36. kapitola

324 14 0
                                    

"Čo či by som nechcela?" spýtala som sa pre istotu ešte raz a otočila sa tvárou smerom k tej Ryanovej. "Presťahovať sa ku mne. Páčilo by sa mi keby si sa každé ráno pri mne zobudzala a boli by sme pri sebe a nemuseli by sme chodiť jeden k druhému." zaskočila ma jeho otázka a celkovo jeho odpoveď. "Nie je to také jednoduché ako si myslíš. Sme spolu krátko, ja mám dom. Nemôžem ho len tak predať alebo nechať ho neobytný. Taktiež tým, že spolu ešte nie sme tak dlho, tak by sme sa nemali ponáhľať do spoločného bývania. Nie vždy sa to môže vyplatiť." povedala som a všimla som si ako mu klesol z tváre úsmev. "Hej pozri sa na mňa." otočila som jeho tvár ku mne aby sa mi pozrel do očí. "Neber to tak, že by som nechcela. Ver mi, že aj mne by sa páčilo každé ráno sa zobúdzať pri tebe. No myslím, že je na to ešte čas." a hneď na to som ho pobozkala. Usmial sa a dúfala som že to pochopil. Silno si ma k sebe privinul a v náručí sme spoločne zaspali.

Vôbec mi zvuk budíka nechýbal. Zvykla som si na to, že som nechodila do práce a teraz si na ňu znova musím zvykať. Budík som vypla, otočila sa k Ryanovi, ktorý mal otvorené oči a zaspato ma sledoval. Ráno je taký zlatý. Keď pôsobí zaspato a prebúdza sa, vždy mi to urobí deň. "Dobre ráno srdiečko" povedal a ja som sa naňho doširoka usmiala, naklonila sa k nemu a venovala mu bozk. "Idem urobiť raňajky" povedala som a chcela som sa postaviť no zastavil ma. "Mám lepší nápad. Čo ak by sme si dali spoločnú sprchu?" znelo to lákavo a úprimne moja dolná kamarátka si pýtala pozornosť ale hrozilo že potom nebudem stíhať do práce. "Nemôžem. Nebudem stíhať." videla som že ho to zamrzelo. Aj to ako mu stojí a je nadržaný a doslova si žiada aby si dali spoločnu sprchu. Ach prečo mu nemôžem odolať. Prečo ma privádza do šialenstva. "Fajn. Súhlasím. Ale potom budeme musieť mať rýchle raňajky." vtedy sa na mňa doširoka usmial a doslova sa mu rozjasnili oči.

