LOVE ME

43. kapitola

Tiara

Keď som sa konečne upokojila, pohla som sa z miesta a šla späť do firmy odniesť Liamovi papiere. Utrela som si slzy a povedala som si, že už viac plakať nebudem. Ten chlap mi za to nestojí. Bola náhoda že som ho stretla. Nič viac. Prvý aj poslednýkrát. Už ho nechcem vidieť.

Keď som došla do firmy, dala som Liamovi papiere a ďalej si robila svoju prácu. Všimol si na mne, že som prišla rozladená ale nevypytoval sa. A som za to rada. Nič som mu o Ryanovi nevravela ale neverím že mama mu nič nevytárala. Určite sa vypytoval. Dnes poobede sa mám stretnúť s Alexom. Neviem o čom sa chce rozprávať ale vôbec sa mi nechce.

Vo firme to ubehlo už rýchlo. Porobila som ešte pár vecí a šla som domov. Tam som sa najedla, upravila a šla do kaviarne kde sme sa s Alexom dohodli, že sa stretneme. Keď som dorazila na miesto, Alex tam už bol a čakal ma za jedným stolom. "Ahoj" pozdravila som sa mu a on sa postavil. "Ahoj som rád že si prišla." a objal ma. "Chcel si sa rozprávať, tak som tu." povedala som. Mala som Alexa rada ale vôbec som nemala náladu baviť sa o nás dvoch a o našom vzťahu. Teraz to proste nedokážem. "Viem, že snažiť sa si ťa získať späť je asi márne." začal hovoriť a ja som vedela kam to miery. "Alex prosím ťa dnes nie..." chcela som ho zastaviť ale nenechal ma. "Tia nechaj ma dohovoriť." povedal a ja som len prikývla. Vedela som, že snaha zastaviť ho bude zbytočná. "Ale chcel som aby sme boli aspoň kamaráti, dobre spolu vychádzali, stretávali sa ako dobrý priatelia a hovorili si problémy." žiadal o do mňa a ja som len počúvala. "Alex ja s tým nemám žiaden problém. Ale žiadam ťa aby to ako si teraz vravel aj tak ostalo. V kamaratskom vzťahu. Aby si sa o nič nesnažil. Mrzí ma to že to tak poviem ale je to zbytočné. Neviem či ti to niekto vravel alebo nie, spoznala som jedného muža. Zamilovala som sa do neho ale rozišli sme sa. Kvôli názoru na budúcnosť, kvôli jeho povahe. Bolí to a snažím sa s tým vysporiadať." povedala som mu. A znova som mala slzy v očiach. Neviem dokedy to tak bude.

S Alexom som sa v kaviarni rozlúčila a šla domov. Ešte stále nemôžem uveriť, že som stretla Ryana a tak mi pomotal hlavu. Mam chuť mu, poriadne vynadať čo si to dovoľuje. Ukončili sme to tak prečo ma takto ničí. Z môjho rozmýšľania ma vyrušil zvonček na dverách. Postavila som sa zo sedačky na ktorej som sedela a šla otvoriť. "Michelle ahoj." pozdravila som sa a hneď ju silno objala. Neviem prečo ale vyšli mi slzy. Asi z toho, čo sa dnes stalo a ja som to udržiavala v sebe. "Moja čo sa zasa deje? Prečo plačeš?" spýtala sa ma. "Ryan." vyslovila som len jeho meno. Ona ma len silnejšie objala a mlčala. Chcem už aby to prestalo. Ta bolesť.

"Nechceš ísť na hokej?" spýtala sa ma z ničoho nič Michelle keď sme už obe sedeli na gauči pri televízore. "Sranduješ však?" zasmiala som sa. "Nie myslím to vážne. Kvôli nemu teraz prestaneš robiť veci a chodiť na miesta ktoré ti ho budú pripomínať? Nefunguje to tak. V srdci možno máš bolesť ale hlavu si vyčistiť môžeš. Len treba chcieť. Viem že mne sa to teraz ľahko povie ale ver mi. Treba ísť ďalej aj napriek tej bolesti." vravela a ja som ju pozorne počúvala. "Nevravím že teraz si nesmieš poplakať. To nikdy nikomu neuškodí ale nie každý deň. Proste žiť. Naplno. Lebo len vtedy sa zabúda rýchlejšie. A práve preto chcem ísť na hokej. Chcem sa zabaviť ako za starých čias. Ukáž Ryanovi, že ti je ľahostajný." vravela mi a ja som ju zbožňovala každým dňom viac a viac. Všetky tie jej slová a rady.

Neviem čo som si myslela. Že prídem na štadión a čo. Áno správne. Sedím na tribúne s Michelle a čakáme na to, kým začne zápas. Nechápem ako som sa mohla nechať presvedčiť. Hlavne po tom čo sa dnes stalo. Čo so mnou urobil. Teraz sa pozerám na to ako korčuluje po ľade. "Netvar sa tak. Ani netuší že si tu." vravela mi Michelle. "Čudovala by si sa ale Ryan sa veľmi rád prezerá po štadióne či tu náhodou niekoho nezbadá." povedala som jej a ona sa zasmiala. Dúfala som, že ma nezbadá.

Za celý zápas sa im nedarilo a tento zápas skončil neúspešne. Prehrali sme. Chcela som z tamaď čo najrýchlejšie odísť. Tí ľudia sa vláčili tak pomaly, že som im mala chuť niečo povedať. "Michelle, neviem prečo ale mam taky divný pocit v žalúdku." povedala som jej keď som mala zlého tušaka a bolesti v bruchu. "Nič sa nestane. Veď už ideme preč." odpovedala mi a ja som to potom nechala tak. Dokedy sme sa dostali zo štadiónu ubehla asi polhodina. "Počkaj Tia chcem si ešte zafajčiť." povedala mi. Neviem odkedy tá žena fajčí ale neprekvapuje ma to. Je to proste Michelle. Zastavili sme sa pri štadióne a ta vytiahla cigaretu. "Nebudem sa pýtať. Vážne ma to neprekvapuje." Michelle len pretočila očami. "Vážne ti ďakujem za to, že tu musím mrznúť. Je to veľmi príjemné." sťažovala som sa jej stále až do momentu, keď mi zovrel žalúdok. Započula som za mnou veľmi známy hlas.

