LOVE ME

9. kapitola

Znova sa zobúdzam na to ako mi zvoní budík. Či chcem či nie, do práce ísť musím. Obzrela som sa okolo seba. Vedľa mňa už bola prázdna posteľ. Predpokladám, že Alex už šiel do práce. Cítim sa vážne skvelo. Moje nahé telo mám zavite v paplóne a premýšľam nad včerajšou nocou. Už dávno sme spolu nestrávili takú nádhernú noc. Aj ženy majú svoje potreby a už mi to vážne chýbalo. No obávam sa že to bol rozlúčkový sex. Mala by som zahnať svoje hlúpe myšlienky preč a ísť do práce. Do tej idem vážne s dobrou náladou a dnes mi deň nepokazí nič a nikto. Znova som z domu vyrazila skôr aby ma na cestách neprekvapili zápchy. Konečne je zajtra piatok. No neviem či sa mám tešiť. Zajtra idem na večeru s Ryanom a z nejakého neznámeho dôvodu som nervózna. Vždy keď som pri ňom tak som nervózna. Dúfam, že ten večer prebehne rýchlo a ja budem môcť ísť čím skôr domov. 

 V kancelárii je už aj Liam. Dnes si privstal a je tu skoro. Dúfam že dnes nebudeme mať veľa práce. "Dobré ráno Tia. Dnes máme pár vybavovačiek. Na stole máš papiere a o jedenástej ideme na obed s niekym veľmi dôležitým. Ideme sa  dohodnúť na zakúpení jednej budovy." povedal mi Liam keď som vošla za ním do kancelárie. Tie papiere som na stole videla a som rada že ich tam nie je veľa. A ten obed nejako prežijem. Zaujímalo by ma o akú schôdzku ide. Nemáme už toho dosť? Prečo chce Liam zakúpiť ďalšiu budovu? Aby sme toho mali na hlave ešte viac? Už teraz je to náročné. "O akú budovu ide?" zaujímalo ma. "Netuším. Nemám skoro žiadne informácie. Len viem že je z toho veľký zisk a je to dobrá ponuka." Skvelé. Aspoň sa dobre najem. Liam určite vybral nejakú skvelú reštauráciu. Nevyberá si na schôdzky len tak hocijaké reštaurácie. Vždy sa na stretnutí dobre najem. Šla som urobiť Liamovi kávu a potom sa pustila do papierovačiek. Nebolo ich veľa ale aj tak to bolo dosť náročné a musela som absolvovať niekoľko telefonátov či všetko je tak ako má. Pred odchodom na schôdzku mi dal Liam ešte obehať pár poschodí vo firme a skontrolovať či ľudia pracujú tak ako majú a či je všetko v poriadku. Keď som tak urobila, spolu s Liamom sme sa vybrali von kde nás už čakalo auto. Ako som predpokladala, Liam naozaj vybral dosť drahú, luxusnú a skvelú reštauráciu. No nečudujem sa. Presne tú má na starosti naša firma a máme tam nejaké výhody. Preto ju Liam vybral. Ten vždy vybabre zo systémom. Nie len že nás to vyjde lacnejšie ale rovno aj skontroluje ako to tam vyzerá, aký je tam personál a či je  všetko  tak ako má byť. Keďže tu reštauráciu mame na starosti a v podstate ju vlastníme, musíme dbať na to aby všetko bolo v úplnom poriadku a tak ako sa to na tu reštauráciu patrí. Liam si taktiež nevyberie len tak hocičo vlastniť. Táto reštaurácia mala na veľa sa stať tou najlepšou v Londýne. Liam tým že ju zakúpil a že do nej vložil nejaké peniaze jej len pomohol aby sa dostala do rebríčka najlepších reštaurácii v Londýne. A tak je to aj s ostatnými budovami. Preto som zvedavá čo príde tentoraz. Keď sme dorazili na miesto a vošli sme do reštaurácie, čašník nás zaviedol na miesto ktoré sme mali rezervované a už nás tam čakali ostatní. Boli tam nejaký dvaja chlapi v oblekoch. Možno tak v Liamovom veku. Boli mi sympatickí. Podali sme si ruky, zoznámili sa a prisadli si k nim. "Som rád že ste prišli. Neviem o akú ponuku ide ale rád vás vypočujem." povedal im Liam. "Čakáme ešte na našich dvoch mužov a potom vám všetko poviem." Kým sme čakali na ďalších mužov, Liam im rozprával aké podniky a budovy vlastníme. Pán ktorý sedel oproti mne dal najavo že ti dvaja už konečne dorazili a široko sa na nich usmial. Je trochu drzosť že prišli neskôr. Čo mali také dôležité na práci že neprišli naraz s ostatnými? Nevidela som kto prišiel keďže som bola otočená chrbtom až do poslednej chvíle keď som nezapočula známy hlas. Myslela som si že si zo mňa niekto robí srandu. Čo tu tí dvaja robia? Chcela som veriť že je to len hlas jemu podobný, no nebolo to tak. Keď som sa pozrela jemu do tváre, bol to on. V plnej kráse stál pri stole a podával si ruku s Liamom. Okolo neho stál tiež veľmi šarmantný muž. Predstavil sa ako James. Netuším kto to je. Čo tu robia? Dúfam že mi to čoskoro niekto vysvetlí. Ryan keď ma zbadal ostal v šoku ale potom sa usmial. Myslím, že ani on nevedel že sa dnes stretneme a toto je len čistá náhoda. Keď sa obidvaja zoznámili s Liamom, ten predstavil aj mňa. "Chlapci toto je