Dračie Bojovníčky

5: Očiam ukrytá

Zveziem sa na stoličku v kuchyni a priložím si dlaň na čelo. Neviem prečo som z tohto taká rozhodená, v podstate som to očakávala.

Em si opatrne sadne na miesto oproti mne a natiahne ku mne ruku. Vzápätí ju však stiahne, akoby som mnou nechcela zaobchádzať ako s dieťaťom. Offy sa postaví za Em a tvári sa neutrálne.

,,Ty si v tom namočená tiež?" pýtam sa pokojným hlasom. Em si s Offy vymení pohľad, potom ho prenesie na mňa a prikývne.

,,Ale kým ti k tomu poviem niečo viac, chcem, aby si si vypočula jej príbeh priamo od nej," poprosí ma Em a ja sa prudko nadýchnem.

,,Ako viem, že jej môžem veriť?" opýta sa Offy a ja nadvihnem obočie.

,,Môžeš," odpovie Em, akoby čítala moje myšlienky. ,,Ona vie udržať tajomstvo a proti tebe nepôjde," pokračuje moja adoptívna mama a ja na ňu vydesene pozriem. Možno má pravdu, no v takejto situácii by som za seba mala rozhodovať sama.

Offy túto myšlienku zrejme zachytí a v tmavých očiach sa odrazí otázka. Čaká kým sa k tomu vyjadrím ja sama. Opatrne prikývnem a v jej pohľade zbadám čosi ako úľavu.

Brunetka obíde Emminu stoličku a usadí sa na ďalšiu stoličku po mojej pravici. Nadýchne sa a zahľadí sa kamsi do diaľky.

,,Pýtaj sa na čo chceš," hlesne len.

,,Zabila si niekoho?" vyhŕknem hneď. Ani neviem prečo, no práve tohto sa obávam najviac. Offy sa zatvári, akoby som ju kopla do brucha.

,,Áno," odpovie len a ja zovriem pery do tenkej čiary. Pokúšam sa ostať pokojná, hoci ma naplní strach.

,,Prečo?" pokračujem kým pocítim zrýchlený tlkot svojho srdca.

,,Aby som zabránila smrti mojich blízkych." Jej odpoveď už je rýchlejšia ako predtým. Ja však ostávam vyplašená ešte o to viac. Stále nechcem veriť tomu, že niekomu naozaj vzala život.

,,Stálo to za to?" nadvihnem obočie. Neviem ako sa s tým je schopná vyrovnať. Ako môže len tak slobodne pobehovať v úplne cudzom meste?

,,V podstate ani nie. Neochránilo ich to," prizná veľmi smutným hlasom. Prekvapene zažmurkám a pohľadom vyhľadám Em. Ona len zatína sánku a v očiach má prázdno.

,,Zabili ich vojaci. Keď sa mi pokúšali pomôcť ujsť. Chceli ma zajať, lenže to moji rodičia nemohli dopustiť. Boli zasiahnutí pri streľbe, ktorá bola určená na to, aby ma vojaci zastavili," rozpráva Offy zastretým hlasom. Neviem ako mám všetky tieto informácie spracovať. Niečo také sa predsa deje len vy filmoch, na takéto mestečko by to nemalo mať dosah už vôbec. A hlavne, ako do toho všetkého zapadá Em?

,,Vtedy si niekoho zabila?"

,,Áno. Prvá skupinka mierila zbrane na mojich adoptívnych rodičov a ja som spanikárila. Vyhrážali sa krikom a chceli zastreliť môjho malého brata. Konala som skôr kým niečo stihli." Sklopí pohľad, akoby tú spomienku mala práve pre očami.

,,Zabila si ich," pošepnem takmer nečujne. Offy však zachytí ten tichý zvuk a pozrie na mňa zroneným pohľadom.

,,Musela som." Hlas sa jej zlomí. Zabiť človeka, to musí byť naozaj ťažká vec. Aj napriek tomu, že sa snažili ublížiť jej blízkym. No ak ich tam bolo viacej, ako je možné, že ju nechali len tak pozabíjať ich?

,,Ako to, že sa ti pri tom nič nestalo?" odhodlám sa po chvíli. Offy pozrie na Em, ktorá len prikývne. Nechápavo nadvihnem obočie.

,,Nevideli ma. Mala som v ruke pištoľ môjho otca. Zabila som prvého a ostatní sa na mňa otočili. Ale nemohli ma vidieť, lebo som im to nedovolila." Nechápavo nakrčím obočie.