LOVE ME

16. kapitola

"Čo tu robíš?" spýtala som sa s miernym úsmevom na tvári. Áno bola som rada že tu bol, nepopieram. Potešilo ma to, ale nechápala som prečo sem prišiel. "Chcel som ťa pozvať do kina." usmial sa. "Do kina? Mňa ? Prosím ťa. Určite máš niečo lepšie na práci dnes večer." povedala som. "Lepšie od teba už nič nie je." Cítila som ako som sa začervenala. Musela som skloniť hlavu a široko sa usmiať. "A mimochodom si krásna keď sa červenáš." povedal a mám pocit že som sa začala červenať ešte viac. "Nemôžem ísť. Prepáč. " povedala som mysliac na to, že nechcem tu Michelle nechať samú. "Nie neberiem ako odpoveď." Chcela som znova povedať nie, ale Michelle sa zrazu objavila na chodbe a prihovorila sa. "Tia pôjde veľmi rada. Aj tak sme nič iné nerobili len ležali na gauči a pozerali tie hlúpe filmy. Choď a odreaguj sa. Ináč ja som Michelle. Veď už sme sa niekoľkokrát videli. Ale rada ťa tentokrát spoznávam osobne." usmiala sa a podala mu ruku. On jej tiež a potriasol ňou. "Aj ja ťa rád spoznávam osobne. Tak Tiara. Počkám ťa. Choď sa prichystať." prevrátila som očami a pozrela sa na Michelle vražedným pohľadom. Šla som sa prezliesť a potom som zamierila za nimi do obývačky. Michelle a Ryan sa spolu zhovárali a smiali sa. Prišla som dole a obidvaja sa na mňa hneď pozreli. "Vau." Vyhrkol Ryan keď ma zbadal. "Čo?" usmiala som sa. "Si krásna." povedal a ja som sa začervenala. Postavil sa a šli sme preč. "Keď ťa zbadal, začal slintať." zasmiala som sa a udrela Elle keď to povedala. "Vážne ti nebude vadiť že tu ostaneš sama? Nemusela som ísť." Elle sa na mňa pozrela vražedným pohľadom a ja som pochopila. 

Počas cesty do kina sme boli v aute ticho. Nakoniec som ho prerušila. "Kedy máte posledný zápas?" spýtala som sa. "Budúci víkend." odpovedal, usmial sa a pozrel sa na mňa. "Chceš prísť?" usmial sa ešte viac. Viem, že som to vravela už niekoľkokrát ale jeho úsmev je vážne nádherný a pozerala by som sa naňho večnosť. "Možno." usmiala som sa aj ja a potom sme už boli len ticho. Je zvláštne akou maličkosťou mi vie vyčariť úsmev na tvári. Ale stále mám strach. Mám strach z toho že by som sa do neho mohla zaľúbiť. Je nebezpečne dokonalý a to ma najviac desí. Nemôžem to dovoliť. Lenže čím som s ním viac, tým viac je to pre mňa ťažšie. Vystúpili sme z auta pred kinom a vošli sme dnu do budovy. Netušila som na aký film ideme. Nechcela som sa ani pýtať. Nechala som to všetko na ňom. Šiel kúpiť lístky a ja som ho počkala pri dverách. Po pár minútach mi zamával s lístkami pred očami a šli sme dnu. Sadli sme si na sedadlá a čakali kým film začne. "Čo je to za film?" usmial sa a pozrel sa na mňa. "Uvidíš." Film začal a ja som mohla usúdiť že je to romantický film. Nečakala som že vyberie práve tento žáner. Možno chcel na mňa zapôsobiť alebo niečo také. Ale nenahnevala by som sa ani keby to bola nejaká komédia. Film bol celkom zaujímavý a ja som sa naňho pozorne sústredila až do momentu keď som zacítila Ryanovu ruku na mojom stehne. Nemôžem povedať že to so mnou nič nerobilo a že so mnou ani nepohlo. Celá som ztuhla. Niežeby som nechcela aby sa ma dotýkal. Práve naopak. Film bol skoro na konci a ja som sa chcela čo najskôr zdvihnúť a odísť. Ryan mal stále ruku na mojom stehne a cítila som ako ma jemne po ňom hladkal. Ostala som zaskočená. Zrazu som pocítila na sebe jeho pohľad. Po chvíli som pozrela naňho, priamo do očí. Keď film skončil a vyšli sme z kina, zamierili si to v tichosti k autu. Boli sme obidvaja celý čas ticho.

