LOVE ME

31. kapitola

Po týždni

Už som si tu zvykla a je mi ľúto že odchádzame. Bola to tá najkrajšia dovolenka. Nikdy na ňu a na toto miesto nezabudnem. S Ryanom sme sa tu dali oficiálne dokopy a ja som tu prežila tie najkrajšie chvíle. "Pripravená?" Spýtal sa a chytil ma za ruku keď sme stáli pred hotelom a ja som si obzerala okolie. "Nie." usmiala som sa. Ryan sa zasmial a postavil sa oproti mne. "Ale no tak." Veď sa tu môžme kedykoľvek vrátiť. "Viem, ale bude mi to tu chýbať. Je tu úplne iný život." Ryan prikývol, pritiahol si ma k sebe, pobozkal ma na líce a potom som len cítila ako mi ovoniaval vlasy a krk. "Ryan" zacítila som zimomriavky po celom tele. "Hm?" začal mi bozkávať krk. "Teraz nie" povedala som a nechcene sa od neho odtiahla. "Aj tak ešte nejdeme domov." povedal, keď pomáhal šoférovi naložiť batožiny do kufra auta. "Čože? Akože nejdeme ešte domov?" spýtala som sa nechápavo. "Mám pre teba ešte jedno prekvapenie. O jeden deň sa niekde zdržíme." Ostala som šokovaná z toho čo povedal ale tešila som sa ako malé decko. Neviem čo má pre mňa ešte pripravené ale neskutočne sa teším. Nastúpili sme do auta a šofér nás zaviedol presne tam kde sme pristáli keď sme tu prišli. Som taká zvedavá. Pýtať sa nebudem. Čo sa týka prekvapení tak Ryan mi nikdy nič nepovie. Nasadli sme do toho istého lietadla a šli. Cesta netrvala dlho takže mi bolo jasné že sme nešli niekam ďaleko. Keď sme vystúpili nebolo veľmi vidieť rozdiel medzi Jamajkou a týmto. Ale predsa to iné bolo. "Kde to sme?" usmiala som sa na Ryana. "Tento posledný deň strávime na Kube v hlavnom meste Havana." povedal a mne sa rozžiarili oči a pootvorili ústa. "Súhlasíš?" usmial sa. "Súhlasím." potvrdila som, hodila sa mu okolo krku a pobozkala som ho. "Poďme" Preplietol si so mnou prsty a nasadli sme do ata, ktoré nás tam už čakalo. Nemohla som sa vynadívať. Havana je nádherné mesto. Som ohromená. Vystúpili sme pred nejakou budovou. "Toto je menší hotel v ktorom máme rezerváciu. Tu sa do zajtra ubytujeme. Zajtra do obeda odletíme späť do Londýna." keď spomenul že sa vrátime späť do Londýna, vydesilo ma to. Samozrejme že mi chýba domov, mama, Michelle aj ostatní ale skôr ma desí náš vzťah s Ryanom. Zahnala som svoje myšlienky preč a sústredila sa na to ako si tento posledný deň užijeme. Ubytovali sme sa, zložili si veci a neváhali ani sekundu a šli sme von. Nechceli sme strácať čas. Celý deň sme sa prechádzali a obzerali si pamiatky. Zašli sme sa do reštaurácie najesť a potom sme znova chodili. Bolo tam toho dosť a my sme prešli každý kút. Neskôr sme sa ešte poslednýkrát zastavili na pláží. Nemohli sme si kúpanie v tento posledný deň nechať újsť. Vyzliekli sme sa a hneď sme do tej vody skočili. Cítila som sa vážne veľmi šťastná. Stále nemôžem uveriť že toto nie je sen ale to všetko je skutočnosť. Keď sme s Ryanom vyšli z vody, usušili sme sa a šli sme vyhľadať nejaké miesto kde si môžme dať večeru. Po chvíli sme našli jednu peknú reštauráciu. "Kam pôjdeme večer?" spýtal sa ma Ryan. "Neviem kam povieš." odpovedala som mu a popritom si vychutnávala jedlo. "Pýtal som sa ráno toho pána čo nás sem priviezol, či by mi neporadil niečo na večer a vravel, že sa tu organizujú rôzne podujatia a koncerty takže môžme sa ísť pozrieť." odsúhlasila som a potom sme v tichosti jedli. Po večeri sme šli do hotela, kde sme sa osprchovali a potom vyšli von. Mesto vo večerných hodinách stále žije. Ľudia sa tu stále zabávajú a keď niekde hrá hudba tak tancujú. Na pláži je stále kopu ľudí a reštaurácie sú plné. Len tak sme sa prechádzali okolo pláže a sledovali tých ľudí. "Mám pocit, že to je iba sen" zrazu som povedala. "Lenže nie je." Ryan sa zastavil a usmial sa. "Ja som rád že tu som s tebou" povedal, a ruky som si obmotala okolo jeho krku. Pomaly sa priblížil a jemne ma pobozkal. Pritiahol ma za boky bližšie k sebe. Odtiahla som sa a usmiala sa. "Máš nádherný úsmev." usmiala som sa ešte viac a potom si tvár zaborila do jeho krku. Zbožňovala som dýchať jeho vôňu. Po pár sekundách sme sa od seba odtiahli a pokračovali sme ďalej. 

Keď sa už zotmelo, stále sme boli na pláži a prechádzali sa. Neďaleko kde bola jedna reštaurácia, všimli sme si že tam hrala hudba a ľudia tam tancovali. Bolo to krásne. Zastavili sme sa pri nich a chvíľu sa na nich pozerali. Zrazu začala hrať pomalšia hudba. "Smiem prosiť?" zrazu sa Ryan spýtal a natiahol ruku. Zaskočilo ma to. Nevedela som že Ryan je taký a vezme ma tancovať. Bolo to veľmi zlaté a ja som to s radosťou prijala. Pridali sme sa k ostatným ľuďom, ktorí sa knísali v rytme pomalej hudby. Pomaly sme sa knísali aj my. Boli sme blízko pri sebe. "Si nádherná." Ten chlap mi to hovorí stále. Vždy ma vie potešiť tými slovami. Keď mi prvýkrát povedal srdiečko. Keď mi stále hovorí že mám krásny úsmev, aká som nádherná. Všetky tie slová sú nádherné ale tie dve slová ktoré od neho chcem počuť ešte nezazneli.