LOVE ME

10. kapitola

Šli sme do najbližšieho podniku. Ryan trval na tom aby som si dala víno ale presvedčila som ho že chcem len kávu. On si ju nakoniec dal tiež. "Som rád že si prišla. Nezdržíme sa dlho. Poobede mam tréning." povedal. "Prečo si chcel aby som ešte ostala? A čo to má to všetko znamenať? Ja už ničomu nechápem. Ty ma pozývaš na večeru, potom mi prídeš do kancelárie a dáš mi ružu, dnes mi šéf povie že máme schôdzku a ja sa dozviem že to súvisí s tebou. Nechápem." hovorila som rýchlo a zmätene. " Dovoľ mi aby som ti to vysvetlil." povedal a ja som prikývla. " Pozval som ťa na večeru kvôli tomu, že ťa chcem viac spoznať. Nemám žiadne iné úmysli hoci.. " zasmial sa. " Hoci čo? " spýtala som sa nechápavo. " Hoci pri takej žene ako si ty sa dosť ťažko ovláda. " povedal a ja som cítila červeň v lícach. Musela som byť červená ako paradajka. " Si zlatá keď sa červenáš. " úžasné. Musel mi to povedať? Teraz sa určite červenám ešte viac. " Ta ruža bola len menšia pozornosť odo mňa. Chcel som ťa potešiť. A čo sa týka tej schôdzky tak o tom som nevedel. Tréner nám hovoril o tom že chce štadión ponúknuť nejakej firme ale nespomínal práve tú. Tréner a majiteľ sú veľmi dobrí kamaráti a preto chcel aby išiel na tu schôdzku aj on a zobral aj nás. Najlepších hráčov v tíme. " zaškeril sa. Vôbec ten chlap nie je namyslený. Vôbec. " S Jamesom ste len spoluhráči alebo aký máte vzťah? " zaujímalo ma. " So všetkými hráčmi sme skvelí kamaráti. No s Jamesom sa poznáme už dlho a sme najlepší kamaráti. Vieme o sebe úplne všetko. Ako bratia." vravel zatiaľ čo ja som si odpila z kávy. " Má priateľku? " spýtala som sa. Zasmial sa. " Prečo sa pýtaš? " Chcel vedieť. "Len tak." znova sa zasmial. Na jeho úsmev by sa dalo pozerať celý čas. " Má. A miluje ju." usmiala som sa. Takže nie je takí ako ostatní hokejisti? Prekvapilo ma to. Jeho kamarát nevyzeral vôbec zle a určite aj po ňom letia všetky baby. Ktovie ako to naozaj je. No mám pocit že Ryan mi vie čítať myšlienky.         " Keď si myslíš že ju podvádza tak si na omyle. Nemôžem tvrdiť že je čistý ale zmenil sa. Ešte na začiatku ich vzťahu bol taký že si rád po víťaznom zápase vrzol. No potom ho hryzlo svedomie, uvedomil si že svoje dievča vážne miluje a nechce ju stratiť. Odvtedy naňho dávam pozor. Nechcem aby urobil hlúposť a potom to ľutoval a trpel. " rozprával Ryan zatiaľ čo som ho pozorne počúvala. " Chce ju požiadať o ruku. Najprv som mu to chcel vyhovoriť. Nechápem na čo sa viazať. " trochu ma to naštvalo keď to povedal. Nepáči sa mi jeho zmýšľanie. O nič iné mu nejde len o svoju kariéru a sex. Záväzky nechce. Čo je to za chlapa? "To že sa nechceš viazať ty neznamená že nechce niekto iný." usmial sa. "To je pravda. Vidím že ten tvoj s tým problém nemá." klesol mi úsmev z tváre. Nie z toho že ma rozčuľoval ale z toho že ho spomenul a ja som si uvedomila že už možno zasnúbená dlho nebudem. "Prečo si zrazu zosmutnela. Prepáč ak som povedal niečo zlé." začal sa ospravedlňovať. "Nie ja len že teraz máme problémy a nevyzerá to ružovo takže." aj jemu klesol úsmev na tvári. "Mrzí ma to. Ak sa chceš vyrozprávať som tu." v tej chvíli bol iný. Zaujímalo ho čo má trápi. Bolo to vidieť. "To je v poriadku. Ďakujem ti ale nechcem sa o tom rozprávať. Ak dovolíš tak už budem musieť ísť." postavila som sa a chcela ísť zaplatiť ale znova ma chytil za ruku. "Kam si myslíš že ideš?" a stále ma držal. "Zaplatiť" usmial sa. "Platím ja." Pustil mi ruku a chcel ísť zaplatiť ale tentokrát som ho za ruku chytila ja. Neviem čo sa to so mnou dialo ale cítila som chvenie v bruchu. Bolo to zvláštne keď som držala jeho silnú ruku a pozerala mu priamo do očí. Cítila som, že by som ho chcela držať a pozerať sa mu do očí ešte dlhšie ale radšej som ho pustila. Zabudla som už aj na to, že som chcela ísť zaplatiť ja. Tak veľmi som podľahla jeho očiam. Neviem čo sa to so mnou deje. Chcem ísť rýchlo od neho preč. Nejakým spôsobom ma priťahuje. Viem že by som nemala lebo mám snúbenca ale ten chlap je vážne dokonalý. Šiel zaplatiť a vrátil sa ku mne. "Ďakujem že si so mnou šla. Odveziem ťa?" spýtal sa ma. "Nie zavolám si taxík." odpovedala som mu. Videla som ako ma ide presviedčať ale myslím že si uvedomil že by to bolo zbytočné. "Tak dobre. Zajtra sa stretneme v reštaurácii Sagua o siedmej. Budem ťa čakať." a v tej najmenšej chvíli keď som to vôbec nečakala, pobozkal ma na líce. Srdce mi začalo búšiť rýchlejšie a moja pokožka horela. Čo so mnou dokáže urobiť jedna pusa na líce. A prečo sa to vôbec so mnou deje? Čo to vlastne robím? Zajtra idem na večeru s chlapom ktorého skoro vôbec nepoznám a ja som zadaná. Nech sa mi nesnaží nahovoriť že mu o nič nejde. Viem, že sa nemá problém vyspať s hocikým. Obidvaja sme sa rozdelili a šli svojou cestou. Odišla som na taxíku domov s myšlienkami na Ryana. Mam pocit že ten chlap mi ešte obráti život. 