 "Ďakujem za večer" povedala som mu keď sme stáli pred mojim domom a lúčili sa spolu. "S radosťou" usmial sa. "Dobrú noc Tiara." pomaly sa naklonil a chcel ma pobozkať na ústa ale ja som sa odtiahla. Pozrel sa na mňa, začudovane sa na mňa pozrel ale potom ma pobozkal len na líce. Rozlúčili sme sa a ja som šla do domu. Michelle ma už očakávala a chcela vedieť všetky detaily. "Bolo dobre." otvorila ústa. "To je všetko? Len dobre? Nič viac?" prikývla som. "No tak vyklop to." povedala. Ja som sa posadila na gauč a hlboko som sa nadýchla a vydýchla. "Ja do toho pomaly padám." pozrela som na ňu smutným pohľadom. "Och moja. Poď sem." objala ma. "Vieš čo potrebuješ? Poriadne sa odreagovať. Pôjdeme niekam do baru ako za starých čias a zabavíme sa. Čo ty na to?" spýtala sa s úsmevom na tvári. "To mi nepomôže." pozrela na mňa smutne. "Pôjdeme osláviť to, že som sa vrátila. Aj ja sa potrebujem odreagovať." zaklipkala na mňa svojimi očami a presviedčala ma nimi. "Fajn. Pôjdeme." zavískala od radosti a silno ma objala. Michelle ma pravdu. Mala by som sa ísť odreagovať. Ešte chvíľu sme sa spolu rozprávali a potom sme šli spať. Sníval sa mi nejaký hrozný sen. Ráno som sa zobudila spotená. Musela som ísť do sprchy. Kvôli tomu som potom vôbec nič nestíhala. Našťastie som do práce dorazila včas. Neviem prečo ale mala som dosť dobrú náladu. V práci mi to išlo rýchlo a bez problémov. V podstate som sa nevedela dočkať, keď sa pôjdeme s Elle zabaviť. Konečne si vydýchnem od toho všetkého. Konečne sa trochu uvoľním. Nemohla som sa dočkať dnešného večera. Bola som také nadšená, až som sa bála že sa niečo pokazí. No čo by sa už len malo? Keď som odchádzala z práce, zašla som ešte do obchodu. Na moje prekvapenie som tam stretla osobu, ktorú som už dlho nevidela. "Tia zlatko, si to ty?" spýtala sa ma Alexova mama. "Dobrý deň. Áno som to ja. Zmenila som sa? " spýtala som sa pobavene. Keď sme s Alexom ešte boli spolu, tak sme k jeho rodičom nechodili často. Niežeby boli nepríjemní. To nie . Práve naopak vždy boli veľmi milí a príjemní. No Alexovi sa tam nikdy nechcelo ísť. Málokedy sa mi podarilo ho tam dotiahnuť. Bolo to od neho sebecké, no to bol proste Alex. Bolo zvláštne sa po dlhom čase s jeho mamou znova stretnúť. "No pravdu povediac trochu áno. Vyzeráš skvelo. Ako sa máš?" viem že narážala na to ako sa cítim po rozchode. Nemôžem jej povedať, že hneď po našom rozchode som stretla iného chlapa a že sa mi teraz šialene páči a že som k Alexovi poslednú dobu nášho vzťahu prestala cítiť to čo som cítila. "Už lepšie." usmiala sa. Je to veľmi zlatá žena. Vždy pre mňa chcela to najlepšie. A ja som ju zbožňovala. "Viem, že môj syn urobil chybu. Nemal odísť. Len tak odrazu. Nechal tu ženu a rodinu." nestihla dopovedať lebo som jej skočila do reči. "Váš syn urobil to, čo uznal za vhodné. Vždy som ho vo všetkom podporovala a toto nebola výnimka. Náš vzťah by na diaľku aj tak nefungoval. Nechcem sa vracať k niečomu čo je už za mnou. Alex patril do môjho života, ale odišiel. Život ide ďalej." keď som to dopovedala, objala ma. Vedela som, že so mnou súhlasí. A bola som jej za to vďačná. Rozlúčili sme sa, ja som nakúpila šla som domov. Michelle ma už čakala a myslím, že to v obchode nebolo moje posledné prekvapenie. 

