LOVE ME

7. kapitola

Toto nepovedal. Ešte sa pri tom aj usmieva. Prečo mi to vlastne povedal. Prečo som sa vôbec spýtala. A prečo mi to tak trochu vadí. "No pred chvíľou si jednu odmietol." ironicky som sa naňho usmiala tiež. "Keď som si mal vybrať medzi štetkou a nádhernou, sympatickou ženou, vybral som si teba. Tá mi za to nestála." No tak v tomto má bod. Lichotiť vie vážne skvelo. "Vieš že som zasnúbená?" spýtala som sa a zasmiala sa. Myslím, že to víno by som už nemala piť. "Viem. Ten muž má šťastie. No stretla si mňa." čo mi tým chcel povedať? Čudne som naňho pozrela. Zasmial sa. "Rád by som ťa pozval niekedy na obed." Ostala som prekvapená. "Neviem či to je dobrý nápad." nebolo by to voči Alexovi fér. Nemala by som sa s ním stretávať. "Nebude to nič znamenať. Proste len ako známy." prečo chce ísť so mnou na obed? Bože mám toľko otázok. "Ešte si to premyslím." usmiala som sa naňho a on sa na mňa usmial tiež. "Mala by som už ísť." povedala som a chystala sa na odchod. "Čaká ťa doma snúbenec?" spýtal sa a ja som naňho pozrela zarazene. "Nie, on je v práci. Len si myslím že je už dosť neskoro a ráno vstávam do práce." povedala som mu. "Dáš mi svoje číslo?" spýtal sa a ja som sa usmiala. "Pán Reynolds ak ma budete chcieť nájsť tak ma nájdete." zasmiala som sa a odišla. Uvidíme či ma záujem. Keby ma naozaj chcel nájsť tak ma nájde. Nebudem mu dávať svoje číslo. Teraz nech si to užije s nejakou štetkou ak to chce. Ja nie som taká akú by on chcel. Nie som dievča na jednu noc. O takých idiotov nestojím.

Ryan

Tak toto nenechám len tak. Štve ma že ma snúbenca. Chcel by som ju mať vo svojej posteli. Má v sebe niečo čo iné nemajú. Páči sa mi. Nedala mi ani svoje číslo. No keď si myslí, že ju nenájdem je na omyle. A keď ona prišla na zápas, tak ja jej tiež nie som ľahostajný. Už keď sa mi dostala do života, len tak ju nenechám odísť. Odišla a ja som tu ostal sedieť sám. Hoci by som rád oslavoval s ňou, nie je to možné takže idem za chalanmi pri ktorých sú už pekné kusy krásnych žien. Dnes večer to poriadne oslávim. Dostali sme sa do finále. To nemôžme nechať len tak. Šiel som k chalanom, ktorí toho už dosť vypili a obšmietajú sa okolo krásnych žien. " James pripomínam ti že máš doma priateľku. Prečo si nešiel domov a neoslávil to s ňou?" spýtal som sa keď som videl okolo neho nejakú ženu. "Moja žena je v práci. Má nočnú. Oslávime to zajtra." zasmial som sa nad tým a odohnal od neho to dievča preč. Nemohol som dopustiť aby zas do toho spadol. Má priateľku a sľúbil som mu, že keď sa opije a bude sa obšmietať okolo nejakej ženy, mám ju odohnať. Zajtra mi poďakuje. No mne nič nebráni. Objednal som si niečo tvrdé, dal to do seba a hneď ku mne prišla jedna žena. Chvíľu som sa s ňou rozprával a potom sme si to zamierili do hotela. Áno do hotela. Viem, že sme mohli ísť ku mne domov ale môj byt nie je žiadny bordel. V mojej spálni sa tieto veci robiť nebudú. Do môjho bytu nevstúpi ani jedna kurva. Vždy som si to s každou zamieril do hotela. A dnes to nebude inak. Šiel som na recepciu, zaplatil som izbu a zamierili sme si to do izby. Nechcel som to začať už vo výťahu tak som sa na ňu vrhol až v hotelovej izbe. Bolo mi jedno ako to chce. Dnes večer patril mne. Budem robiť to, čo chcem ja. A ona už nemôže cúvnuť.

