LOVE ME

49. kapitola

Konečne je po Vianociach. Sviatky som strávila s mamkou u nej a Silvestra pravdepodobne oslávim u seba. Michelle určite bude s Maxom. Sú to ich prvé Vianoce a nový rok. Nech si to užijú. Alex mi po tej noci volal každý večer. Pýtal sa ako sa mám a zaujímal sa o mňa. Je to dosť čudné, lebo mám pocit že sa zaujíma až príliš. Alebo žeby to bolo naozaj z jeho strany len kamarátske? Netuším. S Ryanom sa taktiež nič odvtedy nezmenilo. Popravde, ešte sme sa odvtedy ani nevideli, ani si nevolali ani nič. Bol čudný.

Niekoľkokrát som bola na fotení nejakých značiek a pre časopisy. Dostala som ponuku. Na tom by nebolo nič zlé. Práve naopak je to úžasné. Až na jednu vec. Mám možnosť ísť na štyri mesiace do Španielska a potom na ďalšie štyri do Talianska. Spolu je to osem mesiacov čo by som bola odcestovaná. Je to úžasná ponuka a zvýšil by sa mi tým dokonca aj plat. No odísť by trebalo hneď na nový rok. Čo je už o týždeň a ja som o tom ešte nikomu nepovedala. No popravde som sa ešte ani nerozhodla. Je to strašne dlhá doba. Nechala by som tu mamu samu a ta predstava sa mi vôbec nepáči. Michelle by mi chýbala. A Ryan? Za tu dobu sa môže stať čokoľvek. No povedať to niekomu musím. Potrebujem radu a jediná osoba, ktorá mi vie úžasne poradiť je Michelle.

Hneď na ďalší deň som jej zavolala, či by sme sa nemohli stretnúť. Vedela že sa niečo deje. Do telefónu som jej povedala že je to súrne a že sa s ňou potrebujem porozprávať. Vždy tu pre mňa bola a tentokrát to nebolo inak. Súhlasila a o polhodinu sa mame stretnúť v jednej Londýnskej kaviarni. Pred týždňom dosť vyzvedala čo sa stalo medzi mnou a Ryanom v tej izbe. Doslova na mňa vyvalila otázku či sme spolu spali. Keď som jej povedala že nie, ostala zaskočená. Tak ako ja. Chápem, že sa na mňa nevrhol večer keď mi nebolo dobre ale ráno? Mal na to príležitosť. A neurobil to. Kto vie, možno má na sex už niekoho iného a mňa len vodí za nos a namotáva ma. Napadajú mi rôzne príbehy.

Keď som dorazila do kaviarne, Michelle tam na mňa už čakala. Poriadne som ju vystiskala a začali sme rozoberať Vianoce. Aké boli krásne a ako si ich spolu s Maxom užili. Dokonca mi povedala, že si takto vie s nim tráviť celý svoj život a veľmi sa jej to páči. Som šťastná, že si našla niekoho ako je Max. Je to úžasný chlap a ti dvaja sa našli. Prajem im to. "Ale dosť už o tom. Neprišli sme tu rozoberať mňa a Maxa a náš spoločný život. Chcela si so mnou o niečom hovoriť. Znela si dosť naliehavo a vážne. Čo sa deje?" spýtala sa Michelle zvedavo. Bolo mi ťažko o tom začať hovoriť. Nevedela som ako začať. "No vieš dostala som jednu skvelú ponuku zo svojej práce. Týka sa to fotenia a modelingových prehliadok na ktoré by som chodila." začala som vysvetľovať. "Tia veď to je úžasné. A v čom je problém?" tešila sa predčasne. "Je to v Španielsku a v Taliansku." povedala som jej no stále nie tu najdôležitejšiu vec. "Vau. Prečo sa netešíš? Veď to je úžasná vec. Alebo.. Nie?" prestala sa tešiť keď videla výraz mojej tváre. "Do obidvoch krajín ma chcú na štyri mesiace." dala som to zo seba von. "Počkaj ak dobre chápem, aj do Španielska na štyri aj do Talianska? Čiže na osem mesiacov by si bola preč?" spýtala sa pre istotu aby si bola istá, že to chápe. Prikývla som. Už nebola taká nadšená. "Je to strašne dlhá doba. Čo tvoja mama a ja aj Alex. Aj Ryan je pre teba určite dosť dôležitý." Vravela mi všetko čo som ja už dávno vedela. "Michelle práve preto som ťa zavolala von. Musela som ti to povedať. Neviem čo mám robiť. Je to skvelá príležitosť. Môžem sa tak dostať tam kam som sa v modelingu vždy dostať chcela. Ale uvedomujem si, že by som vás tu nechala. Hlavne moju mamu. A je mi z toho strašne." dostala som zo seba všetko vonku. "Pozri. Na tvojom mieste sa ešte o tom porozprávam s mamou. Myslím, že tá je ta najdôležitejšia osoba. Aj ja aj Alex to tu nejako bez teba vydržíme. O Ryanovi pomlčim. Ale tvoja mama či to tu bez teba zvládne." mala pravdu. Mala úplnú pravdu. Mama je pre mňa najdôležitejšou osobou a keď by nesúhlasila, keby to tu bezo mňa ťažko zvládala nešla by som. Michelle som poďakovala a poprosila ju nech to zatiaľ vôbec nikomu nehovorí.

