LOVE ME

6. kapitola

Tiara

No na priezvisko, ktoré mal na chrbte som mu ešte stále nevidela. Len jeho číslo. Číslo tridsaťtri. Prečo práve to? Prišlo mi vtipné ako sa počas hymny rozhliadal po štadióne. Žeby ma hľadal? Najhoršie bolo že keď dohrala hymna, uvidel ma. Zdalo sa mi to alebo sa na mňa usmial. V tej výstroji bol taký sexy. Vlastne všetci boli. Nikdy som sa tak nepozerala na hokejistov. Asi to bolo tým, že som zadaná. No on je v niečom iný. Neviem čím to je, ale je svojim spôsobom úžasný. Nečudovala by som sa keby po ňom šli všetky dievčatá. Ani netuším koľko má rokov. Typujem že tridsať ešte nemal, no mladší odo mňa určite nie je. Nechápem prečo sa tým zaoberám. Snažím sa zaostriť na jeho dres a jeho meno kým korčuľujú a zahrievajú sa. Keď som správne videla, tak je to Reynolds. Ryan Reynolds s číslom tridsaťtri. A potvrdila mi to aj komentátorka, ktorá menovala domácich hráčov. Pekné meno. Prvá tretina im išla dosť dobre. Naši dali jeden gól. Snáď im to tak pôjde ďalej. Cez prestávku som si šla kúpiť teplý čaj a potom som sa vrátila na svoje miesto. Neľutujem že som prišla. Príde mi to ako za starých čias, až na to že tu nie je Michelle. Chýba mi tu. Keby tu bola, tak by sme okomentovali všetkých chlapov a hokejistov. Robila by všetko preto aby sme sa nasmiali. Jej to proste vždy išlo. Konečne začala druhá tretina zápasu. Skontrolovala som si mobil či mi niekto nevolal, ale nikto. Nemala som žiadnu správu ani zmeškaný hovor. Chlapi už vyšli na ľad. Neviem či sa mi toto všetko zdá alebo vážne na mňa Ryan už niekoľkokrát pozrel. Nemohla som sa nad tým neusmiať. Aj jemu to išlo dobre. Teda, čo si budeme nahovárať, išlo mu to skvelo. Už niekoľkokrát strelil na bránu z ktorého bohužiaľ nebol gól a prihrávky nemajú chybu. Ako dlho už hrá hokej? Znova začali hrať a druhá tretina im išla oveľa lepšie.Dokonca aj Ryan sa ukázal. Ten dal jeden gól. Naši vyhrávajú. Viem že je to pre nás dôležitý zápas. Po výhre postúpime do finále. Idú do toho naplno a sú úžasní. Neviem prečo chcel aby som prišla na zápas. Je to zvláštne keď vie že som tu. Že sa na mňa niekoľkokrát pozrel. To aký je úžasný a ja mám doma snúbenca a vravím tu niečo také o v podstate cudzom chlapovi. Všetko je to zvláštne. Po druhej tretine som šla len na záchod a potom som sa znova vrátila na miesto. Dúfam, že tento stav udržia. Zrazu mi prišla správa. Trochu som sa zľakla ani neviem prečo. Ryan moje číslo nemá. Bola to Michelle. Spýtala sa či som na ten zápas nakoniec šla. Odpísala som jej že áno a že jej potom poviem všetky detaily. Hoci veľa ich nie je. Zápas znova začal a ja som povzbudzovala chlapcov ako sa dalo. Najkrajší moment, ktorý som videla bol vtedy, keď Ryan prekľučkoval cez niekoľkých hráčov, potom prihral svojmu hráčovi, ten mu to nakoniec vrátil a Ryan strelil gól. Myslím, že to bolo najkrajšie z celého zápasu. Naši tak dali tretí gól a finále je isté. Dokonca ostávajú už len posledné minúty. Chalani si už na konci len prihrávali a čakali kým zaznie siréna. Potom sa všetci objali a boli šťastní. Všetci sme sa postavili a dlho im tlieskali. Zaslúžili si to. Ten potlesk im patril. Potom čo si podali ruky zo súpermi si znova stúpli do radu. Pozrel sa na mňa. Teraz som presvedčená o tom, že sa na mňa pozrel keď si dal dole helmu. Usmiala som sa naňho a on mi úsmev obetoval. Bolo vidieť aký je šťastný. Jeho úsmev bol vážne krásny. Chlapci sa svojím spôsobom rozlúčili s divákmi a šli do šatne. Zobrala som si svoje veci a chystala sa na odchod. Šla som do svojho auta a začala premýšľať. Neviem prečo som hneď nenaštartovala a neodišla. Napadlo mi že by som mohla niekam ísť. Čo ja viem, že sme vyhrali zápas. Hoci sama. Do nejakého baru alebo klubu. Dám si víno a potom pôjdem domov. Veľmi sa zdržovať aj tak nemôžem. Zajtra idem do práce. Prišla som najprv domov, kde som nechala svoje auto a potom išla do baru na taxíku. Keďže plánujem piť, nemôžem zo sebou zobrať auto. Počas toho ako som bola v