LOVE ME

4. kapitola

Michelle ma vedie na stanicu. Rozmýšľam nad tým či som na nič nezabudla ale verím že nie. Doklady mám a s oblečením by problém nebol. Vystupili sme na stanici a šli sme rovno na nástupište. "Budeš mi chýbať" povedala som Michelle a objala som ju. "Aj ty mne. Vďaka že si prišla" silno som ju stlačila. Poslednýkrát sme sa rozlúčili a ja som nastúpila do vlaku. Našla som si svoje miesto a sadla si. Vyhovovalo mi že som sedela sama. Budem mať väčšie súkromie. Vlak na moje prekvapenie plný nebol. Šla som skontrolovať mobil na ktorom som dlho nebola a pozrela som si maily či mi niekto nepísal z práce. Zatiaľ čo som čakala kedy sa už konečne pohneme, ozval sa ku mne nejaký mužský príjemný hlas. "Môžem si prisadnúť?" zdvihla som hlavu aby som zistila kto sa ozval a aby som zdvorilo povedala že si prisadnúť môže, no keď som videla kto to hovorí, zastavilo sa mi srdce. Myslím, že som vyzerala celkom vtipne. Vyzeral tak dokonalo ako vtedy v bare a tak dokonalo ako dnes v reštaurácii. Môže sa toto stať? Áno pochopím stretnúť ho dvakrát. Ale trikrát? To je náhoda, osud? Znova mám tie bolesti brucha. "Jasné, kľudne" vyšlo zo mňa po dlhom čase. On si vážne prisadol. Preboha ten chlap práve sedí oproti mne. Neviem čo mám robiť ale vôbec nie som uvoľnená. Ani sa uvoľniť neviem. Nejde to. Pri ňom to vôbec nejde. "Je to náhoda že sme sa stretli už po tretíkrát?" prihovoril sa ku mne. Chcela som počuť jeho hlas, tak som ho počula. Bože je dokonalý. Je zadaný? Čo to trepem. On možno nie ale ja som. Mala by som zahnať svoje myšlienky. "Netuším" odpovedala som mu. Ako som mu na to mala odpovedať keď sama neviem prečo to tak je? "Je to príjemné" povedal a hneď som naňho upriamila zrak. "Čo je príjemné?" spýtala som sa. " Že sme sa stretli. Znova." Jemu je to príjemné? On je rád že ma tu stretol. "Áno to je." nevedela som ako odpovedať. Nemala som slov. Ten dokonalý chlap sedel oproti mne, pozeral sa na mňa zvodnym pohľadom a rozprával sa so mnou. " V tom bare som uvažoval či by som mal prísť za vami a vašou priateľkou." on chcel prísť za nami. Prečo neprišiel? "Mohli ste." nič viac zo mňa nevyšlo. "Mal som povinnosti." Aké mohol mať povinnosti o takom čase? "Ale ľutujem že som neprišiel." Čo mi tým chcel naznačiť? Pozeral svojimi krásnymi sivymi očami rovno do tých mojich. Len som sa usmiala kutikmi svojich úst. Je záhadný. "Tak zjavne ste chceli stráviť noc inak." povedala som mu narovinu. Čo iné by asi mal na robote? Je to ďalší hlupák ktorý si hľadá štetky na jednu noc. Videla som ako sa aj on usmial. Mal krásny úsmev. "Tak to je už jedno. Som Ryan." predstavil sa mi a podal mi ruku. "Tiara" tiež som sa mu predstavila. Usmial sa na mňa. "Máte veľmi pekné meno." Naozaj si myslí že je pekne alebo chcel byť len zdvorily? Poďakovala som a tiež sa naňho usmiala. Bol mi vážne sympatický ale je to presne ten chlap ktorý má dievča len na jednu noc. "Pekný prsteň." povedal a ukázal na môj palec kde som mala zásnubny. "Ste zasnúbená?" spýtal sa. Nejako veľa sa vypytuje. "Áno som" odpovedala som mu. "Prečo ste boli v Manchestri?" nechápala som prečo sa toľko vypytuje. "Navštíviť priateľku s ktorou ste ma videli aj v bare aj dnes v reštaurácii." odpovedala som mu. Oprel sa o operatko a uvoľnil sa. Bol taký sexy. Mal na sebe koženku a čierne nohavice. Pôsobil štýlovo. Zrazu mu zazvonil mobil. Zodvihol a ja som hneď šla písať o všetkom Michelle. Musela som jej napísať. Nechcela som počuť o čom hovorí ale nedalo sa to. "Áno vybavil som to. Už idem domov. Zajtra do obeda mám tréning a potom zápas." On je športovec. Veď aj tak vyzerá. Dohovoril a mobil si strčil do vrecka koženky. "Hráte futbal?" niekedy by som si mala kusnúť do jazyka a nechať si niektoré otázky pre seba. No napriek tomu sa usmial a odpovedal. "Hrám hokej." preboha. Hokejista. Keď všetci hokejisti sú takí dokonalí ako on tak ma zabite. Hokej mám celkom rada ale kvôli práci som naňho nechodila často. Alex hokej vôbec nezaujíma a Michelle sa presťahovala takže som potom už ani nemala s kým chodiť. " Zajtra večer o šiestej mám zápas. Ak chcete môžte sa prísť pozrieť." dal mi návrh aby som sa prišla pozrieť. "Prečo by som to robila?" spýtala som sa. "Lebo sa vám páčim." uškrnul sa. Namyslený idiot. Vyzerá dokonalo ale myslí si o sebe že je neviem kto. Zasmiala som sa. "Máte veľké ego. Páčite sa tak možno štetkam a nie zadaným ženám." z chuti sa zasmial. "Tak potom prečo ste sa na mňa tak pozerali v tom bare aj v reštaurácii?" myslím, že som sa začala červenať. Kedy už konečne budeme v Londýne. Tá cesta je ako nekonečný príbeh. Som tu s chlapom, ktorého som aj chcela stretnúť no teraz to ľutujem. Potrebujem pri sebe Michelle. Ta by si s ním poradila. Ja som nikdy tak s chlapom nehovorila a neviem ako mám s takým idiotom hovoriť. To bude asi tým že za celý svoj život som mala len dve vzťahy. Prvý ešte na strednej ale len päť mesiacov a potom Alex. Našťastie už za chvíľu vystupujem. Od toho chlapa chcem ísť už preč. Cítim sa akoby som sa nedokázala poriadne nadýchnuť. Pomaly som sa zbalila a chystala sa na odchod. "Rád som ťa spoznal." usmial sa na mňa a ja som rýchlo zutekala preč. Rýchlo som zdrhla preč zo stanice, zavolala taxík a volala Michelle. Potrebovala som jej všetko povedať. Zdvihla a ja som jej všetko povedala. Neviem prečo sa tešila. Ja som sa cítila zvláštne. Dokonca mi povedala že by som mala ísť na ten hlúpy zápas. Rozhodne naňho nepôjdem. Ten chlap by dosiahol svoje.

