LOVE ME

28. kapitola

Ešte do obeda sme ležali v posteli a potom sme sa zviezli do neďalekého hlavného mesta Kingston. Poobzerali sme si rôzne pamiatky, no aj tak sme ich ešte neprešli všetky. Chceli sme stihnúť večeru a preto sme sa poponáhľali späť. Nešli sme na izbu ale rovno sme šli na večeru, ktorá bola ako inak výborná. Páči sa mi, že si tu môžem vybrať akékoľvek jedlo. Vybrala som si znova šalát ale iný druh. Bol výborný. Všetko je tu také nádherné. Páči sa mi keď sme na večeri a zapadá slnko. Je tu nádherný výhľad na more a na všetko. Je to romantické a ja som tu s mužom, ktorého milujem. Aj keď je ťažké to skrývať, tak musím. On určite necíti to isté a ja nechcem pokaziť dovolenku a náš vzťah tým, že mu poviem čo cítim. Znova sme šli na izbu a ja som si spokojná ľahla na posteľ. Konečne. Ryan si z kufra vyberal nejaké veci asi na sprchovanie. Ja som sledovala jeho krásu až do momentu keď niekto zaklopal na dvere. Postavila som sa a šla otvoriť. "Dobrý večer, prepáčte že ruším ale mám odovzdať tieto kvety pre slečnu Willson." povedal niekto z recepcie a podal mi ich. "Ďakujem ale od koho sú?" spýtala som sa zmätene. "Neviem. Mne to len dali na recepcii že vám to mám odovzdať. Prepáčte." usmial sa na mňa ospravedlňujúcim pohľadom a odišiel. Zatvorila som dvere a šla položiť kvety na stôl do vázy. Ryan vyšiel zo sprchy a uvidel ich. Bola to krásna a veľká kytica červených ruží. Klasika ale poteší. V jeden moment som si myslela že sú od Ryana ale po prvé sa to naňho nepodobá a po druhé keď som videla jeho výraz tak som pochopila že od neho nie sú. Bol naštvaný. "Čo má toto znamenať? Od koho sú?" spýtal sa a prišiel ku mne skoro polonahý, len v boxérkach. Ešte trochu bol mokrý a stále z neho kvapkala voda. Prisahám, že som mala čo robiť aby som sa udržala. "Neviem od koho sú. Doniesli mi ich z recepcie." povedala som a hľadala nejaký lístok. Nakoniec som ho aj našla. "Hneď ako som vás prvykrát zbadal, padli ste mi do oka. Rád by som vás spoznal. Ozvite sa. S. Brown " Bolo napísané na tom papieriku a hneď pod tým jeho telefónne číslo. Bolo zvláštne, že má o mňa niekto záujem. No keď som videla Ryana ako si číta ten papierik, ako žiarli tak ma to potešilo. Nechcem aby sa hneval ale viem, že mu na mne záleží hoci neviem akým spôsobom. "Ryan si v poriadku?" spýtala som sa keď dlho nič nevravel. "Zabijem toho sviniara. Čo si o sebe myslí? Že ti pošle nejaké sprosté kvety a ty sa mu hneď ozveš? Ani nevieš ako vyzerá. A ty si tu so mnou. Si len moja. Nikto sa ťa nedotkne" kričal po izbe. Nechcem aby bol nahnevaný. "Ryan hej, počúvaj." Snažila som sa ho ukľudniť a otočiť hlavu ku mne aby sa na mňa pozrel. Hoci sa mi ťažko dívalo do tých jeho nádherných sivých očí, musela som sa mu do nich dívať. Chytila som ho dlaňami za tvár aby sa upokojil a pozeral sa na mňa. "Pre mňa to nič neznamená. Sú to len kvety. Je to pekné gesto ale som tu s tebou a nikto iný ma nezaujíma." Zložila som ruky z jeho dlane, on sa pomaly ku mne naklonil a pobozkal ma. "Chcem ťa" pošepkal mi do úst. "Ani netušíš ako veľmi ťa chcem." a znova ma pobozkal. Dotýkala som sa jeho hrude, vypracovaného brucha. Skúmala som ho bruškami prstov. "Dnes nie" pošepkala som mu do úst keď sme sa odtiahli. "Prečo nie?" tiež pošepkal a jeho pery smerovali k môjmu krku. "Lebo to nemusíme robiť každý deň" zasmial sa a ja som pocítila ako mi nabehli zimomriavky. "Ale ja niečo urobiť musím" pozrel sa mi hlboko do očí. "Čo také?" zaujímalo ma čo tým myslel. Zrazu ma zobral na ruky a hodil ma na posteľ. "Chcem počuť tvoje vzdychy. A nahlas aby ťa počul celý hotel a aj ten chlap, ktorý ti poslal kvety a uvedomil si, že sa nemusí snažiť." povedal a strhol zo mňa nohavičky. Nečakal ani sekundu a hneď svoj jazyk strčil medzi moje nohy. Nemohla som sa udržať. Moje vzdychy boli hlasné tak ako to chcel. Po niekoľkých minútach keď ma uspokojil som sa zdvihla a šla sa osprchovať. Pre istotu som zamkla. Viem, že by bol schopný prísť za mnou. Po sprche som vošla späť do izby a Ryan ležal na posteli. Ľahla som si chrbtom od neho a zatvorila oči. Zrazu ma schytil a pritiahol si ma k sebe. Tvár si zaboril do mojich vlasov a cítila som jeho dych. Usmiala som sa a pomaly zaspala.