Tiara pracuje v najznámejšej londýnskej firme Lroy ako sekretárka. Mysli si, že ma skvelú prácu a milujúceho snúbenca až do doby, kým sa ich vzťah trochu nezmení a nestretne v jednom bare šarmantného a veľmi pekného muža, za ktorým by vraždila nejed...
Je piatok a za pár minút by ma mal Ryan vyzdvihnúť. Liam mi dal voľno už od dnes takže som nemusela ísť do práce a namiesto toho som si mohla vybaviť ešte pár vecí a navštívila som ešte raz moju mamu a dokonca aj Michelle. Keď som tam prišla jej priateľ tam nebol ale veľmi mi to nevadilo. Chcela som stráviť pár minút len s ňou. Potrebovala som len ju. Podporila ma a trochu upokojovala. Vedela, že som nervózna a že ju potrebujem. Potom som sa s ňou poriadne rozlúčila a šla domov. No a teraz sedím a čakám kým zazvoní zvonček. Je zvláštne že ja niekam odchádzam, netuším ani kam a ani na ako dlho.Nespoznávam samú seba. Uvedomujem si ako som sa pri Ryanovi zmenila. Nevravím že je to zlé. No to sme my dvaja ešte neboli spolu každý deň od rána do večera. A ďalšia obava ktorá ma trápi. Že spolu budeme tráviť viac času ako normálne. Bojím sa aké to bude a kam ma to dostane. Z môjho premýšľania ma prebudil zvonček na dverách.
"Ahoj" s nádherným úsmevom ma pozdravil Ryan keď som otvorila. "Pripravená?"prikývla som a zamkla som dvere od domu. Nasadli sme do auta a odišli. "Kam ideme?" spýtala som sa v aute netušiac kam ideme. Žeby na letisko? Ale kam letíme? Prečo mi nechce nič prezradiť. Mám rada prekvapenia ale toto mi mohol povedať. "Je to prekvapenie." pretočila som očami. "Prečo?" zasmial sa. "Lebo chcem aby si bola prekvapená keď tam prídeme." znova sa na mňa pozrel tým úsmevom z ktorého šaliem a nemôžem sa prestať naňho dívať. Ani som neprestala. Celý čas kým on šoféroval som sa dívala naňho. Bolo mi jedno či si to všimol alebo nie. Chcela som to.
Ako som predpokladala, prišli sme na letisko. Tam nás čakal nejaký pán, ktorý nám pomohol s kuframi a my sme ho nasledovali. Keď som šla okolo Ryana, zrazu som zacítila teplú ruku na tej mojej. Pozrela som sa dole a uvidela že ma zaň drží Ryan. Mala som pocit akoby sa bál, že sa stratím. Mali sme prepletené prsty a vôbec mi to nevadilo. Len pre seba som sa usmiala a kráčala ďalej. Keď som sa pozrela na Ryana, tak som z jeho pohľadu nevyčítala vôbec nič. Mal na sebe okuliare ktoré mu zakrívali jeho krásne sivé oči. Všimla som si že ten pán nás nevedie na letisko kde sú ostatní ľudia ale niekde vedľa. Nechápala som prečo sme odbočili. No nechcela som sa pýtať a predsa bol pri mne Ryan. Ten vedel čo sa robí. Zrazu sme dorazili na nejaké prázdne miesto. Myslím že to bolo za budovou letiska a z opačnej strany kde všetky lietadlá odlietajú. Jedno som práve videla odlietať z odletovej dráhy. Lietala som už niekoľkokrát ale ešte nikdy som nebola blízko niečoho takého. Potom som uvidela uprostred prázdneho miesta menšie lietadlo. Myslím že to bolo osobné lietadlo a ja som vtedy pochopila prečo sme prišli sem. Nechápem prečo nám vybavil súkromné lietadlo. Bolo to nádherné a ja som ostala prekvapená a skoro dojatá. Toto pre mňa ešte nikto nikdy neurobil. "Toto je priveľa Ryan. To nemôžem." povedala som no predtým než sme nastúpili do lietadla ma Ryan zastavil a postavil sa oproti mne a zvesil si okuliare z očí. "Tia. Nerieš na čom ideme. Užívaj si to prosím a už nikdy mi nevrav že je