LOVE ME

Epilóg

"Milujem ťa počuješ?" opýtal sa ma keď som po dlhej chvíli stále nič nepovedala. "Ja neviem čo na to povedať." zamrmlala som. "Len mi povedz že ma tiež miluješ. A potom môžme stráviť zvyšok života spolu." povedal a ja som zdvihla obočie. "Ako vieš, že do toho pôjdeš? Čo keď sa znova zľakneš? Alebo si povieš že to nie je nič pre teba. A ja premrhám..." neodpovedala som lebo ma zastavil bozkom. "Už nikdy nehovor že so mnou premrhaš svoj čas. Sľubujem ti na svojich rodičov, že názor nezmením. Či už sa vezmeme skôr alebo neskôr, tak sa vezmeme a budeme spolu do konca života. Za ten čas čo si bola preč som mohol popremyšľať a uvedomil som si pár vecí. Už ťa nenechám odísť. Lebo si môj život." odpovedal a znova ma pobozkal. Keď sme sa odtiahli, pozrela som mu do jeho sivých oči tak ako som to vždy robila a uvidela tam lásku. Presne to, na čo som čakala už dosť dlho. Objala som ho okolo krku. Silno aby cítil ako veľmi ho ľúbim.

Neviem ale čím to je, no vo mne ten strach stále je. V kútiku duše sa bojím že si to rozmysli a nemám istotu. Netvrdím že sa chcem vydávať hneď. Ja som len chcela mať istotu, že jedného dňa sa vydám za muža, ktorý má miluje a ja milujem jeho. A že budeme žiť život aký som chcela. Mam pocit že je to všetko len krásny sen. Že mám prácu, ktorá má baví, že mám muža akého si môže ktokoľvek len priať. Som proste šťastná. A bojím sa že sa znova niečo pokazí.

Ležíme u neho na gauči, sme k sebe pritúlení a rozprávame sa. Zasa ho mam pri sebe a ja verím že už navždy. "Nechcem aby si si myslel, že chcem svadbu hneď. Že ťa do niečoho tlačím alebo niečo také." povedala som mu kým som ležala na jeho hrudi rozvalena na gauči, pozerala naňho a hladkala som palcom jeho zarastenu bradu, s ktorou vyzeral tak príťažlivo, že by som sa naňho dokázala pozerať aj od rána do večera každý deň a kusala si do pery. "Prestaň. Nic také si nemyslím. A predsa len žiadať ta budem ja, nie ty mňa čiže to môžem urobiť kedykoľvek." odpovedal a usmial sa. "Ja len stále nemôžem uveriť tomu, že.." chcela som dokončiť vetu ale vrhol sa mi na pery. Nikdy ma nenechá dopovedať. Ale nevadí mi to. Ak ma vždy bude umlčiavať bozkami, beriem. No tentokrát to neskončilo len pri nich. Chýbali sme si navzájom a bolo to vidieť. Dosť. Počas vášnivého bozkávania som zacítila jeho teplú ruku na bruchu pod tričkom. Neušiel mi vzdych do jeho úst. Zacítila som niečo tvrdé na mojom tele. Samozrejme že mu stvrdol. Má na mňa slabosť. To viem už dávno. Až potom som si uvedomila jednu vec. "Ty nemáš boxerky." odpovedala som a pozrela naňho. "Ty nemáš podprsenku." dodal. Musela som sa zasmiať. "Máš ten najkrajší úsmev aký som kedy videl." povedal a mne sa roztopilo srdiečko. Pohladila som ho dlaňou po tvári a potom ho pobozkala na líce, nos a ústa.

