LOVE ME

37. kapitola

Počas obedňajšej prestávky som napísala Ryanovi esemesku o tom, že nás moja mama pozvala dnes na večeru. Neodpísal mi a trochu mi zovrelo žalúdok, že tam nakoniec nepôjdeme a ja budem musieť vysvetľovať mame prečo sme neprišli. Nechala som to tak a dúfala, že Ryan sa mi potom ozve.

Chystala som sa už pomaly domov a balila si veci. Skontrolovala som si mobil ale žiadna správa tam nebola. Mrzelo ma to. Nechcela som Ryanovi volať a otravovať ho. Keby mal čas, tak by mi odpísal. Vyšla som z kancelárie, pozdravila sa kolegom a odišla von. Zrazu na mňa niekto zakričal. "Willsonová. Kam sa tak ženieš?" pobavenym hlasom na mňa zvolal Ryan, ktorý ma čakal pred budovou opretý o svoje auto. "Čo tu robíš? Niekoľkokrát som ti písala a neodpovedal si mi." povedala som a prišla k nemu. "Viem čítal som si tvoje správy ale chcel som ťa prekvapiť preto som neodpovedal. Prepáč." usmial sa, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Hneď som mu odpustila a nehnevala sa. Bol zlatý, že ma chcel prekvapiť a čakal ma pred prácou. "Takže ideme k tvojej mame?" spýtal sa keď sme ešte stále stáli pri jeho aute v objatí. "Ešte zájdeme ku mne domov, prezlečiem sa a potom k nej pôjdeme." prikývol, daroval mi ešte jeden bozk, potom mi otvoril dvere auta a ja som nasadla. Cestou ku mne som zavolala mame aby vedela že k nej prídeme. Doma som sa ešte rýchlo prezliekla. Keď ma Ryan zbadal, ostal nehybne stáť. "Vau. Si prekrásna." povedal a ja som cítila ako som sa začervenala. Podišla som k nemu a na znak poďakovania som mu dala malý bozk na líce. Potom sme nastúpili do Ryanovho auta a šli k mame.

Z nejakého dôvodu som začínala byť nervózna a viem, že si to všimol aj Ryan. Po nejakom čase ticha sa nakoniec ozval. "Si nervózna?" pozrela som naňho a potom odpovedala. "Áno. Neviem čo mám od mami čakať." povedala som s obavami. Keď som sa pozerala von oknom, zacítila som ako mi Ryan chytil ruku. Pomohlo mi to. Cítila som sa v bezpečí a upokojovalo ma keď ma hladkal na dlani.

"Sme tu." prebudil ma Ryan z mojich myšlienok a povedal, že sme na mieste. Pomaly som vystúpila, Ryan tiež a vstúpili sme do dvora domu, kde som vyrastala. Zrazu vyšla mama a s veľkým úsmevom ma privítala. "Ahoj zlatíčko som rada že ste prišli. Teším sa." povedala a objala ma. "Ja som rada, že si nás pozvala mami. Ináč, toto je Ryan." nervózne som ich zoznámila. "Rád vás spoznávam pani Willsonová." povedal Ryan s úsmevom na tvári a podal mojej mame ruku. "Aj ja teba." tiež sa usmiala a tiež mu ju podala. Vošli sme do vnútra domu a šli sme do kuchyne kde nám mama hneď urobila kávu. S Ryanom sme si sadli k stolu vedľa seba. "Tak Ryan povedz mi niečo o sebe" povedala kým varila kávu. "No mám 25, rodičov nemám lebo zomreli asi pred desiatimi rokmi. Potom aj sestra. Starali sa o mňa starí rodičia, ktorým som nadovšetko vďační. Keď mi zomreli rodičia, tak som začal s hokejom a ostalo to až doteraz tak." rozprával mojej mame ktorá mu medzi tým podala kávu a sadla si oproti nám za stôl. "Mrzí ma čo si si prežil keď si bol malý. Nie je ľahké stratiť oboch rodičov a potom ešte aj sestru. Aspoň že sa o teba postarali tvoji starí rodičia. A prečo si začal práve s hokejom?" spýtala sa. "Neviem už odmalička ma to bavilo a nechcel som robiť niečo iné." odpovedal jej. Mama sa celý čas naňho usmievala a bola príjemná. Prekvapilo ma to ale verila som, že je to z jej strany úprimné. "Dobre ak má ospravedlnite, tak potrebujem si odskočiť a pôjdem ešte nakŕmiť zajace a hneď sa potom ešte vrátim." Vždy som sa mami pýtala či ju, nezaťažuje, keď sa stará o zvieratká. Máme zajace a sliepky. No ona mi vravela, že je to pre ňu lepšie odkedy ocko zomrel. Aspoň sa nenudí a nepremýšľa nad ostatnými vecami. Som rada, že jej tie zvieratká robia radosť a že sa o nich rada stará. "Dobre mami kľudne choď. Ja si ešte spravím čaj."

