LOVE ME

11. kapitola

Konečne je piatok no napriek tomu musím prežiť ešte deň v práci a potom večeru s Ryanom. Je to zvláštne zobúdzať sa v prázdnej posteli. Keď Alex vstával skôr do práce tak len vtedy som sa zobúdzala sama ale inak stále s ním. Cítim že moje oči sú trochu opuchnuté z toho plakania. Večer som vyronila dosť sĺz. Nepáčilo sa mi že len tak odišiel. Ani sa so mnou neporozprával. Nevysvetlil mi nič. Len tak odišiel. Ešte včera sme spolu strávili spoločnú noc. Bola to rozlúčka? Ako to vysvetlím mame? Ako to všetko vysvetlím ostatným? Viem že sa ľudia budú pýtať. Nenávidím keď mám niečo vysvetľovať. Z tej postele som už musela vstať. Šla som sa naraňajkovať hoci do mňa veľa nešlo, obliekla som sa a pomaly šla do práce. Život musí ísť ďalej ale je to pre mňa zdrvujúce že ešte včera som bola zasnúbená a mala muža doma a dnes už som sama. Chýba mi. Bol súčasťou môjho života. Musím rešpektovať že si vybral prácu. Taká príležitosť už nepríde a ja mu to prajem z celého srdca. Zaslúži si to. Asi to tak všetko malo byť. Ako povedal, keď máme byť spolu tak život to zariadi a znova nás spojí. Nemohla som odísť s ním. Kvôli mame a priateľom. Ako každé ráno som sa vyparila z domu skôr aby som nenarazila na zápchy a bola skôr v práci. Šla som hneď do kancelárie a nikde sa nezastavovala. Nemala som náladu sa s niekým rozprávať. Jediný človek s ktorým som sa chcela rozprávať bola Michelle. Vedela som že je v práci a tak som jej napísala správu, že keď sa vráti z práce nech mi hneď zavolá. Zapla som svoj počítač a šla sa pozrieť na svoje e-maily. Pomedzi to Liam vošiel dnu, pozdravil sa a zatvoril sa vo svojej kancelárii. Ja som upriamila pozornosť na posledný email ktorý som tam mala. - Teším sa na dnešný večer. Dúfam, že aj ty a že si si to nerozmyslela. Žiadne odmietnutie neprijímam. S láskou Ryan - zabudla som na dnešnú večeru. Vôbec tam nemám chuť ísť. Nie dnes. Odmietnuť to nemôžem. Musím sa nejako dať dokopy a premôcť sa. Celý deň som robila len nejaké papiere a doslova som chcela ísť už čo najskôr domov. Keď som skončila zašla som ešte nakúpiť aby som mala čo cez víkend jesť a potom šla konečne domov. Je zvláštne že som prišla domov a pripadal mi prázdny. Že už v ňom nie je človek, ktorý so mnou býval päť rokov. Znova mi slzy stiekli dole tvárou. Cítila som ťažobu vo svojom tele. Keď som pozerala telku, konečne mi zavolala Michelle. Všetko som jej povedala. Bola prekvapená ale snažila sa ma upokojiť. Najviac by mi pomohlo keby bola pri mne ale tak musí mi teraz stačiť len tento telefonát. Michelle mi trochu pomohla a ja som sa vážne cítila lepšie. Deň ubehol veľmi rýchlo a ja som sa pomaly mohla ísť chystať. Neviem prečo ale začínala som byť nervózna a začalo ma bolieť brucho. Otvorila som svoj šatník a rozmýšľala čo si obliesť. Do oka mi hneď padli červené šaty. Kúpila mi ich Michelle na moje dvadsiate tretie narodeniny a popravde ešte som nemala príležitosť ich mať na sebe. Možno toto je tá správna chvíľa. Obliekla som sa, namaľovala a pomaly šla z domu. Nastúpila som do auta a nervózne som šla do reštaurácie kde sme sa dohodli stretnúť. Kvôli