LOVE ME

5.kapitola

Taxík ma doviezol až pred môj dom. Alex doma nie je, zrejme je v práci. Mám tak aspoň chvíľu pre seba. Nie som ešte veľmi unavená. Pôjdem si urobiť jesť a potom si pôjdem pozrieť netflix. Samozrejme, Alex si nenavaril. Neviem z čoho ten chlap žije ale keď nenavarím ja tak je schopný aj nič nejesť. Variť nevie a nie je ochotný sa to ani naučiť. Chlapa si nevyberieš. Hoci by sa zišiel taký čo vie variť. Navarila som tak aby mohol jesť aj Alex keď sa vráti. Najedla som sa a šla si ľahnúť do postele. Zapla som notebook, zapla netflix a leňošila som. Zajtra ešte do práce nejdem, takže nemusím ísť tak skoro spať, hoci myslím, že zaspím skôr ako budem chcieť. Som hrozne unavená. Stále mi ale prebieha hlavou jeden človek. Ryan. Na toho muža by som mala zabudnúť, no nejde to. Neviem čo sa to so mnou deje. Chcela som počkať na Alexa ale nevydržala by som to. Odložila som notebook a ľahla som si. Do pár minút som zaspala. Počula som ako Alex došiel domov. Tuším som zacítila ako mi dal bozk na líce a potom si ku mne ľahol. Potom som už nevnímala vôbec nič. Zobudila som sa až ráno. Alex pravdepodobne znova ide do roboty poobede keďže je doma, pri mne. Otočila som sa na stranu kde ležal. Spí naozaj sladko. Aj napriek všetkým hádkam ho mám veľmi rada. Vstala som a šla som urobiť raňajky. Neviem čo dnes budem robiť keď mám voľno. Asi budem oddychovať a písať. Trochu som si pohmkávala zatiaľ čo som robila jesť. "Dobré ráno" povedal Alex, ktorý vyzeral vážne zlato keď je neprebudený a strapatý. "Dobre ráno" usmiala som sa naňho a on mi venoval letmý bozk. Raňajky som položila na stôl a obidvaja sme si na nich začali pochutnávať. "Ako si sa mala v Manchestri?" spýtal sa. "Skvelo." spomenula som si na všetko čo sme robili. S Alexom sme sa najedli, potom som umyla riad a šla som si zabehať. Vždy keď mám čas tak si idem zabehať alebo zacvičiť. Dnes som sa rozhodla že si pôjdem zabehať a medzitým zájdem do obchodu niečo nakúpiť. Alex v obchode pravdepodobne nebol.

Ryan

Včera som prišiel domov, osprchoval som sa, zaľahol a hneď zaspal. Bol som taký unavený že som nič nevládal. Dnes ráno som sa najedol a chystám sa na tréning. Mám cestou vyzdvihnúť aj svojho najlepšieho priateľa Jamesa. Zobral som si všetko potrebné, zobral auto a šiel. James ma už čakal pred svojím domom. "Čau brácho" pozdravil ma a ja som pokračoval v ceste na štadión. "Tak ako bolo v Manchestri?" spýtal sa ma. "Vieš že bola nuda. Nebol si tam ty." zasmial sa. "A baby čo? Mal si si tam nejakú vyhliadnuť." povedal a ja som sa usmial. "Kto tvrdí že žiadna nebola?" zaradil som väčšiu rýchlosť. "Vieš že som nemyslel dievča na jednu noc. Ešte ti nestačilo?" pozrel sa na mňa s miernym úsmevom. "Vieš že o nejaký vzťah nestojím. Dievčatá mi padajú k nohám a mne to tak vyhovuje. Vieš aké je to perfektné mať stále nejakú inú? Keď každá to ma rada na iný spôsob? To je na tom to najlepšie. Nie je to stále to isté dookola." prevrátil očami. James má priateľku no tiež to nie je neviniatko. Sú spolu už dva roky no zo začiatku jej nebol verný. Keď sme vyhrali nejaký zápas v nejakom inom štáte a šli sme potom do klubu, tak to neskončilo len pri alkohole. Skončilo to s nejakou ženou v hoteli kde sme boli ubytovaní. Samozrejme že to jeho priateľka nevie. Vieme to len my dvaja. James s tým definitívne skončil. Povedal že ju miluje a nechce aby ho kvôli tomu opustila. Máme dvadsaťpäť rokov. On je toho názoru že by sme už s takými hrami mali prestať. No ja si chcem ešte užívať. Robím to pre radosť a pre potešenie. "No predsa som tam niekoho stretol" ostal prekvapený. Všetko som mu povedal. Vravel mi že si od nej mám držať odstup lebo je zasnúbená. To viem aj sám. No ja nemôžem za to že ma zaujala. Aj tak neviem ako sa volá celým menom, kde pracuje ani kde býva. Neviem o nej nič. A keď dnes nepríde na zápas, čo pochybujem že príde tak ju už neuvidím. Vystúpili sme pred štadiónom a pobrali sa rovno do šatne. Prezliekli sme sa a šli sme na ľad.

