52. kapitola

264 15 0
                                    

Zbožňujem to tu. Je to tu skvelé a som tu ešte len dva týždne. Veľmi som si to miesto obľúbila, až sa obávam že nebudem chcieť odísť. Práve preto si to tu musím užiť naplno. Samozrejme nie som tu na dovolenke, ale kvôli práci. No tej nemám tak veľa a nie je to náročné. Najlepšie na tom je, že ma baví. Kto by nechcel robiť rôzne fotenia a pozovať pre časopisy a chodiť na prehliadky, kde je mnoho slávnych ľudí. Mam taktiež mnoho času pre seba. Teda aspoň zatiaľ. Za ten čas som sa mohla oboznámiť s mestom.

Momentálne sedím v jednej luxusnej kaviarni na terase. Sú asi štyri hodiny poobede a ja si v kľude sama popíjam kávu. Takto by mi to vyhovovalo ale nie stále. Chýba mi tu spoločnosť. Chýba mi to, že tu nikoho nepoznám. Zoznámila som sa s niekoľkými ľuďmi ale to všetko je z modelingu. Chýba mi niekto.. Nový? Myslím, že dnes večer je ten správny čas vyjsť si von niekam do baru. A aby sa mi náhodou nič nestalo tak Alex pôjde so mnou. Ešte stále býva u mňa a popravde mi to ani nevadí. Som rada, že mám niekoho pri sebe. Celý čas som žila v dome sama a chýbal mi tam niekto. A teraz konečne nežijem sama. Hoci mi stále dookola omieľa, že už čoskoro odíde a nebude ma otravovať. A ja mu stále dookola hovorím, že som rada keď so mnou býva.

S mamou a Michelle si voláme dosť často. Nechcem, aby sme sa nejako odcudzili. Chcem vedieť všetko čo sa tam deje a čo majú nové. Ako sa majú a podobne. Samozrejme okrem jediného. Ryana. Užívam si to tu a nechcem padnúť do depresii. Toto je to posledné, čo by sa malo stať. Práve preto si každým dňom uvedomujem, že teraz žijem tu a musím začať žiť odznova. Bez neho. Kúpila som si novú kartu do mobilu čiže mam nove číslo. Mame a Michelle som vravela nech ho nikomu nedávajú. Nechcem aby ma nikto okrem nich kontaktoval.
Najhoršie je, že vôbec netuším či robím správnu vec. Robím len to, čo je pre mňa najlepšie. A možno to zo začiatku pre mňa bolo ťažké ale teraz sa už cítim o trošku lepšie. A idem ďalej.

Zaplatila som a šla späť do bytu. Keď som prišla, krásne to tam voňalo. Vošla som do kuchyne a videla ako Alex pripravuje večeru. "Oh ahoj Tia. Varím večeru. Dúfam, že ti to neprekáža." povedal a otáčal na panvici kúsky kuracieho mäsa. "Nie práve naopak. Som nadšená. Čože si sa tak rozhodol?" spýtala som sa a salsa si za stôl. "Ber to ako poďakovanie za to, že tu môžem byť na nejaký čas." odpovedal. "Prosím ťa. Vieš, že mi tu neprekážaš. A keď už sme pri tom tak poďakovať mi môžeš aj tým, že pôjdeš so mnou dnes večer do nejakého klubu." povedala som nadšene. "Kedy si ma naposledy videla ísť do klubu?" zasmial sa. "Veď práve. Ešte keď sme boli mladší, tak sme sa chodili zabávať. Potom si začal chodiť do práce a všetko sa zmenilo. Začal si byť vážny a prestal si chodiť na takéto veci." povedala som dosť skleslo. "Viem a mrzí ma to. Práca ma zmenila. Fajn tak pôjdem. Aspoň dám na teba pozor. A možno si tam niekoho nájdeme." žmurkol na mňa.