premávke som trochu meškala ale je chlap tak nech si pekne počká. Myslím, že som ani pred Alexom nebola taká nervózna keď sme mali prvé rande. A toto je len večera. Obyčajná večera. Vystúpila som z auta a s bolesťou brucha som kráčala do reštaurácie. "Dobrý večer, čo si prajete?" spýtal sa ma jeden zo zamestnávateľov. "Dobrý večer. Mam sa tu stretnúť s pánom Ryanom" nestihla som dopovedať a hneď vedel koho som myslela a viedol ma k stolu. Keď som ho zbadala, zastavilo sa mi srdce. Bol taký sexy a mužný. Keď ma uvidel, postavil sa a nahodil ten svoj nádherný úsmev. Odpadla som z neho už pri pohľade do jeho oči a ako dobre vyzeral. Podal mi ruku a pomaly sa ku mne približoval. Pobozkal ma na jedno a na druhé lice.  Jemne a pomaly. Cítila som medzi nami to napätie. Keď ma pobozkal na líca, zacítila som jeho vôňu. Podlamovali sa mi kolená. Ako môžem byť z niekoho tak hotová. Mala by som sa spamätať. Pustil mi ruku a odsunul stoličku aby som si šla sadnúť. Možno je to namyslený idiot ale džentlmen to je. Keď som si sadla za stôl, prišiel k nám čašník a dal nám jedálny lístok. Otvoril ho, ja tiež a vyberali sme si. "Čo si dáš?" spýtal sa. "Neviem, možno lososa. Dostala som naňho chuť." usmial sa. "Skvelý výber." povedal. Keď prišiel čašník, Ryan nám obom objednal lososa a k tomu červené víno.Nevedela som čo hovoriť a tak som len mlčala. "Som rád že si prišla." povedal a chytil ma za ruku. No to robiť nemal. Zbadal že zásnubný prsteň už nemám a zamračil sa. "Kde ho máš?" spýtal sa ma. "Noo hm.. V oprave. Spadol mi a.." nestihla som dopovedať keď mi v tom skočil do reči. "Neverím ti" keď to povedal, zostala som zarazená. Ten sviniar mi neverí. Má na to veľké právo a hlavne keď som mu nepovedala pravdu ale aj tak. "Rozišli ste sa? Tiara povedz mi pravdu." váhala som či mu to mám povedať. "Áno." povedala som nakoniec. "Dostal lepšiu ponuku z práce. Ale je to v Amerike." znova sa zamračil. "Počkaj, keď som to dobre pochopil. Chceš mi povedať že tvoj snúbenec dostal lepšiu ponuku v práci v Amerike a mal si vybrať medzi tým či tu ostane s tebou a vo svojej starej práci alebo či pôjde do Ameriky za lepšou, pre jeden hlúpy o trochu vyšší plat a lepšie podmienky? Robíš si zo mňa srandu? " zasmial sa, no keď videl že ja sa nesmejem, zamračil sa. " On si vážne vybral prácu namiesto teba? Ako si s ním mohla byť. Toto nie je chlap. Bol to tvoj snúbenec a boli ste spolu predpokladám dosť dlho na to aby ťa len tak opustil kvôli práci. " počúvala som ho s otvorenými ústami. Nečakala som že bude taký. "Lebo ty by si to neurobil však?" spýtala som sa hrdo. Chvíľu medzi nami zavládlo ticho. Potom povedal. "Tebe nie." Mne v tom momente padla sánka. Podlamali sa mi kolená keď to povedal. Bol zlatý ale nemohla som sa nechať tým chlapom len tak rýchlo namotať. Musím byť silná a nepodľahnúť mu hoci je to ťažké a nechápem prečo keďže som sa práve rozišla s Alexom. Nemal by sa mi páčiť niekto iný a rozhodne nechcem ísť s niekym do vzťahu keď som po rozchode. Hoci pri ňom by som sa mala hlavne obávať toho aby ma len nedostal do postele. Len o to mu ide. "Práve preto nie som