LOVE ME

54. kapitola

Prešli štyri mesiace čo som strávila v Taliansku a štyri v Španielsku. A teraz sa vraciam domov. Veľmi sa teším keď uvidím svoju mamu a Michelle. Konečne sa vraciam do Londýna. Do mesta kde som sa narodila. Nevravím, že v Španielsku a v Taliansku mi nebolo dobre. Bolo mi tam úžasne. Mne len chýbal domov.

Keď sme konečne doleteli a ja som si prebrala svoj kufor na moje prekvapenie ma v hale čakala Michelle s mamou a s Liamom. Bola som neskutočne šťastná, že ich vidím. Rýchlo som sa za nimi rozbehla a silno ich objala. Samozrejme že mi vyšli aj slzy. Od radosti. Vôbec sa za tých osem mesiacov nezmenili. No ja vraj áno. Možno trochu. Výzorovo. Ináč som rovnako bláznivá ako som bola.

Prišli sme všetci k mame do domu. Chceli vedieť všetky podrobnosti. Porozprávala som im ako tam bolo. Ako som sa zoznámila s Tomom a ako sme si to tam užívali. Ako inak, chceli vedieť podrobnosti. Informovala som ich že medzi mnou a Tomom nič nebolo. Nepotrebovali vedieť, že som s nim spala keď to bolo len odreagovanie na jednu noc. Ani pre jedného z nás, to nič neznamenalo. Pýtali sa aj na Alexa, tak som im vysvetlila, že mal menšie problémy s letenkou, preto tam musel ostať ešte o pár dní dlhšie. Ale je v poriadku.

"Liam, pomôžeš mi prosím ťa? V obývačke som chcela namontovať tu poličku." povedala mama a spolu s Liamom šli do obývačky. Ja s Michelle sme ostali v kuchyni. "Tak čo? Si šťastná že si doma?" spýtala sa ma. "Sranduješ? Tak veľmi mi to tu chýbalo. Osem mesiacov je strašné dlhá doba. A uvedomila som si jednu vec. Nikdy sa odtiaľto odsťahovať nechcem. Svet je krásny, ale akurát odídem na služobnú cestu alebo na dovolenku. No nikdy nechcem opustiť môj domov už na tak dlho. A rodinu ktorú tu mám. Veľmi ste mi chýbali." Vravela som Michelle a ona ma hneď objala. Všimla som si ale jednu vec. Na jej ľavej ruke. "Michelle?" oslovila som ju a pozerala na jej ruku. Pochopila. "Noo vieš. Pár vecí sa tu udialo kým si bola preč a ja som ti to chcela povedať osobne a nie cez telefón. Budem sa vydávať." oznámila mi. Ja som s veľkou radosťou vykríkla. "Nemôžem tomu uveriť." a silno som ju vystiskala. Naozaj tomu nemôžem uveriť. Michelle, ktorá ešte pred rokom nemala nikoho, vždy bola taka, že nechcela vzťah sa bude teraz vydávať. Úprimne, obidve sme si mysleli, že budem vždy ta prvá ja ktorá sa bude vydávať. A nakoniec moja najlepšia kamarátka, moja sestrička bude prvá. Neskutočne sa teším.

"Musíš mi všetko porozprávať. Kedy sa to stalo a ako? Kedy bude svadba?" vyvalila som na ňu otázky. "Vedel veľmi dobre že nechcem nejaké veľké prekvapenie. A tak to aj bolo. Pozval ma na romantickú večeru, tam mi poďakoval že som mu zmenila život a uvedomil si, že urobil to najlepšie rozhodnutie keď sa rozišiel s bývalou a nasťahoval sa sem. Nikdy to neľutoval. Potom sme šli domov a tam ma čakalo pár sviečok. Bolo to krásne. Keď som sa zrazu otočila, on kľačal." rozpravala mi Michelle so srdiečkami v očiach. Je šťastná. A zaľúbená. Veľmi zaľúbená. "Vtedy mi povedal, že už si nevie predstaviť život pri niekom inom. A že zvyšok života chce stráviť už len pri mne a s našimi deťmi. A že ma miluje. A požiadal ma o ruku." dopovedala. Počúvala som ju s obrovským úsmevom na tvári. "Svadba bude o dva mesiace. Nechceli sme to naťahovať a svadba bude jednoduchá s pár ľuďmi. Už som začala aj plánovať. Ale v niektorých veciach budem potrebovať pomoc od družičky." povedala mi. Tým mi práve oznámila, že budem družička. Nie že by ma to nejako prekvapilo, pretože som to vedela ale som šťastná.

