LOVE ME

24. kapitola

"Hm ja neviem. Ako povieš." odpovedala som mu. "Ale no tak. Vyjadri sa aj ty. " povedal. "Mám sa vyjadriť? Fajn. Príde mi to zvláštne a šialené. To, že sa chystáme spolu na dovolenku. Len my dvaja. Že je medzi nami vzťah, ktorý neviem ani opísať. Neviem ako mám povedať v práci že odchádzam. Čo poviem mame? " pozeral mi priamo do očí a počúval čo hovorím. Zrazu sa natiahol a chytil mi moju dlaň do tej jeho. "Tia. Prečo máš taký strach skúsiť niečo nové? Prečo si to nemôžeš len tak užívať a netrápiť sa tými otázkami?" vytrhla som svoju ruku od jeho a povedala. "Ja nie som ako ostatné ženy Ryan. Keď ich niekam zoberieš na nejakú dovolenku tak hneď pricupitajú a nepýtajú sa kam to idete alebo koľko to bude stáť. Ja taká nie som. Nie je mi to jedno. Keď sa ti nepáči aká som tak to rovno môžeme zabaliť." chcela som sa postaviť a odísť ale znova ma chytil za ruku a potiahol ma späť aby som nikam nemohla odísť. "Práve naopak Tiara. Ešte som nestretol ženu ako si ty a to sa mi nehorázne páči a priťahuje ma to k tebe ešte viac." usmiala som sa. Páčilo sa mi ako naňho pôsobím. Rozmýšľala som či aj na Alexa som takto pôsobila. "A rozhodne sa mi páči keď sa usmievaš. Máš krásny úsmev. " doriešili sme našu dovolenku a potom sme šli späť ku mne domov. Chcela som ho odviesť k nemu a potom by som šla domov ale nedovolil mi to. Dokonca si vypýtal kľúče a šoféroval on. Keď sme zastavili pred mojim domom, obidvaja sme vystúpili. "Neboj sa. Ja si zavolám taxík." už len tým pohľadom naňho vedel na čo myslím. Prečo sa zviezol až pred môj dom a teraz musí ísť taxíkom. Zasmial sa a podišiel ku mne. "No tak. Mne to neprekáža. Som rád že som s tebou mohol byť dlhšie. " chytil ma za boky a pritiahol si ma bližšie. Chystal sa ma pobozkať ale odtiahla som ho. "Ryan tu nie. Sme na ulici. Niekto by nás mohol vidieť." odtiahol sa odo mňa. "Prepáč." Prečo mám pocit že ho to zranilo. Nemôžem dovoliť aby nás niekto videl ak to nie je vážny vzťah. Ľudia nahovoria kopu vecí a hlavne sa starajú do vecí do ktorých ich nič. Mám pocit že sa tu už šepká aj to, že tu dlho nevideli Alexa a vidia do môjho domu vchádzať nejakého chlapa. Rozlúčil sa so mnou aspoň bozkom na líce a odišiel. Neostávalo mi nič iné len zavolať mame a povedať jej, že na nejaký čas odchádzam. Nebude z toho nadšená ale nič iné jej neostáva. S kým idem jej radšej nepoviem. O Ryanovi zatiaľ vedieť nemusí. Ani neviem čo by som jej povedala. Mami no vieš raz som sa vo vlaku zoznámila s jedným chlapom. Mimochodom je hokejista. Má svoju reputáciu ale neboj sa zatiaľ sa so mnou nevyspal ale drží sa. Bozkávame sa ako pár ale nie sme vo vzťahu. Niečo ako kamaráti s výhodami. Zabila by ma. Doma som si ešte urobila pár vecí, ktoré potrebujem do práce a šla si ľahnúť. Zajtra ma čaká dlhý deň.