Nebolo by to ono keby sme to neukončili úžasným sexom. "Bola si neuveriteľná ako vždy. Konečne som ťa znova cítil. Konečne som cítil, že som znova v tebe. Je to neopísateľný pocit." za iných okolností by som sa hanbila ako pes. Ale teraz? Tie slová ma privadzali do šialenstva. Ďakujem Bohu za takého chlapa. Zo začiatku to bolo ako na horskej dráhe ale všetko sa to ustalilo. "No myslím že sme to už po takom dlhom čase obidvaja potrebovali. A som rád že to je s tebou." povedal. A mne vtedy zovrelo žalúdok. Myslím že by som mu asi mala niečo povedať. "Ryan vieš ja..." Skočil mi do reči. "Chceš mi povedať že si sa s niekym vyspala?" áno presne toto som mu chcela povedať. "Preboha s kým a kde? A veď si bola preč. Tiara?" znel zranene. Nečakala som to. Až si sadol. "Ryan veď sme neboli spolu. Ty mi chceš povedať že si sa za ten čas s nikým nevyspal?" to som si už sadla aj ja. "Nie. Nevyspal." povedal potichu a počula som jeho zlosť v hlase. "Ach bože Ryan. Nemôžeš sa na mňa za to hnevať. Pozri. Bola to hlúposť. Jeden sex na odreagovanie. Nič to neznamenalo dobre? Ty si mal takých veľa." obraňovala som sa. "Ale ty si taká nikdy nebola. Zatiaľ čo ja som nič iné za tie mesiace čo si bola preč nerobil, len myslel na to ako ťa milujem a čakal som kým sa vrátiš, ty si sa tam spokojne s nejakým idiotom vyspala." pozrel mi do očí. Chápem že ho to zranilo. Predsa len som nečakala že on sa za taký dlhý čas s nikým ne vyspi. To sa naňho vôbec nepodobá. "Prosím ťa nevolaj ho idiot. Bol to chlap, ktorého som raz stretla v bare. Dosť mi sadol, spoznávali sme sa, skamaratili sa no a potom sme obidvaja cítili, že nám to chýba tak sme čisto nezáväzne sa spolu vyspali. Ale ani pre jedného to nič neznamenalo. Aj tak som z tamaď odišla a už v kontakte nie sme. Snažila som sa na teba zabudnúť dobre? Netušila som že ma tu čakáš. A skončí to takto." vysvetľovala som mu. "Bol lepší?" spýtal sa z ničoho nič. Zaskočil ma tou otázkou ale ja som hneď vedela odpoveď. "Nie." rázne som odpovedala. "Nikto nie je lepší než ty." snažila som sa ho presvedčiť. Viem čo to pre neho znamená. No mlčal. "Ako to, že si dokázal vydržať taky dlhy čas?" stále som nechapala. "Lebo som mal pred očami len teba. Nedokázal by som to zasúvať do inej keď mám pred očami inú ženu." povedal nahnevane. Mrzelo ma to ako sa cíti no ja som to vtedy tak cítila a čas už nevrátim. Zabávala som sa. Otočila som rukou jeho tvár smerom ku mne aby sa mi díval do očí. "Už dlho som ťa milovala, milujem ťa a aj budem. Tak si to tým teraz prosím nepokazme. Zabudni na to. Nikto mi ťa nedokázal nahradiť a už to ani nikdy nikto nedokáže. Mrzí ma to. Minulosť ostane minulosťou." pozerali sme si priamo do očí. Prikývol. "Nejako to vstrebem." pozrel sa mi na pery. "Teraz ťa už nikomu nedám." povedal a potom ma pobozkal. Zvalil sa na mňa a znova sme si zopakovali to čo pred chvíľou.

Keď som na druhý deň šla za Michelle, ta sa balila na svadobnú cestu. Najprv som jej vynadala za to, že počas toho čo som bola preč tak bola s Ryanom v kontakte a nepovedala mi to a že ho zavolala na svoju svadbu. No potom som ju poriadne vystiskala a poďakovala jej za to. "Takže ti povedal že ťa miluje a chce s tebou stráviť zvyšok svojho života áno?" s veľkým nadšením som prikývla. "Ach dievča. Ty si v tom až po uši. Ale som rada že si konečne aj ty našla niekoho kto ťa miluje. Je vidno že ste sa našli. Nerozmýšľala si niekedy že vy dvaja ste si boli súdení?" spýtala sa ma Michelle. Nechápala som. Tak sa mi to snažila vysvetliť. "S Alexom to nie len že prestalo klapať ale uvedomila si si, že tvoja láska k nemu už pochabla a že ho máš rada ale nemiluješ ho. Zaujímavé, že vo vašej kríze keď si šla za mnou do Manchestru, náhodou si tam stretla Ryana. Aby toho nebolo málo, tak nie len raz, no aj druhýkrát a potom tretíkrát vo vlaku." zasmiala som sa. "Poznám ten príbeh Michelle." pripomenula som jej. "Čit. Hovorím. No takže, keď ste sa do tretice stretli, nemôžeš poprieť že to medzi vami už vtedy nezaiskrilo. S Ryanom ste sa spoznávali, S Alexom ste sa rozišli. Tak mi povedz že to nebol vás osud. Aj keď ste sa od seba na nejaký čas oddelili, tak potom ste sa k sebe stále vrátili. Aj keď sa Alex vrátil. Nič sa nezmenilo. Lebo ten pravý je Ryan. A najviac zo všetkého je to, že keď si odišla, Ryan si uvedomil o čo prišiel. Tak tomu ja hovorím osud." usmievala sa na mňa a ja na ňu. Možno mala pravdu.