"Mám novinu" povedala zatiaľ čo som vybaľovala veci z tašky. " Našla som si byt" skamenela som. "Čože si si našla? Akože prečo?" spýtala som sa zaskočene. "Nemôžem u teba ostať večnosť. A keď už som sa vrátila späť do Londýna tak si musím nájsť trvalý pobyt. Vyhľadávala som si nejaké voľné byty a jeden akurát pre mňa som si našla. Do konca týždňa sa odsťahujem. A nemusíš sa báť. Nebude to ďaleko odtiaľto. Je to pár kilometrov. Takže keď sa budeme navzájom potrebovať, prídeme k sebe rýchlo. " počúvala som čo hovorí. "Ja tu ostanem v tomto veľkom dome sama?" klesol jej úsmev z tváre. Nebola som nadšená že odchádza. Pomaly som si začala zvykať aj na ňu a teraz už odchádza aj ona. Neostávalo mi nič iné len sa s tým zmieriť a podporiť ju v tom. Dúfam, že už ma dnes nič neprekvapí. Dovykladala som nákup a Michelle mi v tom pomohla. Potom sme sa ako vždy išli pozerať na telku. "Ideme dnes von však?" prerušila Michelle zrazu to ticho. "Jasné. Chcem sa odreagovať." usmiala sa na mňa. "Takže si zmenila názor?" uškrňala sa na mňa. A ja ako nejaké dieťa som na ňu vyplazila jazyk. Bože tá žena mi chýbala. Som taká šťastná že je tu. Hoci sa odsťahuje do svojho vlastného bytu, aj tak budem vedieť že je na blízku a nie tak ďaleko. "Áno. Od všetkého toho chaosu." mierne sa usmiala. "Ale hlavne od Ryana však?" prikývla som. "A ty? Ako si na tom? Nič mi nehovoríš." sklonila hlavu a snažila sa nájsť tie správne slová. Nakoniec prehovorila. "Vieš, nechcem o tom hovoriť. Čím menej o tom hovorím, tým menej na to myslím. Tým, že by som o ňom hovorila, tak ešte viac by to bolo pre mňa bolestivé." Mala pravdu. Už sa jej na to nebudem pýtať. Jedine že by mi o tom mala sama povedať. Keď o tom bude hovoriť, bude to pre ňu ťahšie. "Dobre nevyplakávajme tu pre nejakých hlupákov ale poďme sa prichystať. Ideme von." s radosťou som odsúhlasila a šli sme sa prichystať. Veľmi sa teším na dnešný večer. Konečne ho strávim s osobou, ktorá pre mňa znamená veľa. Chýbalo mi to.

Tak som si povedala, že už je načase tu aj niečo napísať. :DD
Tento príbeh je trochu iný ako predchádzajúci ale baví ma rovnako ako predošlý. Páči sa mi že osoby v ňom sú práve takého typu ako je hokejista a dievča z kancelárie. Sú MS v hokeji a parádne to zapasovalo. Nápady zatiaľ mám čo sa teším a hlavne som nadšená z ďalších častí, ktoré vám prinesiem.
Dúfam, že sa vám príbeh páči tiež ❤