LOVE ME

26. kapitola

Začala som sa vybaľovať keď mi Ryan povedal, že sa mám prezliesť a pôjdeme sa naobedovať. Keďže je tu sedem hodinový časový posun, tak je tu ešte len piatok obed. Som unavená ale na spánok tu bude dosť času. Obliekla som si plavky a na to voľné biele šaty. Rozpustila som si svoje jemne kučeravé vlasy a trochu sa upravila. Keď Ryan vošiel do izby a zbadal ma, nemal slov. Musela som sa usmiať. Ale on vyzeral božsky. Mal na sebe biele tričko, ktoré by som z neho najradšej strhla a mal sivé kraťasy. Zobral ma za ruku a spoločne sme sa ruka v ruke pobrali dole vonku na terasu kde sa podával obed. Je tu dosť teplo ale fúka tu príjemný vánok. Takže je tu príjemne. "Tak čo na to hovoríš?" spýtal sa ma Ryan zatiaľ čo sme čakali na jedlo. "Je tu nádherne. Bojím sa, že si to tu tak zamilujem, že nebudem chcieť odísť." povedala som. "Tak neodídeme." povedal ale v ten moment nám doniesli jedlo. Ani som nevedela na to odpovedať. Vážne by tu so mnou ostal? Alebo to povedal len tak zo srandy? Ach prečo mu nevidím do hlavy. No chcem to vôbec? Chcem vedieť čo cíti a nad čím premýšľa? V tichosti sme sa najedli. Zrazu Ryan dodal. "Teraz sa pôjdeme trochu prejsť po okolí a poobzerať si to tu a potom na pláž. Súhlasíš?" prikývla som a nasledovala Ryana, ktorý sa postavil a niekam zamieril. "Čo tu budeme robiť?" zasmial sa. "Oddychovať, užívať si, zabávať sa. Čo iné by si chcela robiť?" usmiala som sa ale neodpovedala. Prechádzali sme sa okolo pláže a obzerali si okolie. Je tu až neuveriteľne krásne a ja nemám slov. Stále nemôžem uveriť kde som.

Ryan

Po dlhom chodení po vonku a obzeraní si okolia sme sa konečne dostali späť do hotela. Som hrozne unavený. No o Tiare taký pocit nemám. Tá ešte stále má plno energie. Usmieva sa, parkrát počujem ako si pohmkáva nejakú pesničku. Sadol som si do sedačky a pozorujem ju. Pozorujem jej krásne telo, ktoré má zakryté pod bielymi šatami. Chcel by som ich z nej strhnúť a dotýkať sa jej pokožky svojimi perami. Ochutnať každý kúsok jej tela. No z môjho snívania ma zobudila. "Si v poriadku? Nad čím premýšľaš?" usmiala sa na mňa tým jej nádherným úsmevom. Nemohol som tam byť. Inak by uvidela že mi stojí a to nepotrebujem. "Som v poriadku" povedal som asi dosť tvrdo, no snáď si to nezobrala osobne a rýchlo som šiel do kúpelne. Oprel som sa o stenu a premýšľal dokedy to vydržím. Len tak pri nej byť bez toho aby sa mi nepostavil. Aby som nepociťoval bolesť. Po dlhšom čase keď som o nej nepremýšľal a snažil sa myslieť na niečo iné, tak to prešlo a ja som šiel do sprchy. Keď som z nej vyšiel a otvoril dvere, Tiara sedela na posteli a pozerala na mobil. "Komu píšeš?" spýtal som sa zvedavo. "Mame aj Michelle." odpovedala v krátkosti bez toho aby sa na mňa vôbec pozrela. Vedel som, že nie je niečo v poriadku a tušil som že to je preto ako som jej odpovedal. V tú chvíľu som nerozmýšľal nad tým ako to hovorím. Teraz je nahnevaná. "Poď ideme na večeru." To jediné som jej dokázal v tú chvíľu povedať. Postavila sa a obidvaja sme odišli z izby. Páči sa mi ako sú raňajky, obed a večera vonku na terase z kadiaľ je nádherný výhľad na more. Je to romantické a Tiare sa to veľmi páči. Vidieť to na nej. Vidieť ako sa rozjíma nad výhľadom. Bohužiaľ je celý čas ticho a od vtedy nepovedala ani slovo. "Kam pôjdeme zajtra?" spýtal som sa aby už konečne prehovorila. No namiesto toho kývla plecami a jedla šalát, ktorý si objednala. Mrzí ma to. Chcem aby sa so mnou bavila ale nechcem na ňu tlačiť. Trochu som to pokašľal. Dám jej čas. Možno sa len potrebuje vyspať. Dojedli sme a vrátili sme sa naspäť na izbu. Bolo nádherné sa pozerať na zapadajúce sa slnko a more. Kým sa Tiara šla osprchovať, ja som otvoril balkón až dokorán a sadol si na posteľ. Po chvíli som pocítil únavu z celého dňa a chcel som si už ľahnúť. Začal som si vyzliekať tričko keď v tom Tiara vyšla z kúpeľne a uvidela ma. Usmial som sa lebo vyzerala akoby videla ducha. Viem že sa jej páči moje telo. O tom niet pochýb. Snažila sa sústrediť ale veľmi jej to nešlo. Najlepšie na tom je, že máme spoločnú posteľ. Budem ju tak môcť mať v blízkosti. "Chceš si ísť už ľahnúť?" spýtal som sa jej. Najhoršie bolo to, že na sebe mala len tričko a gate. Bolo jej vidno jej dlhé krásne nohy a ja sa v takých chvíľach pri nej ovládať nedokážem. "Áno." odpovedala. Mohol som čakať že nerozvinie tú vetu. Ale som rád že tentokrát aspoň niečo povedala a nekývla plecami. Obidvaja sme si ľahli. Ona na svoju polovicu a ja na svoju. No nedalo mi to. Nemohol som nechať aby celý čas mlčala. Nemohol som počkať až do rána. Niečo vo vnútri ma ťažilo. "Tiara môžme sa porozprávať?" spýtal som sa jej. No ona bolo otočená chrbtom odo mňa a mlčala. "Tiara prosím." chcel som pokračovať ale prerušila ma svojim krikom. "Čo Ryan? Čo chceš? O čo prosíš?" videl som slzy v jej očiach. "Mrzí ma to." povedal som a priblížil sa k nej. "Prečo? Prečo vtedy ten tón?" vedel som, že sa to spýta. Chytil som jej celou dlaňou tvár. "Nezáleží na tom Tiara. Proste som nechcel. Prosím jediné čo chcem je aby si sa so mnou rozprávala a nebola ticho." vyšla jej jedna slza. Tú som jej zotrel a potom som ju pomaly pobozkal. Najprv na líce a potom na ústa. Chcel som to urobiť nežne. Aj keď by som ju chcel bozkávať vášnivo, teraz sa to nehodí. "Poď ľahni si." povedal som, ona si ľahla a ja som sa k nej zozadu pritúlil. Privinul som si ju silno k sebe a objal ju. Zatiaľ čo ona spala ja som nemohol zažmúriť ani oči. Kvôli nej. Zasa mi stvrdol a ja kvôli tomu nemôžem spať. Je to ťažšie než som si myslel.