Tiara, moja sekretárka." podal mi Ryanov kamarát ruku. Usmiala som sa a povedala že ma teší. "My sa už poznáme." povedal Ryan so širokým úsmevom na tvári. Pretočila som očami. Neviem prečo mal potrebu povedať že sa poznáme. Nechápem prečo sme sa nemohli tváriť že sa nepoznáme. "Poznáte sa? Odkiaľ?" spýtal sa Liam. Tak toto je vážne trápne. Vôbec netuším čo sa tu deje a čo tu všetci robíme. "Ak dovolíte ja vysvetlím kto vlastne sme. Som tréner nášho hokejového týmu HC London. Toto sú naši dvaja najlepší hráči z reprezentácie. A toto je majiteľ hlavného štadióna v Londýne." Myslím že viem kam toto všetko vedie. Prosím nech to nie je pravda. " Chcel som vám ponúknuť keďže ste najlepšia firma v tomto meste či nechcete spoluvlastniť štadión a s majiteľom by ste ju spravovali. Chceli sme štadión zrekonštruovať a veľmi by nám pomohla finančná pomoc. Hoci na zápasy chodí kopu fanúšikov a štadión je skoro stále vypredaný, tie peniaze idú do iných veci ktoré štadión ponúka a hráčom takisto. " rozprával nám ten pán a nemohla som si nevšimnúť že sa na mňa Ryan pozerá. Celý čas ma sledoval. Párkrát som na neho pozrela a stále sa na mňa usmial. Prečo ma cely čas pozoruje? Vníma vôbec svojho trénera? "Budem rád ak si našu ponuku premyslite." dodal. "Je to veľmi zaujímavá ponuka. Neviem či vôbec nad tým treba rozmýšľať. Tiara čo si o tom myslíš? Poznáš tu nášho hráča. Nemáme čo stratiť nie?" spýtal sa ma Liam. " No v podstate sa nepoznáme až tak dobre. Párkrát sme sa stretli. A nechávam to na teba Liam. " povedala som a znova som pocítila na sebe pohľad. Jeho pohľad. Tentokrát som naňho pozrela aj ja tak ako on. No urobila som veľkú chybu. Až doteraz som si nevšimla aké má nádherné sivé oči. Až teraz keď som sa do nich zapozerala som videla aké sú krásne. Slnko ho celého osvetľovalo a jeho oči ešte viac vynikli. Neviem čo sa vo mne stalo ale mala som taký blbý pocit. Ten pohľad nebol len tak obyčajný. Bol dlhý a hlboký. Neviem koľko času prešlo keď sme sa na seba pozerali ale mala som pocit akoby to bola večnosť. "Však Tiara?" strhla som sa keď na mňa prehovoril Liam. "Čože?" spýtala som sa netušiac čo odpovedať. "Hovoril som že to zoberieme." odpovedal mi. A ja som prikývla. "Dobre tak som rád že sme sa takto dohodli. Dám vám svoju vizitku aby ste mi mohli zavolať a dohodneme sa kedy prídete podpísať všetky papiere." dodal ten majiteľ štadióna. Liam si podal so všetkými ruky a potom aj ja. Ryan nastavil svoju ruku a ja som nemala na výber. Už druhýkrát sa naše ruky spojili. Cítila som jeho pevný stisk. Na tom by nič nebolo keby sme si pritom nepozerali znova do očí a ja som sa nezapozerala. Neviem čím to je no vždy keď sa mu pozriem do jeho krásnych sivých oči, prestanem rozmýšľať. Akoby ma zhypnotizoval. Prebudí sa až na to ako mi Liam niečo hovorí. "Lara na dnes máš už voľno. Ďakujem že si so mnou prišla." usmiala som sa a chystala sa na odchod. "Kam ideš?" cítila som ako sa mi niekto dotkol ruky. Keď som sa otočila, zbadala som Ryana a toho druhého hráča Jamesa. Hneď na to moja hlava zamierila na naše ruky a potom znova do jeho oči. "Ako že kam idem? Počul si, mám voľno. Idem domov." zasmial sa a ešte stále ma držal. "Nechoď ešte. Prosím." povedal tak úprimne a milo. Cítila som sa zvláštne. Hlavne keď pri ňom stál James. Len sa na nás pozeral ale nič nehovoril. Ten tiež nebol na zahodenie. Bol vysoký a mužný. "Prečo by som ešte nemala ísť?" spýtala som sa. "Lebo chcem byť ešte s tebou. Určite sa neponáhľaš. Pozývam ťa na pohárik a môžme sa dohodnúť na zajtrajšok ." odpovedal mi. Čo chce ešte preberať. Stačí povedať o koľkej. Veď sme predsa už prebrali kde sa stretneme. "Nie, proste sa len dohodnime na čase a ja pôjdem domov." konečne som sa odhodlala pustiť jeho ruku. Vážne to bolo zvláštne keď sme sa rozprávali pri jeho kamarátovi. Neviem kto to je a čo všetko vie. "Prosím, nebudeme dlho. Sľubujem." z jednej strany som chcela ísť a ani neviem prečo ale z druhej som nemala najlepší pocit. Stále som pri ňom napätá a neviem sa uvoľniť. "Dobre na chvíľu." doširoka sa usmial. Moje srdce mi začalo biť rýchlejšie a ani sa nečudujem. Viem, že z jeho úsmevu všetky ženy odpadavaju a bijú sa o to, ktorá ho dostane prvá. Štve ma že on si to uvedomuje. Je si istý že ženy po ňom idú. Určite je to tak. Hoci ho veľmi nepoznám. Rozlúčil sa s Jamesom a ten odišiel. Ostali sme v tej reštaurácii sami. Som zvedavá čo mi ešte tento deň prinesie.