Ryan

Tá žena sa mi páčila. Stretol som ju už tretikrát a neverím že to bola náhoda. Hoci ani jej priateľka nebola na zahodenie. Chcel by som ju ešte stretnúť. No tú do postele len tak nedostanem. Je zasnúbená. Ale v posteli musí byť riadne dobrá. Ten sviniar, ktorý ju požiadal o ruku má šťastie. Hoci dojebal si celý život. Nechápem načo sa viazať. Dnes večer rozhodne nikoho nechcem. Mal som jednu pred minulú noc. Nebola na zahodenie ale mohlo to byť lepšie. Zajtra večer mám dosť dôležitý zápas, ktorý musíme vyhrať. Nemôžem sa namáhať. Ani do klubu dnes nepôjdem. Musím sa poriadne vyspať. Do obeda mám tréning. Prečo do riti nemôžem prestať myslieť na tú ženu? Bola milá keď nevedela čo robiť. Myslím, že som ju dostal do rozpakov. Zmyzla dosť rýchlo. Ja som ešte ani nestihol vystúpiť z vlaku a ona podľa mňa je už doma. Šiel som k svojmu krásnemu čiernemu autu a rýchlo šiel domov. Nebudem strácať čas. Chcem byť už v svojej posteli. Som hrozne unavený po dnešnom dni. Nenávidím keď musím ísť vybavovať veci pre otca. Hrám aktívne hokej. Nie som podnikateľ ako on. Nebavia ma také veci. Vždy mu rád pomôžem, ale už to preháňa. Tentokrát som musel ísť až do Manchestru odniesť nejaké podklady do jednej firmy s ktorou otec spolupracuje. Dlhšie som tam ostať nemohol pre zajtrajší zápas. No má to aspoň jednu pozitívnu vec. Stretol som tam Tiaru. Vtedy v tom klube. Cítil som že sa na mňa niekto pozerá. Keď som sa obzrel a zbadal ju hneď ma zaujala. No mal som už rezervovanú izbu s jedným dievčaťom a nemohol som to odmietnuť. Nemôžem nad ňou tolľko premýšľať. Nie je to pre mňa dobré. Idem spať aby som bol vyspatý.