LOVE ME

40. kapitola

"Tiara stalo sa niečo? Prečo plačeš? Počul som krik." povedal Liam a objal ma. Nepotrebovala som žiadne otázky. Len objatie. Veľmi to bolelo. Veľmi. Liam sa ma už nič potom nepýtal, len sme ticho stáli v mojej kancelárií v objatí.

"Ďakujem ti Liam ale musím sa vrátiť do roboty. Preto ma platíš. "Dávam ti na dnes voľno." povedal keď som si utierala oči od sĺz. "Nie. Nechcem voľno. Musím ísť ďalej. Musím pracovať." povedala som mu, sadla za stôl a pracovala. Cítila som ako sa na mňa ešte pár sekúnd pozerá ale potom sa pobral späť do svojej kancelárie. Nemohla som dovoliť sa zrútiť. Aj keď som k tomu nemala ďaleko. Do Ryana som sa zamilovala.

Sú tri hodiny a ja som konečne skončila. Cítim sa prázdno. Som unavená, nevládzem. Idem domov. Dnes si dám od všetkého pokoj, no zajtra sa postavím na vlastné nohy a pôjdem ďalej. Musím ísť ďalej. Nemôžem upadnúť do smútku. Neviem čo bude ďalej. Niežeby som bez Ryana nič nezvládla a bola bezmocná. To nie ale predsa to s Ryanom bolo iné.

Konečne som dorazila domov. Idem sa najesť a zaľahnem do obývačky do kresla a pôjdem pozerať telku. Na nič a na nikoho nemám chuť ani náladu. Ako inak to by nebola Michelle keby mi nevolala. Mala som od nej už asi desať zmeškaných hovorov. Ani jeden som jej nedvihla. Viem, že by sa ma vypytovala ako sa mám a na to nemám rozhodne chuť. Ozvem sa jej zajtra keď sa vyspím.

Našťastie ma v ten deň nikto neotravoval a ja som mala kľudný večer. Ráno ma nezobudilo nič iné ako zvuk budíka. Áno. Zobudila som sa s opuchnutými očami. Neudržala som slzy. Plakala som dosť dlho až som napokon zaspala. Dnes je nový deň a ja už v svojej hlave premýšľam, čo všetko musím dnes urobiť, aby som začala odznova v mojom živote a bola šťastná a spokojná. Rozhodla som sa a dnes chcem oznámiť svoje rozhodnutia mojim najbližším.
Keď som sa obliekla a najedla, zamierila som do firmy.

V práci bolo ako inak dosť práce a ja som nemala čas myslieť na veci, ktoré mi ubližujú. Povedala som si, že hoci vo vnútri ma ide roztrhnúť, tak navonok to najavo nedám a pôjdem ďalej. Práve som na ceste k mojej mame a ako prvej jej chcem oznámiť rozhodnutie, ktoré som urobila. "Ahoj mami." pozdravila som sa jej keď som vystúpila z auta. "Ahoj zlatíčko. Čo ty tu robíš? Prišla si sama? Kde je Ryan?" spýtala sa ma niekoľko otázok a pri poslednej mi zovrelo žalúdok. Nič iné mi neostávalo len byť silná. "Prišla som sa s tebou porozprávať." to bolo jediné čo som jej povedala a šla do domu. Vedela, že niečo nie je v poriadku ale nepýtala sa už. Nechala ma nech jej to poviem sama.

Keď som sedela za stolom, mama mi podala čaj. S miernym úsmevom som ho prijala. "Tak vrav čo máš na srdiečku zlatíčko." Hlboko som sa nadýchla a začala hovoriť. "Ja a Ryan sme sa včera rozišli." videla som prekvapenie na jej tvári ale nepýtala sa. Nechala ma hovoriť. "Mali sme rozdielny názor na našu budúcnosť. Čo ja som len chcela vedieť ako vníma budúcnosť a či rozmýšľal nad tým, že niekedy by mal svadbu a deti, on o tom nechcel ani počuť. Dala som mu, čas. Ale nedokážem byť s niekym, kto sa o tom nedokáže ani rozprávať. " vravela som jej a slzy sa mi tlačili do očí. Chytila ma za ruku no stále nič nevravela. Vedela, že som ešte neskončila. "Preto som mu dala koniec. Je to pre mňa veľmi ťažké pretože som sa do neho zamilovala. Veľmi. Ale život ide ďalej nie? Prekonám to. Rozhodla som sa práve preto pre pár zmien. Chcem pre seba od teraz len to najlepšie a nechcem aby mi niekto vravel čo mám robiť." pozorne ma počúvala a čakala čo poviem. "Vo firme dám výpoveď. Rozhodla som sa, že začnem s modelingom. Dostala som ponuku a modeling je niečo čo by ma bavilo. Už nechcem robiť vo firme. Vôbec ma to nenapĺňa a je to stále to isté dookola. Nebaví ma to a to nie som ja. Chcem byť šťastná mami." Postavila sa zo stoličky, prišla ku mne a silno ma objala. Vedela som, že u nej podporu mám. "Kedy chceš dať výpoveď?" spýtala sa ma. "Ešte tie dva mesiace vydržím. A po novom roku nastúpim do modelingu."