Tiara pracuje v najznámejšej londýnskej firme Lroy ako sekretárka. Mysli si, že ma skvelú prácu a milujúceho snúbenca až do doby, kým sa ich vzťah trochu nezmení a nestretne v jednom bare šarmantného a veľmi pekného muža, za ktorým by vraždila nejed...
Ako myslel to, že som jeho priateľka? Povedal to len preto aby mi ten chlap dal pokoj? Chcela som sa ho to spýtať. Ale nemohla som. Bála som sa odpovede. Nechcela som byť sklamaná a smutná. Dnes nie. Radšej som bola ticho. Sadli sme si za stôl a v tichosti jedli raňajky, ktoré nám čašník doniesol. Chcela som tú situáciu nejako upokojiť a robiť sa že sa nič nestalo. "Tak kam pôjdeme dnes?" spýtala som sa a usmiala sa naňho. "Mám pre teba prekvapenie. Niekam ťa zoberiem." povedal a mne sa rozžiarili oči. Teším sa kam ma zoberie. Mám pocit že s ním pôjdem kdekoľvek a som z toho stále nadšená. Po raňajkách sme ešte na chvíľu šli na izbu a potom sme sa pobrali dole kde nás už čakalo auto. Nasadli sme doň a niekam šli. Nechcela som sa pýtať kam aj tak som vedela, že Ryan mi nič nepovie. Nechala som to tak a užívala si výhľad z auta na krásne okolie. Karibik je naozaj prekrásne miesto a kiežby sme z tadiaľ nemuseli odísť. Žiadne starosti, kľud. Bojím sa, že keď sa vrátime do Londýna tak sa všetko toto pominie. Ryanovi začnú tréningy a znova sa bude okolo neho točiť kopu žien. Čo keď neodolá a vyspí sa s niekým? Nemala by som na také veci myslieť ale mám strach. Z rozmýšľania ma prebudil Ryanov hlas. "Si v poriadku? Nad čím premýšľaš?" spýtal sa a preplietol si so mnou prsty. "Jasné že som len sa nemôžem dočkať." usmiala som sa naňho aby sa viac nepýtal. Po nejakom čase sme niekam dorazili. Zaskočilo ma že sme došli v podstate k pralesu. Nechápala som ale nechcela som sa pýtať. Ryan mi chytil ruku a nasledovali sme pána ktorý s nami išiel v aute. Išli sme po nejakej cestičke až sme zrazu došli na miesto, ktoré mi vyrazilo dych. Uprostred toho všetkého bol nádherný vodopád a dole rieka.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ten pán, ktorý nás sem zaviedol odišiel a nechal nás tam samých. Boli sme tam len my dvaja s Ryanom a žiadni ľudia. "Páči sa ti tu?" spýtal sa Ryan zatiaľ čo som si obzerala okolie. "Sranduješ? Krajšie miesto som ešte nevidela. Ideme sa okúpať?" zasmiala som sa a keď som sa otočila k Ryanovi ostala som zaskočená keď si dával dole tričko a kraťasy. "Čo to robíš?" spýtala som sa ho. "Ideme sa okúpať" zasmial sa a podišiel ku mne. "Mám tie šaty z teba vyzliesť ja?" spýtal sa ma. Nebola by som proti ale vedela som ako to skončí. "Zvládnem to aj sama. Vďaka. Ináč ako sa dostaneme tam dole?" spýtala som sa a vyzliekla zo seba šaty. Ostala som len v plavkách. Modlila som sa aby tam v ten moment nikto neprišiel. "Skočíme. " zasmial sa. Zasmiala som sa aj ja no smiech ma potom prešiel keď som si uvedomila že to myslí vážne. "Nie, určite neskočím. Je to výška." zasmiala som sa. "No myslím, že nemáš na výber. Rád ti pomôžem." priblížil sa ku mne a snažil sa ma chytiť. "Nie, čo to robíš? Prestaň." kričala som a smiala sa popritom. Ryan ma schytil a bez varovania ma hodil dole do vody. Zabudla som v tom momente na všetko čo existuje a zabávali sme sa s Ryanom ako malé deti. Hneď ako ma hodil do vody, skočil za mnou aj on. "Si blázon." povedala som a odhrnula si mokré vlasy z tváre. "Ten najväčší" povedal, priblížil sa ku mne, pritiahol za boky a pobozkal ma. Zaryla som sa mu rukami do vlasov a zavzdychal mi do úst. Môžem byť taká šťastná? Už dlho som sa tak necítila. S nikým. Alex ma takou šťastnou nikdy neurobil. Áno keď som na začiatku bola do neho zaľúbená tak sa mi zdalo že som tá najšťastnejšia žena na svete už len tým, že mi kúpil ružu. Ale toto je iné. Pri ňom sa cítim inak ako keď som bola s Alexom. Až teraz môžem povedať že som tá najšťastnejšia žena na svete. Ale dokedy? Po niekoľkých minútach bozkávania sme sa od seba odtiahli. "Ideme?" spýtal sa a ja som nie veľmi presvedčivo prikývla. Nechcela som z toho miesta odísť. Bolo mi tam úžasne. Nejakým zázrakom sa Ryan dostal hore a ja som ho nasledovala. Zrazu bola cesta kadiaľ sa dalo ísť. Ale nie, my sme museli skočiť. Trochu sme sa vysušili a potom sa obliekli. Chytil ma znova za ruku a šli sme späť k autu. Chudák ten pán tam čakal celú večnosť. Nastúpili sme a odviezol nás späť neďaleko k nášmu hotelu. "Chceš ísť na pláž?" spýtal sa ma Ryan. "Jasné." odpovedala som a zamierili sme si to rovno tam. Bolo tam nehorázne veľa ľudí ale našlo sa tam miesto aj pre nás. Sadli sme si na piesok do chládku pod dáždnik. Ryan si znova vyzliekol tričko a kraťasy, no keď zbadal ako naňho hľadím, povedal. "Páči sa ti čo vidíš?" prevrátila som očami ale v kútiku duše som si hovorila že keby som mohla tak sa naňho vrhnem tu na pláži pred všetkými ľuďmi. Zahnala som svoje zvrhlé myšlienky preč a tiež som sa vyzliekla. "Natrieš ma?" spýtala som sa ho keď som vytiahla opaľovací krém z tašky. Nemôžem povedať že som nemala na nič chuť. Lákala ma predstava že by sme to mohli robiť na pláži. Moja dolná kamoška sa za tento deň ozvala už niekoľkýkrát a keď jej niečo nedoprajem tak sa moje telo zblázni. Neviem čo to so mnou je. Dnes ráno som bola uspokojená a stále mi to nestačí.