Otvorila som dvere od domu a na moje prekvapenie bol Alex doma. Nechápem prečo bol doma keď mal byť v práci. Zamierila som rovno do kuchyne kde bol aj on. "Ahoj, ako to že si doma?" spýtala som sa v celkom dobrej nálade. No on ju veľmi dobrú nemal. Otočila som sa k umývadlu a púšťala som si vodu do pohára keď zrazu povedal. "Už som sa rozhodol." zmeravela som. Viem na čo narážal. Čakala som čo povie. Pomaly som sa otočila, oprela sa o linku a čakala. Mlčala som a nepýtala som sa. "Mrzí ma to Tiara. Veľmi. Ale ja musím odísť. Takú príležitosť už mať nebudem. Pochop ma." slzy sa mi vtlačili do očí. Prežili sme spolu nejaký čas. Krásne chvíle, máme spoločné spomienky a keď si predstavím že to všetko končí tak tomu nemôžem uveriť. Je to zvláštne. Neudržala som sa. Slzy mi stiekli dole tvárou. " Kedy? " spýtala som sa kedy odchádza. "Už zajtra idem k našim. Veci mám už pobalené a dokonca týždňa by som mal odcestovať." nezmohla som sa ani na jedno slovo. Len som tam stále nemo stála opretá o kuchynskú linku, slzy mi stekali po tvári a snažila som sa vstrebať všetko čo mi teraz Alex povedal. Päť rokov strávených spolu skoro každý deň a zrazu odchádza. Alex podišiel ku mne a objal ma. Zaborila som si tvár do jeho krku. Voňal krásne. Zvykla som si už na jeho vôňu. "Keď máme byť spolu tak život to zariadi" povedal, pobozkal ma na čelo a odišiel. Ja som tam ostala stáť. Videla som len ako schádza s kuframi dole a potom odchádzal. "Alex." povedala som dosť potichu ale počul ma. "Navždy ťa budem mať v mojom srdci" povedala som mu, zložila si zásnubný prsteň a podala mu ho do ruky. On ho zobral a až vtedy odišiel. Je koniec. Naozaj je koniec. Po piatich rokoch som znova voľná.