Mama odišla z miestnosti a ja som podišla ku kuchynskej linke, kde som si začala robiť čaj. Zrazu som pocítila ako ma Ryan chytil za boky a začal mi bozkávať krk. "Ryan, čo to robíš? Mama sa môže kedykoľvek vrátiť." povedala som ale on neprestal. Z ničoho nič si ma otočil a pritlačil ma ešte viac ku kuchynskej linke. Pozrel mi priamo do očí a videla ake mal tmavé zreničky. S obavami som dúfala že moja mama nevojde do kuchyne. "Toto je maličká pomsta za to v aute. Pamätáš?" naklonil sa a zvodným hlasom mi to pošepkal do ucha. Ja som začala byť ešte viac netvoznejšia. "Ako to myslíš? Čo chceš urobiť?" vystrašene a zvedavo som sa spýtala. Ryan sa len usmial a zrazu mi začal rozopinať gombík a zips na nohaviciach. "Ryan nie. Teraz nie. Prestaň. Mama sa o chvíľu vráti." vystrašene som mu vravela a bránila mu v rozopinaní. "Povedal som ti, že ti vrátim srdiečko. Teraz je ten najlepší moment. Nebráň sa." v ten moment som zažívala veľký adrenalín. Predstava že by mohla moja mama vstúpiť do kuchyne a ja tam stojím polonahá a Ryan ma vyzlieka je hrozne zahanbujúca. Ryan mi vyzliekol nohavice aj s nohavičkami po kolená, chytil ma za boky a posadil ma na kuchynskú linku. Všetko to robil rýchlo a drsne. Roztiahol mi nohy a jeho ústa zamierili k môjmu citlivému miestu. Neunikol mi ston. Ryan ma uspokojoval v kuchyni na kuchynskej linke netušiac kde je moja mama. Zaklonila som hlavu do zadu, zatvorila oči a snažila sa byť čo najpotichšie keby bola mama niekde v dome. "Ryan stačí." zastonala som ale on neprestal. Stále mi jazykom lízal moju dolnú kamarátku. Nemala by som sa sťažovať ale poučiť sa že Ryan je schopný čohokoľvek. No toto som vážne nečakala.

Keď som zažila orgazmus, Ryan odtiahol hlavu a pobozkal ma. Myslela som si, že to bolo všetko. Že ten trest skončil uspokojením. No mýlila som sa. Ryan si rozopol opasok a nohavice si taktiež vyzliekol po kolená. "Ryan, nie. Moja mama tu bud.." chcela som dopovedať ale zrazu svojho kamaráta do mňa zasunul celou dĺžkou a ja som nahlas zavzdychala slasťou. Celá som bola horúca, určite som bola celá červená a vrelo to vo mne. Ryan stále narážal a ja som nemohla udržať vzdychy, ktoré zo mňa vychádzali. "Tiara, zlatko máme tam ešte mlieko?" mama zrazu zakričala z inej miestnosti. S Ryanom sme sa na seba pozreli a ja som dúfala, že zo mňa vyjde ale neurobil to. Práve naopak v tom momente sa začal pohybovať a narážať do mňa ešte viac. Páčilo sa mi aký bol tvrdý a cítila som slasť no nevedela som čo robiť. "Nie mama. Nie je tu." snažila som sa jej zakričať naspäť no bolo to dosť sekavo. Potrebovala som ju ešte nejako zdržať, tak som jej radšej povedala, že mlieko tu už nemáme. Inak by tu vošla a zbadala nás ako si to rozdavame na kuchynskej linke. Po pár minútach som zacítila ako to na mňa konečne prichádza. Páčilo sa mi to a rozhodne som nechcela prestať ale v tejto situácii ta rýchlosť prišla vhod. Ryan až do poslednej chvíle do mňa narážal. Zrazu zo mňa vyšiel, odtiahol sa a rýchlo sa obliekol. Snažila som sa lapiť dych ale došlo mi že sedím na kuchynskej linke polonahá tak som z nej rýchlo zišla a tiež sa obliekla. "Doniesla som mlieko keď tu už nie je." zrazu povedala mama keď vošla do kuchyne. "Musím ísť na vecko" zrazu povedal Ryan a rýchlo utiekol z kuchyne do kúpeľne. Tým, že sa neurobil do mňa a ani na kuchynskú linku musel ísť na vecko. Nad tou situáciou som sa zasmiala. Nemôžem uveriť čo práve so mnou urobil. Bolo to riskantné. Cítila som ako som mala vlhké nohavičky. "Aj ja potrebujem ísť na vecko." povedala som mame a zamierila si to tam. No predtým než som tam šla, má mama zastavila. "Veď mi tu máme mlieko Tiara." povedala, keď otvorila chladničku. "Prepáč, nevšimla som si ho." rýchlo som si vymyslela a šla do kúpeľne kde som stretla Ryana. "Zbláznil si sa? Bolo to riskantné." povedala som a on sa na mňa usmial. "Viem že sa ti to páčilo. A je to tvoja vina. Len som ti to vrátil srdiečko. Môžme si to zopakovať." povedal, pobozkal ma a šiel späť do kuchyne. Oprela som sa o umývadlo a premýšľala čo sa to teraz vlastne stalo.