LOVE ME

20. kapitola

Konečne je piatok a ja dokončujem v práci posledné papierovačky a chystám sa pomaly domov. Som nervózna. O šiestej je zápas a ja som si povedala že naňho pôjdem. Ešte pred tým sa musím dať dokopy. V práci som skončila spokojná som šla domov. Najedla som sa a pozrela som si potom šaty, ktoré by som na večer mohla zobrať. Keď som ich mala vybrané, šla som do sprchy a začala sa chystať. Jemne som sa namaľovala a obliekla si šaty ktoré som si pripravila. Keď som bola hotová, nastúpila som do auta a šla. Pri štadióne už bolo kopu ľudí ale našťastie som mala kde zaparkovať a v rade na vstup som dlho nečakala. Šla som si nájsť svoje miesto na sedenie a čakala kým zápas začne. Bola som nervózna a moje brucho mi to dávalo značne najavo. Bežali posledné minúty pred začiatkom zápasu a hlásateľka začala menovať hráčov, ktorí postupne prichádzali na ľad. "Hráč s číslom tridsaťtri Ryan Reynolds" povedala a ľudia začali výskať a tlieskať. Keď som ho uvidela na ľade, zovrelo mi žalúdok. Korčuľoval a nevšímal si vôbec nikoho. Určite bol z toho zápasu nervózny. Ide im o pohár, ktorý môžu dnes získať. Hokejisti sa rozostavili a všetci ľudia sa postavili. Začali hrať hymnu. Nemohla som z neho spustiť oči. Stále som mala potrebu sa naňho dívať. V tom drese bol taký sexy a vyzeral tak mužne. Výzerá tak aj bez toho dresu ale teraz ma dosť priťahuje. Usmiala som sa nad tým aké myšlienky mi behajú hlavou. Hymna dohrala, všetci si sadli a hokejisti začali hrať. Zápas sa začal. Ryan vyzeral byť nervózny a veľmi sa mu prvú tretinu nedarilo. Chlapci sa udržali ale keď tak budú hrať ďalej, s pohárom sa môžu rozlúčiť. Druhá tretina im išla o niečo lepšie ale Ryan mi robil starosti. Takého som ho na ľade ešte nevidela. Vôbec mu hra nešla. Zrazu z ničoho nič keď využil šancu a mal puk jeden z protihráčov ho podkopol a Ryan spadol. Rozhodca ukázal že pôjde na trestnú až do momentu keď sa Ryan nezdvihol a nezačal súpera biť. Zľakla som sa. Pridali sa k nim aj ostatní a videla som ako sa ich snažili rozhodcovia oddeliť. To sa na Ryana nepodobalo. Teda aspoň som ho takého nepoznala. Netušila som prečo je taký. Rozhodca napokon rozhodol že na trestnú pôjdu obidvaja. Celé dve minúty hrali pekne až do momentu keď sa obidve presilovky dohrali a súperi dali gól. Druhá tretina im tiež nevyšla tak ako chceli a tak sme prehrávali jedna nula. Fanúšikovia boli sklamaní. Tešili sa že získame pohár. Dúfam, že sa to ešte otočí. Viem, čo to pre Ryana a jeho spoluhráčov znamená.

 Začali hrať tretiu tretinu veľmi dobre. Neviem čo sa stalo v šatni ale Ryan prišiel ako vymenený. Začalo sa mu dariť a dokonca sa mu podarilo streliť gól. Toto bol presne ten muž, ktorého som poznala na ľade. Tešilo ma to. Do konca zápasu chýbalo už len pár minút a bolo to napínavé. Myslím, že toto bol zápas ako sa patrí. Päť minút dokonca sme zvýšili zápas ešte o dva góly a tak sme mali výhru jasnú. Plný štadión fanúšikov tlieskal a tešil sa. Odznela siréna a všetci naši hráči na seba skákali, objímali sa a tešili sa. Celý štadión im tlieskal a ďakoval. Bol to neuveriteľný zážitok. O pár minút im doniesli aj víťazný pohár ktorí si zaslúžili. Videla som aký bol Ryan šťastný. Neviem čo mu prvé dve tretiny bolo ale hlavne vďaka nemu sa všetko obrátilo a zápas vyhrali. Mala som chuť sa za ním rozbehnúť a veľmi silno ho objať. Ešte pár minút sa tešili ale vedela som, že tak skoro zo štadióna neodíde. Povedala som si že tu ešte chvíľu ostanem a potom pôjdem vonku. Keď som si všimla že sa pofotili a zamierili do šatní, tak  som šla von na parkovisko. Nevedela som kde ho mám