Po úžasnej sprche sme rýchlo urobili raňajky, zjedli ich, ja som sa šla obliesť a Ryan ma potom odviezol do práce. "Kam pôjdeš potom?" prehovorila som v aute aby tam nebolo tak ticho. "Písal som s Jamesom, tak pôjdem poňho, zájdeme si niekam sadnúť na kávu a tak a potom do posilky. " odpovedal mi a popritom uvoľnene šoféroval a sledoval cestu. Som rada, že na cestách nie sú zápchy. Toto by mi teraz rozhodne nechýbalo. "Zápasy budeš mať kedy?" zaujímalo ma. Nechcela som pôsobiť otravne, že sa ho všetko pýtam ale vážne ma to všetko zaujímalo a dokonca už by som aj na nejaký ten zápas išla. A verím, že Michelle by šla tiež. Ako za starých čias. "O necelý mesiac budeme mať prípravné zápasy a od jesene začne znova turnaj" odpovedal akoby mu tie otázky vôbec neprekážali, takže som bola pokojná a potom sa ho už nič nepýtala. "Ryan?" Otočil na chvíľu hlavu ku mne, pozrel sa na mňa, dal mi najavo že sa kľudne môžem pýtať a potom sa zas venoval ceste. "Premýšľala som, že odídem z práce od Liama." videla som aký je zaskočený. Páčilo sa mi aký Ryan vždy bol. Hoci myslel na zábavu a sex, tak sa s ním dalo aj normálne porozprávať. To som na ňom vždy zbožňovala. Vedel byť aj, vážny a nemyslieť len na jedno. Preto som sa mu zmienila o práci. Vždy ma chápal.
"Prečo z tamaď chceš odísť?" spýtal sa dosť šokovane. "Premýšľala som už dlhšie nad tým, že ma ta práca nijako nebaví. A nechcela by som cely život len presedieť v kancelárii a v podstate zo života nič nemať." otočila som tvar k tej jeho a pozrela sa naňho. Zbadala som ako ma na tvári vyčarovany ten jeho nádherný úsmev z ktorého sa mi vždy podlamuju kolená. " Prečo sa usmievaš? " zaujímalo ma. "Páči sa mi, že konečne zvažuješ čo je v tvojom živote dobré a čo naozaj chceš robiť. Keď sme sa spoznali tak si mala ten istý kolobeh. Práca, snúbenec a nič viac. V tvojom veku je to úplná blbosť aby si chodila každé ráno do práce ktorá ťa ani nenapĺňa, potom z prace domov, navariť pre snúbenca a potom ľahnúť za televízor a to je celý tvoj deň." povedal a mal pravdu. Naozaj to tak bolo. "Ryan ale tak teraz mám teba." dúfam že to nezobral ako výčitku. "Ja viem. A práve preto ti chcem ukázať, že tvoj život nemusí byť len jeden kolobeh. Chcem ti ukázať že tvoj život sa nejakým spôsobom zmení ak to nebude to isté dookola tak ako si to mala doteraz." keď to povedal, usmiala som sa naňho. Potešili ma jeho slová a som šťastná že sa našiel niekto ako on. A v ten moment som možno mala bláznivé zmýšľanie ale chcela som to.

"Zastav auto." povedala som. Pozrel na mňa prekvapene. "Čože? Prečo? Tiara veď ťa veziem do práce. Nestihneš prísť na čas." povedal ale mňa vôbec jeho slová nezaujímali. Chcela som len jedno. Aby rýchlo zastavil. "Proste zastav. Hneď." nechápal prečo to chcem ale urobil to. Zabočil do najbližšej uličky, ktorá bola tmavá a nikto tam nebol. Presne mi to hralo do karát. Vypol motor, rozopol si pás a ja som urobila to isté. "Prečo si chcela aby som zastav..." neodpovedal, lebo som sa mu vrhla na pery. Viem, že dnes ráno sme si to v sprche poriadne užili, no mne to nestačilo a po jeho slovách v aute som bola taká vzrušená, že v práci by som to nevydržala. "Chcem ťa." zašepkala som mu do úst keď sme sa odtiahli. "Čože? Tu a teraz? Tiara potrebuješ ísť do práce." povedal to ale vedela som že ma chce aj on. Zreničky mal celé čierne, takmer mu nebolo vidieť jeho sivé oči a pod kraťasamy ktoré mal na sebe som videla týčiť jeho mužnosť. "Je mi to jedno." povedala som a z môjho sedadla som si presadla naňho. Cítila som volant ako sa mi tlači na chrbát ale bolo mi to jedno. Rýchlo a vzrušene som mu stiahla kraťasy a boxerky dole, to isté som urobila aj ja zo svojimi vecami a hneď som naňho nasadla a začala sa hýbať. Bol to neopísateľný pocit. Vzdychala som mu do ucha a on zas mne. Bolo mi jedno že budem meškať do práce. Potrebovala som ho v sebe cítiť a bolo to neuveriteľné. "Musíš zo mňa vyjsť lebo sa spravím." povedal dychtivo. Urobila som tak ako mi povedal a znova som si sadla na svoje sedadlo. Tam dole som bola celá vlhká a súrne som potrebovala ísť na záchod. Ryan bez jediného slova naštartoval auto a pokračoval v ceste. Celý čas sme boli ticho a ani jeden z nás sa neozval. Nevedela som čo si mám myslieť. Myslela som si že sa mu to páčilo a že to chcel aj on. No pôsobil akoby sa hneval. Keď sme zastavili pred mojou prácou, boli sme ticho. Potrebovala som už ísť a hoci ma mrzelo ze Ryan je ticho a mala som pocit že sa hnevá, chcela som otvoriť dvere no zrazu ich zamkol. Nechápala som prečo to urobil. "Teraz chceš odísť?" otočila som sa k nemu a pozrela do jeho oči. "Ryan budem meškať." povedala som mu a on sa zasmial. "Ak to bude potrebné ja Liamovi vysvetlím prečo si meškala ale neodídeš." zdvihla som obočie a nechápala ho. "To čo si spravila pred chvíľou čo to malo znamenať?" ostala som v šoku aký bol. "Potrebovala som to." nedokázala som sa mu už pozerať do očí preto som uhla pohľadom. "Srdiečko toto mi robiť nemôžeš. Šaliem z teba a ty mi uprostred cesty do práce povieš aby som zastavil a pretiahneš ma. Toto ti vrátim." povedal a usmial sa. Uľavilo sa mi že sa nehnevá lebo pôsobil tak a zľakla som sa. A predstava keď mi povedal že mi, to vráti sa mi páčila no neviem ako to myslel.