vo vzťahu a žiadny si nehľadám. Nepotrebujem aby sa mi stalo niečo podobné." povedal. "Nie u každého to tak je. Keby si našiel tú pravú tak by si netrpel a nemal by si zlomené srdce." odpovedala som mu. "Vážne? Koľko ste boli vy dvaja spolu?" spýtal sa. "Päť rokov" odpovedala som potichu a on sa zasmial. "Tak vidíš. Aj dlhý vzťah nemusí vydržať navždy. Vás rozdelila doslova úplná hovadina. Keby ťa ten chlap miloval tak ťa neopustí." nechápala som prečo je taký. Prečo hovorí také veci. Viem že ma pravdu ale je iný. Pri tejto téme sa správa dosť nepríjemne. Ale prečo ho tak chytila táto téma? "Prečo ťa to tak dostalo? Stalo sa niečo?" spýtala som sa hoci s obavami. Nechcela som pokaziť túto večeru. "Prepáč nemám právo sa pýtať. Pokazila som tým večeru." snažila som sa ospravedlniť no znova ma chytil za ruku. "Nič si nepokazila. Poviem ti o tom ak ťa to neotravuje." povedal tichšim hlasom. "Jasne že ma to neotravuje. Kľudne mi o tom povedz ak chceš. Môžeš mi veriť." povedala som a on sa usmial jeho krásnym úsmevom. "Ja ti verím." dodal a odpil si z vína. Neskôr už nič nevravel ale začal jesť. Došlo mi že najprv sa najeme a až potom začne. A tak aj bolo. "Mal som celkom normálne detstvo, až do mojich pätnástich, keď som pri autonehode stratil oboch svojich rodičov a o rok na to svoju jedinú sestru na to, že ju zrazilo auto. Bola na mieste mŕtva. Mal som šestnásť a môj život sa vtedy doslova zrútil. Snažil som sa byť silný ale nedalo sa to. Bol som ešte dosť mladý na to, aby som stratil oboch rodičov a potom aj sestru. Moji starí rodičia si ma zobrali k sebe keďže som nikoho už nemal. Oni mi pomohli v ťažkej situácii, no nedokázali mi pomôcť z psychickej stránky. Snažil som sa pozbierať a myslel som si že najlepší spôsob bude hokej. Ten má už odmalička bavil a chcel som ho skúsiť aj profesionálne. Od vtedy hrám hokej. " mrzelo ma to všetko. Nevedela som čo si všetko prežil. Neviem prečo ale v tej chvíli som cítila že mám urobiť jednu vec. " Môžem ťa objať? " nerozmýšľala som či je to správne. V tej chvíli nie. Proste som to cítila. Videla som že zostal zaskočený. " Môžeš" odpovedal z chrapľavým hlasom. Postavila som sa a hoci toho chlapa nepoznám dostatočne dobre, viem že každý to potrebuje a je jedno od koho. Objatie aspoň na malú chvíľu pomôže, som si tým istá. Postavila som sa, on tiež a silno som ho objala. Bolo to zvláštne ale v jeho zovretí som sa cítila vážne bezpečne a prijemne. Hoci mi srdce bilo ako by chcelo vyskočiť z hrude, cítila som sa príjemne. Bojím sa že k nemu začnem niečo cítiť. Myslela som, že ma neočari ale stalo sa. Viním sa za to za seba lebo bolo to ešte počas toho ako som bola zasnúbená s Alexom. Alex mi chýba ale čo keď Michelle mala pravdu? Keď mi vravela že už ho možno neľúbim tak ako predtým. Dlho sme sa objimali keď som si zrazu uvedomila ako ma moju hlavu zaborenú pri krku a hladká ma po chrbte. Bolo to príjemné byť v zovretí krásneho muža zo silnými rukami a nádhernou vôňou. Ale odtiahla som sa. Pozrela som sa mu do očí a keď som sa nezamilovala tak ja neviem čo sa stalo. Znova sme sa posadili za stôl a ďalej sa