"Ryan poď si zapáliť." počula som ako povedal nejaký chlap. Ten hlas mi pripomínal Jamesa. "Vieš že nefajčím" vtedy som započula Ryanov hlas a aj to ako sa zlato zasmial. "Michelle povedz mi že to nie je on. Že sa mi len sníva." pošepkala som Michelle. Ta sa trochu naklonila aby videla kto je za mojim chrbtom a prikývla. Zjavne sa niektorí z nich prezliekli a šli si vonku zafajčiť, ti ktorí tam mali blízkych ich pozdraviť. Ryan šiel s Jamesom, ktorý si chcel zafajčiť. Ja mam ale šťastie. Dúfala som, že nás nezbadajú. No boli sme až príliš blízko. "Chceš odísť?" spýtala sa ma potichu Michelle. "Nie. Všimnú si nás keď odídeme. Počkáme kým dofajčia." Stali sme tam pár minút a snažili sa rozprávať ale z toho stresu som ju nedokázala vnímať. Počúvala som tých dvoch za mnou. "Škoda že sme dnešný zápas prehrali. Nabudúce to musíme dať." počula som Ryanov hlas. "Dnes sa nám nedarilo. Boli lepší. Ale vieš že sme dobrí. Ďalší zápas vyhráme. Ináč kam máš dnes večer namierené? Niekam do baru za nejakou kráskou?" počula som tentokrát Jamsov hlas. Zabolelo ma keď povedal "niekam do baru za nejakou kráskou". Predstava, že to robí s nejakou štetkou mi nerobí dobre a dvíha sa mi z toho žalúdok. "Prestaň James dobre vieš že som to od roz.." prestal hovoriť. Prečo prestal hovoriť? Prečo to neodpovedal. Do riti. "Michelle prečo nič nevraví? Prečo nedokončil tu vetu?" spýtala som sa jej vystrašene. "Noo vieš, má namierené priamo k nám." povedala a ja som nahlas prehltla.

"Ahoj Tiara" pozdravil sa mi a ja som sa pomaly k nemu otočila. "Ahoj Michelle. Boli ste na zápase?" ja som mlčala takže Michelle videla že som neschopná teraz niečo povedať. "Áno boli. Nemala som s kým ísť tak som presvedčila Tiu aby šla so mnou." odpovedala mu. "Takže si nechcela ísť? Prečo?" spýtal sa ale teraz už mňa. Pozrela som sa mu priamo do očí a odpovedala. "Ty vieš veľmi dobre kvôli čomu. Nie je mi príjemné ťa mať na očiach. Nepotrebujem byť ani v tvojej prítomnosti. Takže ak dovolíš, mi už pôjdeme. Neprišli sme tu kvôli tebe." odpovedala som drzo a snažila sa odísť lenže zastavila ma jeho ruka na mojej lakti. "Srdiečko pravdepodobne si prišla kvôli celému týmu a či chceš alebo nie patrím doňho aj ja." odpovedal a bol tak blízko pri mojej tvári, že som zacítila jeho mentolovy dych. "Krásavec. Prišla som kvôli Michelle. Veľmi dlho ma presviedčala aby som sem prišla a pozerala na tvoj ksicht." zasmial sa. Chýbal mi jeho smiech. Ten jeho sexi smiech. "Poď. Nebudeme sa doťahovať tu pred ľuďmi." povedal a kým mi došlo čo povedal, chytil ma za ruku a ťahal dnu. "Čo to robíš? Ja s tebou nikam nejdem. Nemám s tebou už o čom rozprávať. A čo Michelle?" zasypala som ho otázkami. "Michelle ťa počká. A nemusíme sa rozprávať. Môžme robiť aj niečo iné." povedal a zaškeril sa.

Viedol ma do vnútra štadióna. Neďaleko boli šatne a sprchy. Lenže on ma zaviedol niekam za roh kde nikto nebol a predpokladám, že by nás tam nikto nenašiel. "Dnes je to už druhýkrát čo si mi toto urobil." povedala som nahnevane. "Čo také srdiečko?" a priblížil sa ku mne ešte bližšie ako bol. "Že si ma takto oprel o stenu a no a.." vravela som spomalene a nervózne keď sa stále približoval až sa mi skoro dotkol pier." A čo? Že som ťa potom takto pobozkal na krk?" povedal, potom sa nahol a jemne mi pobozkal krk. Znova sa to opakuje. Znova mi toto robí a ja sa nedokážem ovládať. Pohlcuje ma slovami, bozkami a dotykmi. "A aj toto?" a presmeroval svoje ústa na moje pery. Nežne po nich prešiel svojimi perlami a potom ma pobozkal.

"Stačí Ryan. Čo si myslíš že robíš?" odstrčila som ho od seba. "Choď si za nejakou štetkou do baru, ale mňa nechaj tak. Nebudeš ma takto namotávať. Rozišli sme sa pre to aký si, aký máš názor na nejaké veci. Mal by si to rešpektovať a chápať. Už sa ku mne nepribližuj." s krikom som utiekla zo štadióna. Vonku na mňa čakala Michelle ale ja som bez slova okolo nej prešla a utekala rýchlo k autu. Nasadli sme obidve doňho a Michelle čakala vysvetlenie.