Naklonil sa ku mne, pobozkal ma a potom odomkol dvere. Rýchlo som sa pobrala do firmy kde som už nejakých minút meškala. "Dobre ráno Tiara. Meškáš." povedal Liam keď ma zbadal vyjsť z výťahu smerom do mojej kancelárie. "Áno ja viem a veľmi ma to mrzí ale z toho všetkého som zaspala a nestíhala som. Odpracujem to prísaham." začala som sa ospravedlňovať aby sa nehneval. Pravdu vedieť nemusel tak som si vymyslela že som zaspala. "Toho sa nebojím. Si šikovná ty to dobehneš. Nevadí stáva sa. Ako bolo na dovolenke?" spýtal sa zvedavo. Vždy sa o mňa zaujímal a bol mi ako môj otec. "Bolo úžasne. Zobral ma do Karabiku a určite sa tam ešte niekedy vrátim." povedala som nadšene. "Tiara zlatíčko. Viem, že sme v práci ale zaujíma ma to. Vieš že ťa mám rád ako svoju vlastnú dcéru a chcem aby si bola šťastná. Povedz mi, ako je to medzi tebou a tým chlapom?" spýtal sa ma no vôbec ma to neprekvapilo. "Ryan je môj priateľ a učinila som jedno rozhodnutie. Nechcem aby sa do môjho vzťahu niekto staral. Je to môj život a nie som už dieťa. Nikto nebude rozhodovať o tom, s kým by som mala byť ako mi to vraví mama. A to isté chcem aby si nerobil ty." Liam ostal ticho no potom sa len usmial, prišiel ku mne a objal ma. Pochopila som, že sa do mňa a do Ryana starať nebude. Viem, že chce aby som bola šťastná. Liam šiel do svojej kancelárie a hneď na to mi zazvonil mobil.   
"Mami som v práci stalo sa niečo?" spýtala som sa jej. "Nie ja som len od teba niečo chcela. Rozmýšľala som a chcela by som aby ste ty a Ryan prišli dnes na večeru. Chcela by som ho spoznať." povedala a ja som ostala v šoku. Toto som od nej rozhodne nečakala a bála som sa že niečo chystá ale moja mama taká nie je a viem že by to nespravila. Zahnala som zlé myšlienky a odpovedala jej. "Spýtam sa Ryana ale myslím, že prídeme." povedala som, zložila a potom sa venolavala práci.

Stále nemôžem uveriť tomu, že prázdniny sa dnes končia. Ja som sa rozhodla pridať túto časť pre ukončenie leta. Užite si ešte posledné chvíle strávené doma, lebo už od zajtra začína znova peklo. Teda aspoň pre mňa. No teším sa na svojich kamarátov. 🙌
Dúfam, že každý z vás zvládne tento školský rok tak ako doteraz. Ja tento rok maturujem takže držte palce 🙈❤

LOVE MEWhere stories live. Discover now