Tiara

Je ráno a mne zvoní budík. Vôbec sa mi nechce ísť do práce. Alex je už doma a sladko spí. Vôbec som nepočula kedy prišiel. Opatrne a potichu som vstala, zobrala si oblečenie a šla z izby von. Zamierila som si to do kuchyne, urobila som si silnú kávu a raňajky. Som zvedavá čo ma dnes všetko v práci čaká. Som unavená ale vďakabohu ma hlava nebolí. Mala som len jedno víno takže čudovala by som sa keby ma bolela. Dojedla som a šla som do kúpelne, kde som sa dala do poriadku. Umyla som sa a namaľovala. Potom som si obliekla oblečenie ktoré som si ešte večer prichystala. Nemôžem chodiť len tak v hocičom. Dnes som zvolila prúžkované nohavice a bielu blúzku. Ešte som si zobrala kabelku a odišla som. Cesty chvalabohu ešte plné neboli takže som šla pomaly a neponáhľala som sa. Cestou som si pustila rádio a rozmýšľala. Áno, znova som nad ním premýšľala. Keď ja si nemôžem pomôcť. Keď včera vošiel do baru aj s ostatnými hokejistami, to bol neuveriteľný pohľad. Alex nie je športovec a rozhodne nie je taký ako hokejisti. No zapáčila sa mi jeho povaha, ktorá teraz rozhodne je iná ako kedysi. Nerozprávame sa tak ako by sme mali a skoro vôbec sme sa poslednou dobou nevideli. Ale aspoň nie je sukničkár a nespí s každou jednou ako Ryan. Nechápem prečo to robí. Keď mu to chýba tak to môže robiť aj s jednou ženou s ktorou bude celý život. Ale on nie. Robí to pre potrebu alebo potešenie? Veď je to nechutné. A kurvy ktoré mu padajú k nohám aby im ho do nej strčil tak to je pod úroveň. Nebudem sa nad tým rozčuľovať. Ani nemám prečo. Určite si včera večer užil s nejakou štetkou keď som odišla. Nevydržal by to. Nedokážem to pochopiť. Popri mojom rozmýšľaní mi cesta ubehla rýchlo a ja som už bola na mieste. Zaparkovala som tam kde vždy a šla do firmy. Pozdravila som sa ráno vrátnikovi, ktorý sa na mňa vždy usmieva keď ma zbadá a mne tak vždy zlepší deň. Pozdravila som sa aj s niekoľkými kolegami, ktorí už pilne pracovali. Vošla som do výťahu a šla na svoje poschodie. Liam ešte v kancelárii nebol. Urobila som mu kávu a šla som za svoj stôl. Neviem kto mu za ten čas čo som tu nebola pomáhal, ale robil to dobre. Ostalo mi na stole už len pár papierov ktoré treba dokončiť ale to dnes v pohode zvládnem. Teda ak dnes nemáme na pláne žiadne schôdzky a ďalšie papiere. Kým som pozrela do diára čo dnes máme v pláne, z výťahu vyšiel Liam. "Dobré ráno . Ako si sa mala? " pozdravil sa a milo sa opýtal. "Dobré ráno aj tebe. Ďakujem dobre. Voľno mi padlo." odpovedala som mu. "Bolo to tu bez teba ťažké ale pomohol mi Josh. Dnes toho nemáme veľa. Nestihol dokončiť papiere týkajúce sa jedného hotela tak to prosím dokonči ty. Nemáme ani žiadne schôdzky. Dám ti potom ešte pár papierov ale to zvládneš ľavou zadnou. Potom už budeš mať voľno. " povedal a šiel do svojej kancelárie. Potešilo ma že dnes toho nemáme veľa. Potrebujem sa znova do toho dostať a to len tak, že to pôjde pomaly. Šla som si urobiť kávu a potom sa pustila do papierov. Nebolo ich veľa a hotové som ich mala za necelú hodinu. Keďže som zatiaľ nemala čo robiť a čakala na ďalšie papiere od Liama tak som šla na internet. Ako inak informácie o tom, že naši vyhrali hokej a idú do finále tam už boli. Čítala som medzi riadkami a nechýbalo tam ani jeho meno. "Tia, tu máš ešte tieto papiere. " podal mi do ruky Liam. Dočítala som článok ako úžasne hrali a ako sa im podarilo dostať do finále a potom som sa pustila do tých papierov. Dnes tu vážne nie je veľa roboty. Tento deň ubiehal veľmi pomaly kvôli tomu že som nemala žiadnu prácu a nemala som čo robiť. Liam ma pustil na obed skôr. Keď som sa vrátila z obeda, našla som na svojom stole ružu. Kto mi poslal ružu? Alex mi ešte nikdy neposlal ani nedal kvet. On na také veci nie je. Nenašla som na stole ani odkaz. V tej chvíli keď som ju ovoňala, započula som za sebou hlas. "Páči sa ti?"