konečne znova vidieť. Cesta z Londýna do Manchestru trvá síce len dve hodiny no sú to už skoro tri mesiace od toho čo sa presťahovala a ani jedna z nás nemala čas prísť. Chcela vraj skúsiť niečo iné. Nové mesto, nových ľudí. Veľmi som s tým nesúhlasila keďže ma tu nechala ale je to jej rozhodnutie a dúfam že je jej tam dobre. Podľa toho čo tvrdí, tak je jej skvelo. Cestovanie mi nevadí. Precestovala som už veľa krajín všetkými možnými prostriedkami, takže teraz sú pre mňa tieto dve hodiny vlakom nič. Aspoň si oddýchnem a prevetrám si hlavu. Od domova, od práce. Potrebujem oddych. Celé dni nič nerobím len pracujem a hoci ma to baví, potrebujem pauzu. Každý mi tvrdí, že mám toho veľa, no ja si to nemyslím. Aj kvôli tomu sa s Alexom, mojím snúbencom stále hádame. Tvrdí, že stále pracujem a naňho nemám skoro nikdy čas. Vôbec to nie je pravda. Keby mal aj on na mňa čas tak ja by som si ten svoj pre neho našla. Vďaka tomu akú mám prácu a akého šéfa, môžem si to dovoliť.

Pracujem ako sekretárka v najznámejšej londýnskej firme LRoy. Pracujem pre najúspešnejšieho a asi najbohatšieho podnikateľa v Londýne. Firma je zameraná na viaceré odvetvia. Každý má niečo na starosti. Či už hotely, reštaurácie, obchodné centrá.. Ja keďže som sekretárka šéfa celej firmy, musím dohliadnuť na všetkých, ktorí sú podo mnou. Či všetko funguje tak ako má a či každý pracuje tak ako má. Od našej firmy sa žiada aby sme pracovali na plné obrátky. Práve preto skoro nikdy nemám voľno. No možno sa zdá, že môj život je nudný a len sedím v kancelárií pod kopou papierov, nie je to tak. Svoju prácu milujem. Už len to že som sekretárka najúspešnejšieho podnikateľa v Londýne je dosť. Takže môj plat rozhodne nie je nízky. Mám toho najlepšieho šéfa akého by si mohol ktokoľvek priať. Ako som spomínala volá sa Liam. Liam Roy, má 55 rokov a mám ho rada ako vlastného otca. Vďaka nemu som teraz tam kde som. Môj otec a on boli najlepší priatelia. Keď som doštudovala, Liam mi ponúkol prácu v jeho firme a odvtedy tam robím. Už to budú štyri roky. Vraj som bola natoľko dobrá, že som sa dostala až na pozíciu jeho sekretárky. A aj práve preto si vybral mňa, lebo ma zo všetkých pozná najlepšie a dôveruje mi. Liam ma pozná od malička. Chodieval k nám aj zo svojou manželkou každý víkend. Vždy sa so mnou hrával a bol to ako môj druhý otec. Keď som mala 17 môj otec zomrel. Mal autonehodu. Ostali sme s mojou maminou samy. Bolo to pre nás obe veľmi ťažké keďže to bol náš hrdina, ochranca. Človek s veľkým Č. No a odvtedy sa Liam aj s jeho maželkou o nás starali ako mohli. Navždy im za to budeme vďačné a snažím sa mu teraz v jeho firme pomôcť najviac ako viem. Vďaka tej práci som mala možnosť precestovať kopu krajín po celom svete a mám kopu známostí. Okolo toho nejaké výhody v hoteloch, reštauráciách a obchodných centrách. Čo sa týka známostí, tak sú to len ľudia na ktorých sa dá spoľahnúť. No nikdy sa nezdôverujem ani jednému z nich. Verím len svojej mame, snúbencovi a svojej najlepšej kamarátke za ktorou práve teraz idem a neskutočne sa na ňu teším.