počkať. Potom mi napadlo, že by som možno mohla ísť nájsť jeho auto. Nebolo ťažké ho nájsť. Jediný mal také auto. Ryan si potrpel na luxusných veciach a auto nebolo výnimkou. Oprela som sa a čakala kým príde. Nemusela som dlho čakať. Myslím, že všetci mali namierené niekam oslavovať. No Ryan vyšiel zo štadióna ako posledný. Pozorovala som ho už z diaľky a díval sa celý čas do zeme. Všimla som si že kráčal ešte s niekým a myslím, že to bol James. Keď boli už dosť blízko, ako prvý si ma všimol James. "Ryan? Myslím, že toto ťa poteší." povedal Ryanovi a ten zdvihol zrak a pozrel sa na mňa. Ostal prekvapený. James sa s ním rozlúčil a nechal ho tam stáť samého. Myslím, že stále nemohol uveriť že tam stojím. Bála som sa ako zareaguje. Čo ak ma kvôli tomu všetkému pošle do riti? Snažila som sa tváriť že som v poriadku ale vo vnútri mi išlo vyskočiť srdce a vlastne explodovať od nervozity celé telo. "Ahoj" pozdravila som sa. On sa konečne pohol a šiel ku kufru kde si zložil svoju tašku. Kufor zavrel a zamieril si to ku mne. "Ahoj" postavil sa oproti mne a odzdravil. "Gratulujem k výhre." usmial sa a poďakoval. Bol veľmi zlatý a sexy. Vlasy mal ešte trochu mokré od sprchy a mal na sebe čiernu mikinu. Pôsobil mlado ale zároveň mužne s tou miernou čiernou bradou. Pozeral sa mi do očí ale zároveň mi skenoval celú tvár. "Som rád že si prišla." povedal. "Aj ja. Nemohla som si to nechať ujsť." usmiala som sa naňho a on mi ten úsmev vrátil. "Prepáč mi to." zrazu povedal. Ani neviem prečo sa ospravedlnil no mala som potrebu to urobiť aj ja. "Aj mňa to mrzí. Veľmi. Musela som sem prísť. Chcela som ťa vidieť. V ten večer keď som ti povedala že by bolo najlepšie aby sme sa už nestretávali bola hlúposť. Ja to proste nedokážem." povedala som čo som cítila. "Tiara.." začal. Veľmi som sa bála a bola som nervózna. Nie len z jeho prítomnosti a z jeho blízkosti ale aj z tých slov čo som vyslovila. Zo všetkého čo som mu povedala. "Mám ťa naozaj rád." priblížil sa a chytil ma za boky. Stále som sa opierala o jeho auto. Potešilo ma čo mi povedal. Nečakala som že Ryan Reynolds povie niekomu že ho má vážne rád. "Blbosť. Páčiš sa mi a veľmi." dodal. A vtedy som asi prestala dýchať. Tými slovami ma dostal. Vo vnútri tela som sa tešila ako malé decko a mala som čo robiť aby som to v sebe udržala. "Neviem čo so mnou je, ale neznesiem ťa vidieť s iným chlapom. Chcem ťa bozkávať, objímať ťa a byť pri tebe. Tiara prečo si nemôžme len tak spolu užívať život? Bez toho aby sme sa nejako viazali. A nevravím o sexe. " hovoril a ja som ho pozorne počúvala." Myslíš niečo také ako kamarátstvo s výhodami?" zasmial sa a moje srdce mäklo pri každom jeho nádhernom úsmeve. "Aj tak sa to dá nazvať. Tia zmeň svoj život. Doteraz si žila s mužom, ktorý by si zaslúžil na hubu za to, že opustil takú úžasnú ženu ako si ty. AJ keď mal by som sa poďakovať. Za to, že ťa môžem pobozkať a necítiť sa hlúpo" tentokrát som sa zasmiala ja. " Aha, takže ty by si sa za to cítil len hlúpo ale nebál by si sa že by ťa zato zabil" z chuti sa zasmial. "No to rozhodne nie. Nemal by som sa čoho báť." prevrátila som očami. " Tiara rád by som ťa o niečo požiadal." priblížil sa ku mne ešte bližšie až som cítila jeho úžasný mentolový dych. "Viem, že je to asi narýchlo, ale vieš že mi končí sezóna. Budeme mať voľno a ja by som bol neskutočne rád keby si so mnou niekam šla. Na nejakú dovolenku do nejakej inej krajiny." Ostala som zarazená. "Čože? Ako to myslíš? Ryan to.." nenechal ma dopovedať, len priložil svoje pery na tie moje. "Prosím. Užijeme si to." povedal a ja jediné čo som mu dokázala povedať