taxíku, zavolala som Michelle. "Ahoj, tak ako si to užívaš? "spýtala sa ma do telefónu a cítila som ako sa usmieva. "Zápas sme vyhrali a teraz mám namierené do baru. Chcem si ísť trochu vypiť. Nebudem predsa sedieť sama doma." odpovedala som jej. "Máš pravdu. Mrzí ma že tam nie som teraz s tebou" vravela mi. Aj mne to bolo ľúto a veľmi. "Hlavne sa neopi a nedaj sa zbaliť nejakým uchylákom" zasmiala som sa ale prikývla. Taxík mi zastavil pred jedným barom a ja som sa s Michelle rozlúčila. Vystúpila som a šla som dnu. Ako vždy v Londýnskych baroch to stále žije. Či už je pracovný týždeň alebo víkend. Stále je tu plno ľudí. Vyhľadala som si voľné miesto a šla si sadnúť. Nič iné som ani nechcela tak som si objednala víno a potom len bola na mobile. Písala som si s Michelle. Cítila som ako mi to víno začína stúpať do hlavy a len som sa modlila aby ku mne neprišiel nejaký idiot. Keď som si stále písala s Michelle zrazu som započula veľký hluk. Zdvihla som hlavu a nie vôbec sa mi to nezdalo. Všetci hokejisti sa natrepali do baru. Cítila som ako mi je horúco, ako horím a ako ma bolelo brucho. Toto som rozhodne nečakala. Keď som si myslela že on by tu možno s ostatnými neprišiel, mýlila som sa. Bol tu aj on. V plnej kráse a so širokým úsmevom. Presne tak vošiel do baru aj s ostatnými chlapcami. Nemohla som z neho spustiť oči. Dúfala som že ma neuvidí, no to by musel byť slepý. V ten moment keď si sadli k baru a objednal si, pozrel sa po bare a vtedy ma uvidel. Ani jeden z nás nečakal že tam jeden aj druhý bude. Bolo to pre obidvoch prekvapenie. Chcela som čo najskôr odísť. Neviem prečo som mala chuť stále od neho utekať. Asi kvôli tomu, že som vedela že ku mne príde. Presne to aj tak bolo. Postavil sa a smeroval presne ku mne. Až na jednu maličkosť. Kým ho nezastavila nejaká štetka a nepošepkala mu niečo do ucha. Vyzerala skvelo. Mala úžasný zadok a chalani presne po takej idú. Ryan jej tiež niečo pošepkal do ucha potom znova smeroval ku mne. Buď ju odkopol alebo sa dohodli na neskôr. Všimla som si, že šla potom skúšať šťastie k ostatným hokejistom. Myslím, že Ryan by ju pokojne prijal keby som tu nebola. "Dobrý večer" povedal a nahodil svoj úsmev. Tiež som odzdravila a usmiala sa naňho. "Môžem si prisadnúť?" spýtal sa a ja som prikývla. Mala som mu povedať že nie? Myslím, že jeho by som neodbila tak ľahko a chcela som ho vôbec poslať preč? Prisadol si ku mne a potom dodal. "Takže nakoniec ste prišli na zápas" celý čas mi pozeral priamo do očí. Má ich naozaj pekné. Usmiala som sa. "Áno prišla a mimochodom, gratulujem." zagratulovala som mu za víťazstvo. "Prečo ste sa tak rozhodli, že prídete?" spýtal sa a ja som nevedela ako odpovedať. "Mám rada hokej. Pred pár rokmi som naňho chodila často. Teraz ste mi to pripomenuli a tak som prišla. Bol to dôležitý zápas" skúmavým pohľadom sa na mňa pozrel. "Určite to bolo len kvôli tomu?" spýtal sa. "Áno určite." povedala som a zasmiala som sa. "Máte nádherný úsmev. " určite som bola celá červená. To nemyslel vážne. Prečo mi to musel povedať? Musím vyzerať ako hlupaňa. "Ďakujem" len zo mňa vyšlo. " Môžme si potykať?" spýtal sa ma zrazu. "Jasné, prečo nie." Odpovedala som. "Ja som Ryan. Ryan Reynolds. Teší ma." podal mi ruku. "Tiara Willson. Aj mňa teší" stisla som mu ruku."Povedz mi niečo o sebe, prosím" Prečo ho to zaujíma? "Čo také chceš vedieť? Volám sa Tiara, no to už vieš, mám dvadsaťštyri a pracujem ako sekretárka vo firme Lroy." povedala som mu. "A máš snúbenca" prikývla som. Na toto netrebalo viac slov. "A ty? Okrem toho že si hokejista? Koľko máš rokov? A máš niekoho?" spýtala som sa tentokrát ja. Ani neviem prečo ale zasmial sa. "Mám dvadsaťpäť, som hokejista ale popritom pomáham otcovi v podnikaní, no to ma veľmi nebaví. A nie nemám nikoho" odpovedal mi. Ako to že chlap ako on nikoho nemá? "Ako je to možné? Nechceš mať ženu?" spýtala som sa zvedavo. "Prečo by som mal mať jednu ženu na celý život, ak môžem mať viacero na každú noc?"