Tiara pracuje v najznámejšej londýnskej firme Lroy ako sekretárka. Mysli si, že ma skvelú prácu a milujúceho snúbenca až do doby, kým sa ich vzťah trochu nezmení a nestretne v jednom bare šarmantného a veľmi pekného muža, za ktorým by vraždila nejed...
Vystúpila som z vlaku, kde ma už čakala moja najlepšia kamarátka. Rýchlo som sa k nej rozbehla a silno ju vystískala."Konečne." zahlásila som. Skoro som ju pridusila ako som ju z tej radosti stískala. "Chceš ma zadusiť?" pustila som ju a začali sme sa obe smiať. Vôbec sa nezmenila. Viem, že neprešlo veľa ale myslela som že si možno dá prefarbiť vlasy alebo čokoľvek. U nej nie je bežné že nič na sebe nezmení. "Vidím, že tentokrát si na sebe nič nemenila." podpychla som do nej. "Zatiaľ sa mi všetko páči. Nechcem teraz na sebe meniť nič. Ale ty vyzeráš perfektne. Ako vidím stále štýlová." Vravela mi. "No vieš, konečne som sa od nohavíc a košeliam dostala aj k obyčajnej sukni, tričku a koženke. Poznáš predsa môj štýl. Vždy som sa obliekla luxusne a štýlovo. Teda aspoň som sa o to snažila." opäť sme sa začali smiať.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zamierili sme si to rovno do jednej blízkej kaviarne. V Manchestri som už bola ale len na pracovnej schôdzi. Nikdy som nebola v tomto meste len tak. Teším sa keď ma Michelle s týmto mestom zoznámi hoci sama ho pozná krátko. "Tak čo si dáš? Objednáme si nejaký kokteil?" Michelle vie, že ja vypijem čokoľvek. "Môže byť" prikývla som a ona niečo prikázala čašníkovy. "Tak hovor, ako sa ti tu žije?" spýtala som sa hneď ako na mňa upriamila pozornosť. "Zatiaľ je tu vážne skvelo. Už som si našla aj prácu kvôli ktorej som ťa nemohla navštíviť. Pracujem v jednej luxusnej reštaurácii ako čašníčka. Plat tam je vysoký a pracuje sa tam dobre. Vraj tam chodia aj známe celebrity." počúvala som čo hovorí. "To je skvelé. Hlavne nech ťa to baví a si šťastná. A nejaký chlap na obzore? Tam v práci nikto?" usmiala som sa na ňu tým svojím diabolským úsmevom. "Blázniš? V práci je ich plno. A ani si nevieš predstaviť akých. Niekedy sa čudujem prečo roznášajú jedlo a pitie keď skoro každý z nich by mohol byť model." hovorila mi a ja som popritom ochutnala z kokteilu. "Možno sú. A popritom si zarábajú roznášaním. A niekto iný?" znova som sa napila. Bolo to vážne dobré. Bolo v tom cítiť alkohol ale nie príliš veľa. Tak akurát. "Zatiaľ nikto. Hoci neviem s kým budem teraz chodiť po baroch. Vždy sme to robili spolu. Teraz to budem musieť robiť sama."
Má pravdu. Vždy sme si cez víkendy robili babskú jazdu a išli sme zametať všetky bary v Londýne. Alex zo mňa niekedy nemal najlepšiu náladu. Hlavne keď som domov prišla neskoro v noci a opitá. No nestávalo sa to často. A ja som mu predsa nezakazovala to robiť tiež. Ísť von a zabávať sa s kamarátmi. Trochu sa odviazať a raz za čas si vypiť. Alex to totižto robil. Ešte keď bol mladší. Neviem či je to vekom, ale prestal. No nie je starý. Veď má dvadsaťšesť. Nebránia mu to ani deti a ja už vôbec nie. Ale je to jeho rozhodnutie. No nech mi potom nevyčíta že to robím ja. "Ty si hlavne dávaj pozor sama v tomto meste. Nedaj sa naviesť na nejakého bohatého kreténa, ktorý ťa dostane do postele a potom odkopne. Jedine že by si to takto sama chcela." začali sme sa obe smiať. Dopili sme svoje nápoje a vybrali sme sa k nej domov aby som sa vybalila. Už len z auta som si mohla všimnúť že Manchester je naozaj pekné mesto a myslím že ho budem odteraz navštevovať častejšie. Keď sme vystúpili z auta, namierili sme si to do jednej vysokej budovy. Byt bol vážne pekný a útulný. Vošli sme do obývačky, ktorú mala prepojenú s kuchyňou. To dievča vážne vie aký byt kúpiť. Je trochu podobný aký mala v Londýne. Je to presne jej štýl a páči sa mi. Z kuchyne doniesla chladené červené víno a sadla si ku mne. Ďalší alkohol. Neviem kde to dnes večer skončí ak budeme pokračovať v pití. "Teraz si na rade ty. Najprv mi ukáž ten tvoj nádherný