bolo, že si to rozmyslím. Úprimne som sa naňho usmiala a silno ho objala. Zaborila som si tvár do jeho krku a voňala jeho úžasnú vôňu. Cítila som ako ma jemne hladká na chrbte a bolo to príjemné. Po chvíli sme sa od seba odtiahli. "Už by som mala ísť." povedala som a on sa zamračil. "Odveziem ťa." povedal. "Ale ja mám auto." odtiahol sa odo mňa a potom dodal. "Zajtra budeš mať svoje auto u seba. Teraz ťa odveziem ja." nasadli sme a šli. V aute bolo ticho a vládlo medzi nami napätie. Nechápala som prečo je tak ticho a vyzeral byť naštvaný. Čo som spravila? "Ryan?" otočil hlavu ku mne a hneď potom ju znova presmeroval na cestu. "Čo plánuješ ísť teraz robiť?" znova sa na mňa pozrel. "Prečo?" spýtal sa. "Ešte sa mi nechce ísť domov." povedala som mu a jemu sa rozžiarili oči. Nakoniec sme nezamierili k môjmu domu ale do mesta. Aj tentokrát tu bolo kopu ľudí a konečne tu hrala dobrá hudba. Ryan mi kúpil nejaký alkoholický nápoj. "Ty nechceš?" spýtala som sa ho. "Som autom" zabudla som že šoféruje. Ryan stál s rukami vo vreckách nohavíc a sledoval skupinu ktorá vystupovala. Celého som si ho obzrela. Vtedy som mala chuť strhnúť z neho šaty a preskúmať celé jeho telo. Ale mala by som zahnať tie myšlienky. "Ryan?" upozornila som na seba a on sa na mňa pozrel. "Mala som pocit že sa na mňa hneváš. V aute." chcela som vedieť či sa na mňa z nejakého dôvodu hneval. Bol v aute čudný. "Mal by som sa?" pozrela som naňho trochu smutne. "Nehneval som sa. Bol som trochu sklamaný z toho že chceš ísť domov a že nechceš so mnou ostať. Potešilo ma keď si mi povedala že domov ísť ešte nechceš." povedal a mne odľahlo. Bolo veľmi milé keď to povedal. Keď sa kvôli tomu hneval. Bol strašne sexy. Keď som dopila a vyhodila som pohár, šla som k nemu, pritiahla som si ho s mikinou a pobozkala ho. Bolo zvláštne že som to urobila. Nikdy som také veci prvá nerobila. Ale myslím, že alkohol mi v tom pomohol. Najprv sme sa len jemne dotýkali našich pier. Ochutnala som jeho jemné mäkké vankúšiky. Chytil ma za boky a pritiahol si ma bližšie k sebe. Ruky som položila na jeho hruď a cítila som ako rýchlo dýchal. Bozky sme prehlbili a keď som pootvorila ústa využil situáciu a strčil mi do nich jazyk. Vzdychla som mu do úst a jeho to ešte viac dostalo. Zrazu som zacítila na sebe niečo tvrdé. Pochopila som že mu stvrdol. Chytila som ho za vlasy a jemne ho za nich potiahla. Keď som započula jeho ston do mojich úst, podlomili sa mi kolená. Keď sme obidvaja potrebovali vzduch, odtiahli sme sa. Netrápilo nás že okolo je kopu ľudí. Vnímali sme len jeden druhého. "Myslím, že si toho vypila už dosť" povedal a ja som sa zasmiala. "Áno vypila som toho viac než bolo dobré ale viem čo robím." a znova som ho pobozkala. Chýbali mi jeho pery a nevedela som sa nimi nabažiť. Boli ako droga, ktorú som potrebovala. "Ideme?" spýtal sa a ja som prikývla. Boli sme aute ale všimla som si že nejdeme ku mne domov. "Kam to ideme? Ja nebývam tým smerom." povedala som trochu zmätene. Začala sa mi točiť hlava. Znova som to prehnala s alkoholom. "Ideme ku mne. Nenechám ťa v dome samú v takomto stave." povedal a ja som vstrebávala čo práve povedal. "To nie je dobrý nápad. Môžeš ma odviesť domov. Som v poriadku." zasmial sa pre seba. "Čoho sa bojíš? Nespravil by som nič proti tvojej vôli a hlavne nie keď si opitá. Chcem len aby si bola v poriadku." Dorazili sme pred jeho byt. Bola som hrozne unavená a chcelo sa mi spať. Cítila som jeho ruky na mojích bokoch ako mi pomohol sa dostať hore. Nevšímala som si aký má byt. Viem, len ako ma zobral na ruky a potom ma položil na posteľ. Hneď na to som zaspala.