Nikdy by som si ani nepomyslela že sa zo svojim bývalým snúbencov budem baviť o tom ako si niekoho v klube ulovime. Pripadalo by mi to divné ale nie je to hrozné. Práve naopak. Rozpráva sa mi s ním o tom dosť príjemne a prirodzene. Asi to vážne bude tým, že sa veľmi dobre poznáme a zažili sme si toho spolu veľa. Kto by vôbec povedal, že sa vôbec budem so svojím bývalým snúbencov baviť. Po tak dlhom vzťahu. Ale je to tak. Dokopy sa už nedáme to som si istá ale kamaráti sme super.

Keď sme sa s Alexom najedli, šla som sa prichystať a šli sme do baru. Bolo tam kopu ľudí. Hrala tam živá hudba a niektorí už aj v jej rytme tancovali. Objednali sme si koktajl a rozprávali sa. Ja som sa popritom obzerala po miestnosti a sledovala tých úžasných, svalnatých a opálených Španielov. Kto by sa neobzeral. Však? A jedného som si aj dokonca obhliadla. Pekný, vysoký, čiernovlasy. Presne môj typ. Až na to, že to nie je Ryan. Na Ryanovi vždy bolo niečo, čo ma priťahovalo. No neviem prečo ho zasa spomínam, keď som si sľúbila, že už to robiť nebudem.

"Prečo za ním nepôjdeš?" spýtal sa ma Alex. "Neviem o čom hovoríš." odpovedala som mu. "Prosím ťa. Vy dvaja sa hltáte pohľadmi. Obzeráte sa tu po sebe už dobrú hodinu." vravel mi. "No on je tiež dobre pako keď za mnou nedolezie." zanadávala som dosť hlasno keď sa zrazu k nám niekto ozval. "To pako sa práve odvážilo a rád by pozval mladú nádhernú dámu na drink." dosť zahanbene som sa pozrela na chlapa, ktorého som celý ten čas pozorovala a nazvala ho pakom. "Bude mi potešením." usmiala som sa ešte stále trochu zahanbene a spýtala sa Alexa či mu to nebude vadiť. Povedal, že o neho si starosti robiť nemám. Vraj tu aj on má niekoho, s kým by to mal skúsiť. Popriala som mu veľa šťastia. Keď som sa postavila, krásavec mi podal ruku. Chytila som mu ju a spolu sme šli smerom k baru. "Tak aké je tvoje prianie? Čo by si si dala?" spýtal sa ma. "Nechávam to na teba." usmial sa. "Dobrý výber." úsmev som mu opätovala. Keď objednal, nedalo mi to. "Mrzí ma, že som ťa nazvala pakom." zasmial sa. Mal pekný úsmev. Nie taký ako Ryan z ktorého som vždy padala do kolien ale tiež je pekný. "No v podstate si mala pravdu. Popravde som nemal odvahu prísť za tebou, kvôli chlapovi s ktorým si sedela. Nevedel som kto to je a keby hrozilo že je to tvoj priateľ, tak by som nechcel dostať na držku." tentokrát som sa zasmiala z chuti ja. "Áno chápem. Môžeš byť pokojný, toto nie je môj priateľ. Skôr bývalý snúbenec." odpovedala som, zasmiala sa a napila som sa z pohára. Nechápal a dosť prekvapene na mňa pozeral. "Vysvetlím ti to." povedala som. "Budem veľmi rád, ale ak dovolíš najprv by som chcel vedieť tvoje meno. Takže predstavíme sa?" spýtal sa. Prikývla som. "Ja som Tom." povedal a natiahol ruku. "Tiara. Teší ma." podala som tu svoju a potriasli sme si ňou.

Celý večer prebehol príjemne. Celý čas sme sa rozprávali a zoznamovali sa. Sama neviem ako dlho som s ním strávila čas. Dozvedela som sa že je z Ameriky ale minulý rok sa sem presťahoval. Pracuje tu ako kuchár a má dvadsaťosem rokov. Je to zrelý muž. Pekný, zrelý muž. Až na to, že som mu povedala, že sa nechcem viazať. Teda, teraz sa nechcem. A neostavam tu nastálo. Ach. Hovorim to, akoby som si s ním chcela niečo začať. No možno...

LOVE MEWhere stories live. Discover now