Ďalšia zastávka, ktorá ma čakala bola mama. Potrebovala som to čo najskôr vyriešiť a dať vedieť do modelingu. Bola som neskutočne nervózna a samozrejme aj mama si to hneď všimla. "Deje sa niečo? Vyzeráš dosť nervózne." Vravela mi. Tak ako pri Michelle ani pri mame som nevedela ako začať no napriek tomu som to urobila tak isto. Bola strašne prekvapená a nevyzerala nadšene. Kto by bol. "Pozri zlatíčko. Je to tvoj život, tvoje zamestnanie. Ja ťa tu nemôžem držať. Máš svoj rozum. Nestaraj sa o to, čo bude so mnou. Už dlhú dobu žijem sama a zvládam to viac než dobre. Vrátiš sa. Neodchádzaš predá navždy. Teda dúfam. Nie že si nájdeš nejakého Španiela alebo Taliana a ostaneš tam. Môžme si každý deň volať. Ak je to pre teba také dôležité a pomôže ti to, urobí ťa to šťastnou, tak by si mala ísť. Plniť si svoje sny." povedala a mne sa vtlačili slzy do očí. Toto som od nej vážne nečakala. Ľúbim ju z celého srdca a som jej vďačná za jej slová. Myslím, že som sa práve rozhodla.

"Takže naozaj pôjdeš?" spýtala sa ma Michelle v telefóne, zatiaľ čo som bola doma, robila si čaj a volala s ňou. "Áno. Vyzerá to tak." potvrdila som jej. "Osem mesiacov? Kedy sa to vrátiš? V auguste? Neviem si predstaviť, že tu nebudeš." Vravela dosť smutne. "Budeš mi chýbať. Viem, že to nie je vôbec to isté ale ja som rešpektovala to, že ty si šla žiť do Manchestru, tak ty teraz rešpektuj, že idem za prácou preč. Vrátim sa." Vravela som jej a odpila si z čaju. "Viem viem. A rešpektujem to. Teším sa s tebou. Alexovi si to už povedala?" spýtala sa ma. "Nie ešte nie. Ale zajtra ho adi zavolám k sebe a poviem mu to." informovala som ju. "A čo Ryan?" pri jeho zmienke mi zovrie žalúdok. "Ryan sa mi od toho večera ani neozval. Ja ho nebudem kontaktovať. Nemusí to vedieť. A nikto mu to ani nepovie." povedala som dosť nahnevane. Štvalo ma, že sa mi neozval. Viem že by aj on mal vedieť, že odchádzam. Ale možno to ukončil. Tým, že sa mi neozval mi dáva dosť jasne najavo, že je koniec. A ja sa posúvam ďalej.

Na ďalší deň som vôbec z domu nevyšla. Nikde sa mi ísť nechcelo a predsa sú ešte vianočné sviatky. Len tak pre seba som upiekla koláč a potom pozerala vianočné rozprávky, ktoré ma nikdy neomrzeli a dávajú ich každý rok v telke. Zavolala som k sebe Alexa. Tak ako ostatní, aj on by si zaslúžil vedieť, že odchádzam. "Ahoj." pozdravila som ho vo dverách a objala ho. "Čo bolo také súrne, že si mi to musela povedať čo najskôr?" spýtal sa ma v kuchyni zatiaľ čo jedol moje koláčiky, ktoré som dnes upiekla. Všetko som mu povedala. To ako odchádzam, kam, na koľko a kedy. Bol šokovaný. Ako každý. "Rozmyslela si si to poriadne? Neurob tu istú chybu ako ja." povedal a nie celkom som chápala ako to myslí. "Nechápem. Akú chybu?" spýtala som sa nechápavo. "Že odídeš kvôli kariére niekam ďaleko a tu necháš ostatných." vysvetlil. "Mama aj Michelle s tým súhlasili. Chcú pre mňa to najlepšie." povedala som mu. "Ja nevravím o nich. Čo Ryan?" nechápala som čo to s nim všetci majú. Predsa spolu s Ryanom nechodíme. "S Ryanom nič nemám, tak žiadnu chybu nerobím." odpovedala som mu. Videl, že to nemá zmysel. Presne som vedela ako to myslel. V ten večer nás videl. Videl ako sa Ryan ku mne správa, ako ma chránil a chcel byť pri mne. "Napadla mi jedna šialená vec." povedal odrazu.  "Čo keby som tam išiel s tebou?"