Michelle poznám už od škôlky. Áno je to tak. Sme ako sestry. Už od malička je so mnou stále. Pozná ma ešte lepšie ako moja mama. Milujem ju. Vždy to bola ona za kým som išla keď som potrebovala pomoc, radu, objatie, facku, čokoľvek.. Preto mi bolo ľúto keď sa sťahovala. Dlho sme boli spolu tak blízko pri sebe. Bývala pár ulíc od nás. A teraz dve hodiny od Londýna. Som rada že to nie je niekde ďalej alebo nedajbože v nejakej inej krajine. Michelle je presne tá osoba ktorú vo svojom živote potrebujem. Je to sestra akú som nikdy nemala. "Prepáčte nemáte servítku?" spýtala sa ma milo pani, ktorá sedela oproti mne. Usmiala som sa na ňu a podala jej ju. Úsmev mi opätovala, poďakovala a vyfúkala nos dievčatku ktoré sedelo vedľa nej. Typujem že to bude jej dcérka. Je krásna a podobajú sa. Som dosť zhovorčivá a nedá mi sa nespýtať. "Vaša dcérka?" pozrela sa na mňa a prikývla. Vyzerá byť veľmi milá a skromná. "Áno Samantha" Odpovedala. Tá malá je úžasná. Môže mať možno 5 rokov. Stále sa usmieva a je to slniečko. Úplne mi spríjemnila deň. Práve toto som po dnešnej hádke s Alexom potrebovala. Ako som spomínala, Alex je môj snúbenec. Spoznali sme sa pred šiestimi rokmi na Michelliných narodeninách. Bol to kamarát jej brata a preto bol pozvaný na jej oslavu, kde nás zoznámili. Spoznali sme sa a nejako to medzi nami zaiskrilo. Sme spolu už päť rokov a pred mesiacom ma požiadal o ruku. Pracuje ako doktor a áno dnes ráno sme sa znova pohádali. Poslednú dobu sa hádame častejšie akoby som chcela. Mam pocit že stále ma s niečím problém. Dnes že som konečne dostala voľno a ja odchádzam. Že vraj by si zobral voľno aj on a strávili by sme tie dni spoločne. Minule sa rozčúlil keď došiel večer domov a ja som sedela za notebookom a písala. Väčšinou keď mám čas tak popri práci píšem rôzne knihy. Baví ma to a beriem to ako hobby. Možno sa mi raz podarí niečo vydať. Nechápem ho. Neviem čím to je ale zmenil sa. Je viac nervóznejší. Možno je to prácou, ale nech si to nevybíja doma na mne. S Alexom spolu žijeme v mojom dome už tri roky a hádali sme sa ako každý v normálnom vzťahu. Ale teraz je toho na mňa veľa. Stresuje ma a potrebujem sa o tom porozprávať s Michelle. V Manchestri sa zdržím len dva dni. Chcela by som byť s Michelle dlhšie ale nemôžem. "Vy máte deti?" spýtala sa ma pani. "Mimochodom som Julie" dodala. Podala som jej ruku a odpovedala. "Ja som Tiara. Teší ma. A nie deti zatiaľ nemám." usmiala som sa na ňu. "A chcete mať?" zamyslela som sa. Ešte som nepremyšľala nad tým či chcem mať deti. Určite ich mať raz chcem. No mám dvadsaťštyri a momentálne sa zaoberám kariérou. Ani sme sa o tom s Alexom nerozprávali. Neviem ako to vníma on. "Ano raz určite" dopovedala som keď mi odrazu zazvonil mobil. Zbožňujem keď mám voľno ale aj napriek tomu mi vyvolávajú. Zdvihla som svoj i Phone zo stolíka a priložila si ho k uchu. Niekedy mám pocit že zamestnanci v tej firme vedia robiť len svoju robotu a keď už majú urobiť niečo iné tak sú neschopní. Nemám rada niečo vybavovať cez telefón. "Problémy v práci?" opýtala sa ma keď videla ako som nervózne položila mobil. "Áno. Jeden deň nie ste v práci a už sú tam problémy" odpovedala som jej. "A kde pracujete?" spýtala sa a popritom ukazovala dcérke rozprávkovú knižku. "Vo firme LRoy. Robím sekretárku samotnému pánovi Liamovi Royovi" videla som ako ostala prekvapena. "Vážne? To je úžasné. Veľa som o tom počula. Ako sa vám tam pracuje?" spýtala sa. "Vynikajúco. Cítim sa tam vážne dobre. Som šťastná že mám takú prácu. " dopovedala som a všimla som si že za chvíľu vystupujem. Poďakovala som sa jej a nechala vizitku ak by niekedy niečo potrebovala, može sa na mňa spoľahnúť. Je to milá žena.