S Michelle sme sa ešte trošku porozprávali a potom som šla oznámiť mame že už idem do svojho domu aby som sa vybalila. Chudák môj opustený dom. Michelle mi vravela, že tam párkrát chodila polievať kvety. No to je tak asi všetko. Keď som doňho vošla, bol opustený. Uvedomila som si, že mi chýbal ale... Keď som pár mesiacov bývalá v byte, bolo to iné. Nebolo to také veľké a prázdne. Neviem prečo som si kupovala dom. Možno som si predstavovala, že tu budem žiť raz s mužom a deťmi a ten dom už nebude taký prázdny. Ale teraz? Teraz je. Žijem tu sama.

Zahnala som svoje depresívne myšlienky a šla do svojej izby sa vybaliť. Slnko celú moju izbu osvetľovalo. Položila som kufor na posteľ. Chcela som si mobil položiť na stolík keď v tom som uvidela niečo čo mi vrátilo spomienky. O osem mesiacov neskôr. Keď som odtiaľ odchádzala. Z tejto izby. Pokrčený papierik na stolíku. Keď som ho otvorila, boli tam moje vety. Posledné bolo ľúbim ťa. Všetko to v tom momente bolo akoby sa to stalo včera. Vrátila sa mi bolesť. Pocítila som ju vo vnútri svojho tela. Slzy sa mi vtlačili do očí. Nedovolila som, aby vyšli. Už nie. Som silná a je to minulosť. Toto som si povedala, utrela oči a pokračovala vo vybaľovaní.

Ešte som nestihla prísť domov a Michelle ma už prosila aby som jej šla pomôcť s výzdobou. V podstate majú už všetko vybavené, chýbajú im len nejaké detaily. S výzdobou sa neponáhľala. Hlavne, že majú sálu. Taktiež ma poprosila aby som s ňou šla vybrať šaty. Čakala len na mňa kedy sa vrátim. Je to zlatíčko. Dohodli sme sa, že zajtra je ten správny čas. Veď už je aj načase.

Odkedy som sa vrátila, dni nie sú nejak zvláštne. Ja chodím do modelingovej agentúry na rôzne prehliadky a fotenia, s Michelle vybavujeme maličkosti na svadbu, je šťastná, pretože hneď v ten deň ako sme boli šaty obzerať jej jedne padli do oka a aj ich kúpila a Alex sa tiež vrátil živý a zdravý. Na šťastie. Svadba sa blíži a uvedomila som si že ako hlavná druzička by som si tiež mala kúpiť nejaké šaty. S Michelle sme sa tak dohodli, že keď toho nebudeme mať obidve veľa, tak spolu pôjdeme nejaké vybrať.

"Tia vieš že nemáš partnera na svadbu však?" spýtala sa ma Michelle keď sme si obzerali šaty pre mňa na svadbu v jednom dosť drahom obchode. Ona si tuším myslí, že keď pracujem v modelingu, tak zarábam teraz milióny. Je pravda že zarábam oveľa viac ako vo firme ale aj tak. "Áno, viem. A ani žiadneho mať nebudem. Na svadbe budem sama." Michelle ma chytila za zápästie a otočila ma tak aby som sa jej pozrela priamo do očí. "To snáď nemyslíš vážne však?" spýtala sa ma preistotu. Zjavne si myslela že žartujem. "Myslím to vážne. Nikoho nepotrebujem." zdvihla obočie. "Tak to teda nie. Na mojej svadbe to nedovolím. Moja hlavná druzička mať partnera bude. Postarám sa o to." povedala mi s úsmevom na tvári. Tentokrát som obočie zdvihla ja. "Alex berie svoju sestru ak si mi chcela dohodiť jeho. A bolo by to zvláštne keby som zobrala za partnera svojho ex. Ľudia by medzi sebou rozprávali či sme spolu alebo nie." vysvetľovala som jej. "Niečo vymyslím."