O dva roky neskôr

"Nemôžem uveriť že za mesiac sa vydávam." povedala som keď som si skúšala svadobné šaty v jednom z najdrahších butikov v Londýne. Nechcela som ísť do toho najdrahšieho. Predsa len dať toľko peňazí za šaty je dosť priznajme saa nikdy som nebola typ ženy, ktorá potrebuje mať všetko najdrahšie. Ale Ryan na tom trval. Povedal, že je to naša spoločná svadba a chce aby som mala tie najkrajšie šaty aké sa mi budu páčiť. A na peniaze nemám pozerať. Chcel mi ich dokonca zaplatiť ale to som nedovolila. Zasa on nedovolil aby som celú sumu zaplatila ja. Tak sme sa dohodli, že dáme napoly. S peniazmi sme si starosť robiť nemuseli. Ja aj Ryan zarábame dosť na to, aby sme mali svadbu presne takú aku sme si vysnivali. Teda.. Len ja. Ryan nad svadbou nikdy nepremýšľal. Až do momentu kým ma nepožiadal o ruku.

Vôbec som netušila že to urobí. Pred rokom, keď som už mala v práci voľnejšie aj ja a jemu skončila sezóna a mal voľno, tak chcel aby sme šli na dovolenku. Súhlasila som veď prečo nie chcela som si oddýchnuť. Neuveríte no urobil presne to iste čo vtedy na našej prvej dovolenke. Nepovedal mi kam ma berie. Chcel ma prekvapiť. Tak som sa nechala. Keď sme pristáli, vystúpila som a uvedomila si, že to tu poznám. Po niekoľkých minútach mi došlo že sme znova v Karibiku. Vtlačili sa mi slzy do očí, že po takej dlhej dobe sme znova tu. Že ma tu zobral. No potom to pokračovalo bežne ako na dovolenke. Vôbec som netušila čo sa stane na druhý deň. Zdalo sa mi čudné že sa o mňa staral, raňajky sme dokonca mali na izbe v posteli, zobral ma do zákutia v akých sme ešte neboli a vtedy nestihli ísť. No a večer ako pri správnej romantike, na pláži kde sa ma prvýkrát spýtal či budem jeho priateľka, kľakol si a požiadal ma o ruku. Bolo to to najkrajšie čo som kedy zažila. Predsa len Alex ma takto o ruku nepožiadal... A dúfam, že toto sú aj moje posledne zásnuby. Veď sa už o mesiac vydávam. Nemôžem tomu uveriť. Naozaj nie. A s Ryanom.

Keď som si konečne po dlhej dobe vybrali šaty, Michelle si ich zobrala na starosť aby sa im náhodou nič nestalo a po mňa prišiel Ryan s ktorým som šla na obed. "Tešíš sa?" spýtal sa ma Ryan keď sme dojedli. "Veľmi. Ale dúfam že sa tešíš aj ty a nie je to len z mojej strany. Potom si budem myslieť, že si ma berieš len kvôli tomu, aby som bola šťastná." povedala som mu. "No z jednej malinkej časti to je pravda ale beriem si ťa hlavne kvôli tomu, že ťa z celého srdca milujem. Nikdy som nikoho nemiloval tak ako teba." tieto slová som si chcela zapamätať do konca svojho života. Aj napriek tomu, že som ich nepočula poslednýkrát.

Myslím, že láska nakoniec zvíťazila...