rozprávali. Ta večera bola veľmi príjemná a a celý večer sme sa nasmiali a rozprávali o rôznych veciach. Povedala som mu o Michelle, o otcovi, o mame a práci. Dokonca sa pýtal aj na Alexa. On mi zas povedal o tom ako začal s hokejom, o svojich kamarátoch a o svojej minulosti. "Keď som už hral hokej vo vyššej lige tak vtedy som si už našiel aj svoje bývanie, kúpil som si auto a pomohol starým rodičom zrekonštruovať dom a tým som im chcel poďakovať za to že ma k sebe prijali." Bolo to od neho veľmi pekné že chcel prejaviť svojim starým rodičom vďaku a tým im aspoň prispel na rekonštrukciu domu. " Potom som si našiel priateľku " bola som zaskočená. Viem že ma dvadsaťpäť ale myslela som, že má každú len na jednu noc. Nevedela som že mal priateľku. "Bol som s ňou jeden a pol roka a potom som zistil že ma podviedla a nie raz. Vtedy to bola rana pod pás a povedal som si že ženám sa nedá veriť. Teda nie všetkým." narážal na mňa? Možno nie. Možno to myslel všeobecne. Verí mi? A to preto je taký? Že ma ženy len na jednu noc? A že si nehľadá vzťah? Nevedela som že jeho minulosť je taká bolestivá. Všetko mi dorozprával, dopili sme víno a pomaly som sa chystala už na odchod. "Už chceš ísť?" spýtal sa ma trochu smutne. "Je neskoro." prikývol a vstal. Zobrala som si veci, on zaplatil a vyšli sme von. "Ďakujem." nechápavo sa na mňa pozrel. "Za večeru" dodala som. "Neďakuj mi, to ja ďakujem tebe." obidvaja sme stáli pred reštauráciou a zhovárali sa. "Zavolám taxík." vytiahol mobil, zavolal taxík a ďalej sme čakali. "Tiara vážne sa ti chcem poďakovať za to že si prijala moje pozvanie." povedal a otočil sa ku mne a bol dosť blízko mňa. Tým, že som mala opätky som bola skoro taká vysoká ako on. Nebola som ďaleko od jeho tváre, od pier. Videla som jeho nádherné oči do ktorých by som sa dokázala pozerať večne. Zrazu sa ku mne začal ešte viac približovať. V tom momente som nevedela čo robiť, v mojej hlave bol zmätok. Vedela som že ma chce pobozkať a najhoršie bolo že som to chcela urobiť aj ja ale urobila by som obrovskú chybu. Toto nie je chlap pre mňa. Je dokonalý ale ide mu len o jedno. V tom som sa odtiahla. "Mali by sme ísť. Dorazil nám taxík." Videla som ako sa pousmial ale nič nepovedal. Nasadli sme do taxíka a šli sme domov. V taxíku sme boli obidvaja ticho, no neuniklo mi ako sa na mňa pozeral. Snažila som sa tváriť normálne ale vo mne to vrelo. Veľa som horela a v jeho prítomnosti sa nedalo na nič sústrediť. Bola som nervózna. Moja nervozita celkom opadla keď sme dorazili k môjmu domu až dovtedy kým som vystúpila a on vystúpil tiež. Nechápala som prečo vystúpil. Myslela som že sa mu v taxíku pozdravím a on odíde ale on vystúpil. Povedal taxikárovi nech ho počká a šiel so mnou k domu. Neviem či sa nemám obávať toho, že už vie kde bývam. Bola som mu otočená chrbtom a šla som smerom k bráne aby som odomkla. "Ešte raz ďakujem za večer." povedala som ale zrazu som len zacítila dotyk jeho rúk na mojom páse ako si ma pritiahol k sebe. Nestihla som sa spamätať z toho čo urobil. Boli sme ešte bližšie ako vtedy pred reštauráciou. Mala som veľkú chuť sa dotknúť jeho pier.