 V práci sme toho mali viac ako som si myslela že budeme mať. Musela som všetkých kontrolovať či si robia svoju práci a rozhodne som nemala chuť riešiť tých. ktorí si ju neplnili. Na rovinu som im povedala že ak nezačnú ihneď robiť čo sa od nich žiada, tak môžu ísť rovno za riaditeľom. Šla som späť do kancelárie. Bol skoro obed a ja som si konečne mohla vydýchnuť. Tú dovolenku asi fakt budem potrebovať. Čo je najhoršie, ešte som to Liamovi nepovedala. Ale ešte ani neviem kedy ideme takže zbytočne mu to budem hovoriť. "Už si skončila?" počula som za sebou mužský hlas až som sa zľakla. "Prepáč nechcel som ťa vystrašiť." zasmial sa Ryan a vošiel dnu. "Čo tu robíš?" ostala som prekvapene stáť keď som ho zbadala. "Dovolenka je vybavená." povedal akoby nič. Ostala som ticho naňho pozerať. Bez toho aby sa so mnou dohodol? "Ako.. kde..?" snažila som sa zo seba dostať, no nešlo to. "Chcel som ti povedať kam ale chcem ťa prekvapiť. Nepoviem ti kam ideme. Jediné čo ti poviem je, že odchádzame už tento víkend. Takže sa zbaľ a v piatok večer o ôsmej odlietame. Vyzdvihnem ťa. " Tento piatok? Snažila som sa spracovať všetky informácie. "Tiara nejdeš na obed?" Spýtal sa Liam keď vošiel do mojej kancelárie. "Ou prepáč nevedel som že tu niekoho máš." povedal ospravedlňujúco a chcel odísť ale na moje prekvapenie ho Ryan zastavil zatiaľ čo som ja nedokázala hovoriť. "To je v poriadku. Aj tak vás Tiara potrebovala, takže je dobre že ste tu." Liam sa vrátil späť a pozrel sa na Ryana. "Pán Reynolds? Ste to vy? " Ryan sa usmial a podal Liamovi ruku. Ja som ich len v tichosti, ešte stále v šoku pozorovala. "Áno. Rád vás zas vidím. " Liam ruku prijal a potriasli ňou. "Tak Tia čo si chcela? " obidvaja sa pozreli na mňa. Ryan videl že asi nie som schopná hovoriť tak sa podujal on. "Vlastne je to záležitosť nás oboch. Ja a Tiara ideme spolu na dovolenku a chcel som vás poprosiť či by ste ju mohli uvoľniť z práce. No nebude to len na pár dní. " povedal a Liam hneď pozrel na mňa. Nechápal prečo idem s Ryanom na dovolenku. Viem, že si myslí že medzi nami niečo je. Pozná ma už dlho. Bojím sa že to povie mame. "Hm jasné to nebude problém.... Viem že ma do toho nič nie je no nedá mi to. Čo medzi vami je? Poznám Tiaru už dlho a je ako moja vlastná dcéra. Chcem vedieť čo je medzi vami. Ešte nedávno bola zasnúbená." Ako som mu mohla povedať čo medzi nami je keď to ani ja sama neviem. No tento raz to bolo na mne aby som niečo povedala. "Sme kamaráti Liam. Pozval ma aby sme si oddýchli a zabavili sa. A už nemám 17 aby mi niekto vravel čo mám robiť a dovoľoval mi niekam ísť." vysvetlila som Liamovi, ktorí z toho nebol tisíckrát nadšení ale vedel že nemá na výber. "Dobre fajn. Je to vaša vec. Dávajte na seba pozor." povedal a keď už chcel odísť, napadla mi ešte jedna vec. "Liam" otočil sa. "Nehovor to mame." vzdychol si. "Kedy odchádzate?" Ryan sa na mňa pozrel a potom povedal. "Tento piatok večer." Liam prikývol a odišiel. Nebola som nadšená. Ryan si to všimol tak pristúpil ku mne, chytil ma za pás, pritiahol si ma a objal ma. V tú chvíľu som to tak veľmi potrebovala a bola som rada že je tam. Tvár som zaborila k jeho krku a dýchala jeho vôňu. Takto sme chvíľu ostali a potom keď mi skončila prestávka, povedal že sa mi ešte ozve a odišiel. Ja som si robila ďalej svoju robotu. 

Nič som celé dni nerobila len šalela z toho že v piatok už odchádzam, čo všetko mi ešte treba spraviť a kúpiť. Najhoršie bude keď to budem musieť oznámiť mojej mame. Michelle som to už povedala a bola nadšená. Povedala že je to pekne romantické že mi nepovedal kam ideme a že ma chce prekvapiť. Povedala že sa so mnou príde rozlúčiť tak sa na ňu veľmi teším. Podľa toho, čo mi vravela tak viem že je šťastná. A ja som šťastná z nej. Je zamilovaná. Dúfam, že keď sa vráti tak sa nič nezmení. Nasadla som do auta a šla za svojou mamou. Bola som nervózna a to len preto, že viem aká je moja mama. Veľmi ju ľúbim, ale v takých veciach by mohla mať pochopenie. "Ahoj mami." Privítala som ju keď som k nej prišla. Silno ma objala. "Mami chcela som ti niečo povedať." Sadla som si na stoličku a ona si sadla oproti mne. "V piatok odchádzam na nejaký čas na dovolenku." ostala prekvapená. "Na dovolenku a už tento piatok a s kým? Prečo si mi to nepovedala skôr? Kam ideš?" Doslova na mňa vyvalila kopu otázok. Vedela som že sa bude pýtať. Ale chápem ju. "Idem hm s kamarátkou z práce. Nepoznáš ju mami. Povedali sme si že si chceme už od všetkého oddýchnuť. Prepáč že som ti to nepovedala skôr ale bolo to narýchlo a sama neviem kam ideme. Vybavovala to ona a v podstate mi to chcela dať ako darček k narodeninám takže mi nepovedala kam. " z časti som zaklamala. Na moje prekvapenie sa tešila so mnou že niekam idem. No viem že keby som jej povedala celú pravdu, tak by bola proti. Hoci nemala by na výber. Keď som prišla domov, zbalila som sa a premýšľala čo to robím.