to príliš." priblížil sa ku mne a jemne spojil jeho pery s tými mojimi. Len na chvíľu ale ten bozk stál za to. Upokojil ma, tak sme nastúpili dnu. Zvnútra vyzeral nádherne. Nemohla som sa vynadívať. Usadila som sa a Ryan si sadol vedľa mňa. Letuška sa nás opýtala či nechceme niečo napitie a potom nás nechala. Lietadlo zlietlo a ja som nemohla uveriť tomu čo sa deje. Pozerala som sa von oknom keď ma Ryan znova chytil za ruku a preplietli sme si prsty. Potom som zaspala na jeho ramene. Zobudila som sa na to, ako mi niekto šepká do ucha. "Srdiečko už sme tu. Zobuď sa." Hoci som bola zaspatá, to slovo "srdiečko" som počula veľmi dobre. Prebudila som sa a uvedomila som si, že som prespala celú cestu. Pozrela som sa vonku z okna ale stále som nevedela prísť na to kde to sme. Videla som len ako krásne vonku svieti slnko. "Už mi povieš kde sme?" usmiala som sa naňho a on mi úsmev obetoval. "Za chvíľu." Dvere lietadla sa otvorili a ja som z neho vyšla. Stále som nevedela rozoznať kde to sme ale bolo to nádherné miesto. Nevedela som sa dočkať keď mi to povie. "Dobre tak ti to teda poviem. Vitaj na Jamajke." Automaticky sa mi otvorili ústa a nemala som slov. Tých prekvapení na mňa bolo v poslednom čase veľa. Ale toto bolo to najkrajšie aké som kedy mala. V karibiku som v živote nebola. Bola som dojatá. Ale nechcela som plakať. Snažila som sa to všetko vstrebať. Krajšie miesto som naozaj ešte nevidela. A to ešte nič nebolo. "Páči sa ti tu?" Ryan ku mne podišiel a spýtal sa ma. "Robíš si srandu? Že sa vôbec pýtaš. Je tu nádherne." usmial sa na mňa a v tom momente som mala pocit že som sa zamilovala. "Ďakujem ti." povedala som a vrhla som sa mu okolo krku a silno ho objala. Keď sme sa odtiahli, pozerali sme si priamo do očí. Chceli sme sa pobozkať. Viem to. No prerušil nás jeden z mužov, ktorý tam pracuje. "Prepáčte nechcem vás rušiť ale chcem vás zaviesť do jednej z destinácií." Povedal a my s Ryanom sme sa od seba odtiahli. Prikývli sme a nasledovali sme toho pána, ktorý nás zaviezol do destinácie kde budeme bývať. Bolo mi jasné, že naše ubytovanie nebude len tak hocijaké ale že si Ryan nechá záležať. Ten pán nás priviedol neďaleko hlavného mesta Kingston. Povedal nám, že ak by sme chceli ísť do mesta tak to nemáme ďaleko. Prišli sme k jednému hotelu neďaleko pláže. Bolo to neskutočné. Bola som taká šťastná. Keby niet Ryana, tak asi tento štát ani nikdy nenavštívim. Vďaka nemu som tu. Vošli sme dnu kde bolo kopu ľudí, ktorí sa tam zabávali a tancovali. Úplne to tu žije. Užívajú si každú chvíľu. Je im jedno koľko je hodín. Kúpajú sa v bazénoch ktoré sú pri hoteli, tancujú, pijú, smejú sa. Je tu úplne iný život. Akoby nikto z nich nemal žiadne problémy a neriešili čo je vonku ale žijú s tým čo je teraz. Bez starostí. Vošli sme do našej izby kde nás ten pán zaviedol. Bola nádherná s tým najkrajším výhľadom na more aké som kedy videla. Šla som na balkón a nemohla uveriť vlastným očiam. Zrazu som zacítila ruky okolo môjho pása. Ryan. Myslím, že som to držala dosť dlho. Otočila som sa k nemu a pobozkala ho. Tie jeho jemné vankúšiky, ktoré by som bozkávala večne. Zbožňujem ich aj jeho celého. "Prosím povedz, že toto všetko je len sen" pošepkala som mu do úst keď sme sa odtiahli ale nie úplne. Keď sme si stále dýchali do úst.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