Tiara

Prišla som domov, šla som sa osprchovať a šla znova variť. Alex sa chystal do práce. Cítila som sa pri ňom zvláštne. Veľmi sme sa nerozprávali. Neviem čím to je ale prehovorili sme len pár slov. Keď som dovarila, najedol sa, rozlúčil sa so mnou letmou pusou a šiel do práce. Tentokrát sa už aspoň nehádame, ale aj tak je to zvláštne. Umyla som riad a šla som pozerať telku. Zavolala som svojej mame ako sa má. Dlho som s ňou nehovorila a chýba mi. Musím ju ísť niekedy navštíviť alebo ju poprosím aby prišla na návštevu ona. Bolo pekné znova počuť jej hlas. Vôbec som netušila čo budem dnes robiť ale neskutočne som sa nudila. Hlavou mi stále prebiehala myšlienka, že dnes je zápas. No nemôžem tam ísť. Michelle vravela aby som šla. Neviem čo robiť. Mám ísť na dnešný zápas? Doma sa nudím a je to posledný voľný deň čo som doma. Rozhodla som sa že pôjdem. Je to len zápas. Chodila som predsa na také zápasy často. Takže môžem sa len tak ísť naňho pozrieť. Šla som sa obliesť, napísala som Michelle že na ten zápas idem, nasadla som do auta a šla som. Začínala som byť nervózna. Bude to tým, že som ešte sama na zápase nebola. Vždy som naňho chodila s Michelle a teraz keď naňho idem sama, je to zvláštne. Ale nevadí. Pôjdem, pozriem si ho a pôjdem domov. Vystúpila som pri štadióne kde už bolo dosť veľa ľudí. Mala som si kúpiť lístky dopredu. Teraz sa bojím, že nebudú voľné miesta. No skúsiť to môžem. Vyčkala som si radu ktorá nebola až taká dlhá. Lístky našťastie mali a dokonca na veľmi dobrom mieste. Šla som si to miesto nájsť a potom som už len čakala kým to začne. Ja vlastne ani neviem ako vyzerá. Teda viem ako vyzerá ale ani netuším ako sa volá a aké má číslo. Ako ho rozoznám? Ale neprišla som predsa naňho. Prišla som len tak na zápas. Nakoniec ich predstavili a potom sa zjavili na ľade. Začalo ma bolieť brucho. Neviem z čoho. Nemôže to byť z toho že som tu a že je tu aj on. Očami som ich všetkých skenovala. Niektorí na sebe mali prilby a nevedela som ich rozoznať. No zrazu keď sa rozostúpili do radu, uvidela som ho. Nemal na hlave prilbu.

Ryan

Po tréningu som si príjemne pospal. Už len sa najem a môžem ísť znova na štadión. Ako som spomínal máme dosť dôležity zápas, ktorý musíme vyhrať. Keď ho vyhráme, postúpime a ideme do finále. Nemyslím si že tá žena príde. Potešilo by ma keby prišla. Ani neviem prečo. Keď som dorazil na štadión, šiel som do šatne prezliecť sa do dresu. Chalani v šatni žartovali a smiali sa. "Dnes musíme podať najlepší výkon chalani" povedal tréner, ktorý k nám prišiel do šatne. Prezliekli sme sa a ešte pred zápasom sme sa povzbudzovali. "To dáme" vykríkol jeden z hráčov. Objali sme sa a šli na ľad. Pred zápasom sme sa ešte trochu rozkorčuľovali a potom sme sa postavili do radu. Kým hrala naša hymna, obzeral som si celý štadión či ju tu náhodou nezazriem. Chcel som to už vzdať keď pred koncom hymny som ju zazrel. Ona prišla. Myslím, že ma zbadala. Nemal som ešte na hlave helmu. Hrozne ma to potešilo a úprimne dosť ma to naštartovalo.