prsteň ktorý ti žiari na ruke." povedala a ja som jej ho ukázala. Chvíľu sa nad ním rozjímala a potom pokračovala. "Tak čo to je za kríza teraz medzi vami?" spýtala sa ma a odpila si z vína. "Ja neviem. Niečo s ním je. Stále mu všetko vadí a už sa hádame aj nad takými vecami, akými sme sa pred tým vôbec nehádali. Možno je to kvôli práci. Ma toho teraz veľa a stále chodí domov nervózny, ale to neznamená že si ju môže vybíjať na mne. Už ma nebaví že prídem domov a tam niekto na mňa vyletí. Ja mám toho tiež veľa ale viem si usporiadať čas. Veď ma poznáš. Robím kopu vecí a všetko stíham. " vravela som jej. Je to tak. Popri svojej práci stíham veľa vecí. Písať, chodiť von sa zabaviť, navštevovať mamu a popritom sa venujem modelingu. Teda už nie tak ako kedysi ale ešte stále keď si ma zavolajú tak prídem. Ešte pred tým než som mala prácu u Liama tak som skúsila modeling. Robila som ho len rok a pol a potom som sa dala do firmy. Fotila som pre viaceré módne časopisy a chodila na módne prehliadky. Teraz už len keď si ma niekto zavolá. Poznám tam kopu ľudí a vždy sú všetci radi ak prídem. Chodím im tam vo voľnom čase pomáhať s mladými dievčatami, ktoré s modelingom začínajú. Učím ich ako majú chodiť po móle, aký majú mať postoj, mimiku a podobne. Hneď ako som skončila s modelingom, riaditeľka modelingovej agentúry ma požiadala aby som im bola k dispozícii keď ma budú potrebovať. A ja som to prijala. V modelingu sa mi páčilo a robila som to rada. A som vďačná že už aj keď tam nepracujem, mám možnosť sa zapájať do akcií a som vítaná na prehliadkach. "Chápem. Možno keď sa vrátiš tak sa všetko zmení a bude to tak ako kedysi." kiežby mala pravdu. Bojím sa že to zasnúbenie nebol dobrý nápad. No poznáme sa tak dlho a doteraz sme takéto problémy nemali. "No keď sa obidvaja navzájom milujete tak to prejde. Alebo sa o tom skúste porozprávať." dávala mi rady. "Skúsim ale bojím sa že ešte aj vtedy sa pohádame. Ach pamätám sa keď sme sa spoznali." spomenula som si na ten deň. Michelle mala narodeniny a jej rodičia usporiadali v ich dome v záhrade oslavu. Boli tam pozvaní všetci jej kamaráti a známy. Keď som prišla tak ma s nimi išla zoznámiť a bol tam aj Alex. Bol to kamarát jej brata. Michelle s nimi bola párkrát vonku preto ho poznala a bol pozvaný tiež. Už vtedy mi prišiel veľmi sympatický, milý a pekný. Myslím, že aj ja jemu keďže sa ku mne potom prihovoril a kecali sme celý deň. Nakoniec sme si vymenili čísla, potom sme si písali, pozval ma na rande a odvtedy to šlo. Keď sme už boli spolu dlhšie, dala som mu návrh, že by sa mohol presťahovať do môjho domu. Zo začiatku to bolo super dokedy sme sa nezačali hádať. "Áno aj ja si to pamätám. Moje narodeniny." rozmýšľali sme obe nad tým dňom a pripili si. "Dobre takže čo plánujeme tieto dni čo som tu?" spýtala som sa s nadšením. "Určite obhliadku mesta, obhliadku barov a obchodných centier." zasmiali sme sa a dopili víno. Michelle je tá najúžasnejšia osoba v mojom živote. Bez nej si to neviem predstaviť. Keď sme sa chystali na odchod, zazvonil mi mobil. "Prosím?" prijala som hovor. Volal mi Alex a pýtal sa na to či som dorazila v poriadku. Aj napriek tomu že sa hádame, tak sa o mňa stará a bojí. To sa mi na ňom páči. Že keď sa pohádame tak nie je zaťaty ale príde ku mne alebo mi zavolá. Ako teraz. Ja len dúfam že ma nebude kontrolovať a že ma nebude otravovať ani nikto z práce. Obliekla som si späť svoju koženku a vyrazili sme. Mesto je fakt nádherné a veľké. Nikdy som si neuvedomila že je až také krásne. Michelle ma previedla úžasnými ulicami mesta a ukázala mi rôzne pamiatky. Urobili sme si kopu fotiek. Čudujem sa že v mobiloch máme ešte voľné miesta. Michelle zahlásila že by bolo skvelé ak by sme si šli kúpiť niečo na seba. Aj keď ja si myslím, že to potrebné nie je nedala sa presvedčiť. Kúpili sme si pár vážne pekných kúskov. Rozhodli sme sa že večer pôjdeme von, takže sme šli späť na byt sa prichystať.
