LOVE ME

15. kapitola

Tiara

Bože kam som sa to dostala? Tváriť sa, že so mnou ten chlap nič nerobí je nemožné. Neviem čo sa to deje. Som teraz ako omámená a premýšľam nad jeho perami. Neviem či mám plakať alebo sa tešiť. Nemôžem dovoliť aby mi zlomil srdce. Nemôžem dovoliť aby sa mi dostal viac pod kožu. Ale dá sa to? Jediné načo sa musím teraz sústrediť je, že ráno idem do práce. Hoci asi po tomto nezaspím. Ľahla som si s myšlienkou na Ryana a potom som nejako zaspala. Ráno bolo také isté ako každé. Prichystala som sa a šla do práce. Zvláštne bolo ako som si hneď po prebudení spomenula na Ryana a na to ako bol včera u mňa. S Michelle som už dlho nehovorila tak jej asi v práci zavolám. Potrebujem jej všetko povedať. Chcela som jej zavolať už včera ale bolo už neskoro. Neviem prečo ale v poslednom čase mi vôbec nevolá a ja neviem vôbec čo s ňou je. 

Prišla som do práce a hneď sa pustila do roboty ani neviem prečo s úsmevom na tvári. "Vidím, že dnes máš dobrú náladu. Som rád. Nemáme ani veľa práce takže ťa pustím skôr." potešilo ma že skončím dnes skôr. Je začiatok týždňa takže sa nečudujem že tu niet skoro žiadnej práce. Desí ma to, že sa to dokonca týždňa nakopí. Porobila som si svoje veci a potom som šla domov. Pokojne som šla autom domov keď som zrazu pred svojim domom zazrela známu osobu. Michelle sedela pred dverami domu na schodoch. Nebolo by na tom nič zvláštne. Pomyslela by som si, že ma prišla navštíviť ale bolo to divné. Hlavne keď som videla pri nej kufre. Rýchlo som auto zaparkovala, vystúpila a šla k nej. Hneď ako ma zbadala, rozbehla sa ku mne a silno ma objala. Tušila som že sa niečo deje. Michelle nikdy takáto nebola. Vyzerala byť smutná a dosť ma vystrašila. "Elle čo tu robíš? Čo sa stalo?" spýtala som sa jej. " Nič sa nestalo. Vrátila som sa do Londýna." povedala a usmiala sa. "Vrátila? Prečo? Myslela som si, že v Manchestri ti je super." Vyhrkla som zo seba rýchlo. "Áno veď aj bolo, ale chýbal mi domov. V podstate tam nikoho nepoznám a som tam sama. Tak som sa vrátila." povedala mi. Niežeby som nebola šťastná že je späť ale niečo mi vraví, že mi nevraví celú pravdu. Prečo pôsobí tak smutne? Takúto Michelle som vážne ešte nevidela. Michelle nikdy nebola smutná. Stále sa usmievala. Práve ona ma vždy rozosmievala. "Poď ďalej." povedala som jej, odmokla dvere a pomohla jej s kuframi. Zatiaľ čo ona šla do obývačky ja som jej spravila kávu a šla za ňou.

 "Určite si tu len kvôli tomu? Že ti chýbal domov?" spýtala som sa pre istotu ešte raz. Prikývla a znova sa usmiala. Poznám ju už dosť dlho na to aby som vedela že sa niečo deje. No nechcela som to z nej ťahať. Povie mi to, keď bude sama chcieť. Viem to. Urobila si pohodlie a chvíľu sme pozerali telku. "Ostanem u teba len pár dní. Sľubujem. " pozrela som na ňu keď to povedala. "Čo blázniš? Môžeš tu ostať ako dlho len budeš chcieť. Dom je prázdny a som tu len ja." povedala som jej. "  Vieš že potrebujem bývať sama. Tak mi to vyhovovalo stále." Prikývla som. Dúfala som, že tu ostane a už v tomto veľkom dome nebudem sama. Zvykla som si na to, že s niekým bývam. Ale Michelle vždy bola samostatná a chcela bývať sama. Nezazlievam jej to. "Dobre budeš spať pri mne. " Chvíľu sme pozerali televízor a potom sme si šli ľahnúť. Postelila som jej na mojej posteli a ľahli sme si. "Tia? A čo máš ty nové? Ako to je s Ryanom?" spýtala sa ma. "Poviem ti o tom zajtra keď sa vrátim z práce. A kľudne si zajtra uvar čo chceš. Chladnička je plná. Dobrú noc." Zatvorila som oči a pomaly som zaspala. Zobudila som sa uprostred noci na nejaký plač. "Michelle? Ty plačeš?" spýtala som sa ospalo. Nevidela som nič. Bola celkom tma a izba bola osvetlená len z vonku z pouličných lámp. Zasvietila som lampu a otočila sa k nej. "Je to preto kvôli čomu si tu? Povedz mi pravdu. Čo sa stalo?" spýtala som sa jej vystrašene. "Je to hlúposť Tiara." odpovedala mi. Otočila som ju k sebe aby som na ňu videla a povedala jej. "Nech je to akákoľvek hlúposť, chcem vedieť všetko." pozrela sa na mňa so slzami v očiach. "Zaľúbila som sa." popritom sa zasmiala ale stále so smútkom. "Zaľúbila? Michelle do koho? A prečo kvôli tomu plačeš?" nevedela som čo si mám myslieť. Michelle nie je dievča ktoré sa hrnie do vzťahu. Nie je to dievča, ktoré by sa chcelo zaľúbiť. Je to dievča pre zábavu. "V práci som sa zoznámila s jedným chlapom. Boli sme skvelí kolegovia. Boli sme si najbližší zo všetkých. No neviem čo sa to so mnou stalo. Začala som k nemu niečo cítiť. Bolo mi s ním tak dobre, že som sa doňho zaľúbila." No stále som nechápala prečo plače. " Vyspala som sa s ním. " ostala som s otvorenými ústami. " Povedz že nie je zadaný. Povedz že aj on cíti niečo k tebe. " Dúfala som že povie to čo som chcela počuť. " Nie necíti ku mne to čo ja k nemu. Má priateľku. " a rozplakala sa ešte viac. Hneď som ju objala. Nechcela som aby sa trápila. "Moja zlatá. Prečo?" spýtala som sa netušiac koľko je hodín. "Poviem ti to zajtra okej? Ideš do práce a nechcem ťa zdržiavať." prikývla som, zhasla som a objala som ju. Ukľudnila sa a zaspala. Hneď po nej som zaspala aj ja. Ráno keď som sa zobudila, Michelle pekne spala. Obliekla som sa a šla som do roboty. Michelle mi robí starosti a dúfam že mi všetko poobede povie.  V práci sa toho začalo pomaly kopiť ale ja som to zvládla a šla som domov v čase kedy som mala.

 " Ahoj, som tu. " Vyzula som sa a zamierila do kuchyne z kadiaľ krásne voňalo. " Uvarila som obed. " prišla som bližšie a ovoňala som jedlo. " Vonia to úžasne." Michelle dovarila, najedli sme sa, ja som umyla riad a potom sme si šli sadnúť pred telku. Elle veľmi dobre vedela že sa tomu nevyhne. "Čo chceš vedieť?" spýtala sa keď videla ako sa na ňu pozerám. "Všetko od začiatku." povedala som jej. "Dobre ale len keď mi ty potom povieš o tebe a Ryanovi." prikývla som a ona začala. "Keď som nastúpila do práce tak už tam bol. Krásny, sympatický muž. Volá sa Max. Ako kolegovia sme sa spolu začali baviť a stali sa z nás priatelia. Netušila som, že k nemu začnem niečo cítiť. Dobre vieš, že som sa nechcela zaľúbiť. Práve kvôli tomu nie." Keď to povedala tak mi prišlo ľúto. Viem že sa nechcela zaľúbiť kvôli tomu, aby netrpela. Vždy mi vravela, že radšej bude sama ako by sa mala kvôli niekomu trápiť. Že nebude žiť v strachu či ju nepodvedie alebo ju nenechá. Alebo by sa ona zaľúbila ale jej láska by nebola opätovaná. Má pravdu. Radšej nikoho nemať ako sa pre niekoho trápiť. Pokračovala ďalej. "Chodili sme spolu vonku, zabávali sa. Miestami som mala pocit že so mnou flirtuje. Potom mi povedal že má frajerku" vtlačili sa jej slzy do očí. "Zabolelo ma to. Vtedy som to pochopila. Pochopila som že k nemu niečo cítim. Karhala som sa za to. Najhoršie na tom bolo to, keď mi povedal, že sa mu páčim. Neverila som mu. Mal frajerku. Vravela som mu nech mi nemotá hlavu keď to nemyslí vážne. Povedal, že to myslí vážne. " Vtedy spustila plač. "Tiara boli sme opití. Teda on vravel že nie a vravel mi že vedel čo robí a že to neľutuje ale vyspala som sa zo zadaným chlapom. Vraví mi že ma ľúbi. Ale stále je s ňou. Strašne to bolí. Prečo to tak bolí?" pýtala sa ma a popritom veľmi plakala. Priblížila som sa k nej a silno ju objala. Po chvíli sa upokojila. "Zlatko neviem čo mám na to povedať. Nechcem ti hovoriť že si urobila chybu že si sa sním vyspala. Urobila si len to čo si cítila. Zaľúbila si sa a to chápem. Myslím, že to nebolo správne a viem že to vieš aj ty. Ale čas už späť nevrátiš. Bol to idiot ak v tebe prebudil city a nezastavil to v pravý čas. Musíš naňho zabudnúť. Urobila si dobre že si sa sem vrátila. Tu na neho zabudneš. Pomôžem ti v tom. Silno ma objala a poďakovala mi. Ležali sme v tichosti spolu na gauči a rozmýšľali. Po chvíli sa Michelle ozvala. "A čo ty a Ryan?" Myslela som že sa tomu vyhnem ale mýlila som sa. "Nič medzi nami nie je." Počula som ako sa zasmiala. "Vážne. Je to komplikované. Páči sa mi. Veľmi. Ale nie je to muž na vzťah. Sám mi to povedal. No z nejakého dôvodu ma pobozkal. A nie raz. Myslela som si že jediné o čo mu ide je ma dostať do postele ale povedal, že mi dokáže, že mu pri mne o to nejde. Neviem prečo ale niečo vo mne mi hovorí, že by som mu mala dôverovať. Aj keď neznamená, že keď sa nevyspí so mnou tak nebude spávať s inými. A nemalo by ma to trápiť. Nie sme spolu a je to jeho vec." povedala som. Pozrela sa na mňa a hneď ja na ňu. "Ale trápi ťa to. Pozrela som sa na ňu smutným pohľadom. Áno trápi. Pomyslela som si. "Uvidíš ako sa to ďalej vyvinie. Len neurob tú istú chybu čo ja. Potom sme už tú tému neriešili. Pozerali sme telku keď v tom zazvonil zvonček. Šla som otvoriť a vo dverách som znova zbadala toho krásneho chlapa z ktorého sa mi podlamujú kolená. Čo tu zas robí?