Dračie Bojovníčky

38: Ochrankyňa tajomstva

Nevydržím to a rozplačem sa. Nemám dôvod to v sebe držať. Em ma zovrie tak pevne, že mi takmer poláme rebrá. No je mi to jedno, je mi to úplne jedno.

Tak veľmi som sa nútila nemyslieť na ňu, že som takmer zabudla na jej tvár. Na jej husté blonďavé vlasy, ktoré vždy voňali ako broskyne. Na jej zelené oči, ktoré sa teraz lesknú od sĺz.

Roztrasene sa od nej odtiahnem a nechám jej žilami-popretkávanej dlani, aby ma pohladila po líci. Už dlhý čas som sa necítila takto šťastne.

,,Našla si ma," zašepká Em a doširoka sa usmeje. So zaslzenými očami prikývnem a tiež sa usmejem.

,,Musím ti toho toľko povedať," vyhlásim, keď sa aspoň trochu upokojím. Em sa pozrie ponad moje plece a ja si až teraz uvedomím, že tam ešte stále stojí Tobias.

Neodišiel, hoci mohol. Prekvapuje ma to, no nedám to na sebe poznať. Em sa na mňa zahľadí s jemnou otázkou v očiach. Videla ako ma pobozkal.

Moje líca očervenejú, no otočím sa na aláta a hlavou mu pokyniem, nech príde bližšie. Je mi absolútne jedno, že som celá od sĺz a s veľkou pravdepodobnosťou červená, videl ma už aj v horšom stave.

Em sa na neho jemne usmeje, v jej očiach je badať veľké prekvapenie. Tobias vyzerá nadpozemsky, vôbec sa jej nečudujem.

,,Em, toto je Tobias, Tobias, toto je Em, moja mama." Nepoviem, že je adoptívna, to slovo už pre mňa stratilo význam. Em si aláta opatrne premeria, v jej zelených očiach sa čosi ukrýva. Napadne mi, že som ho možno nemala predstavovať ako Tobiasa, keď už veľmi dlhý čas používa meno Kolju.

,,Teší ma," prehovorí napokon drobná žena a natiahne k nemu ruku. Verí mi dostatočne na to, aby verila aj jemu. Alát jej podá ruku, Em pri ňom vyzerá ako dieťa.

,,Myslím, že by sme sa mali porozprávať," navrhne, keď si potrasú rukami ako starí známi. Prikývnem a venujem Tobiasovi spýtavý pohľad.

Len jemne prikývne, akoby s tým bol v poriadku. Akoby nechcel odísť. Portál do Tauru je pritom tak blízko.

Em vykročí smerom, odkiaľ prišla a ja ju ticho nasledujem. Tobias ide po mojom boku, zladí si so mnou krok. Uvedomím si ako veľmi som si na jeho prítomnosť zvykla.

Za kopcom sa zjaví drobný domček. Je ešte menší ako ten, v ktorom som vyrastala. Je drevený, no vyzerá útulne. Tiež sa nachádza mimo ostatných domov, akoby Em neznášala susedov. Kučeravá žena nám otvorí vchodové dvere a s úsmevom nás privíta v jej novom domove. Tobias si všetko obzerá rovnako ostražito ako ja.

,,Máš to tu krásne," zašepkám so zatajeným dychom. Em nás zavedie ku stolu, Tobias si sadne po mojej ľavici a neprestáva pozorovať miestnosť. Možno ho fascinuje to moderné vybavenie.

Em na stôl položí tri šálky a do každej naleje teplý čaj. Akoby nás očakávala. Tobias si šálku pritiahne k sebe a odchlipne si, akoby na takéto návštevy chodieval dennodenne. Em si sadne oproti mne a uprie na mňa smaragdové oči.

,,Si v poriadku?" opýta sa ma a malými rukami takisto zovrie svoju šálku. Bola som preč takmer rok, je to až neuveriteľné.

,,Už áno," zašepkám s úsmevom, keď sa pozerám na ženu, ktorá ma vychovala. ,,Stalo sa toho toľko," pokračujem a pozriem na aláta, aby som sa upokojila. Hľadí na mňa, akoby presne vedel, že to potrebujem. Tak sa otočím späť k Em a začnem rozprávať. Poviem jej všetko, úplne všetko.

Tobiasa zrejme netrápi, že som jej prezradila celý jeho príbeh. Hltá každé moje slovo, akoby to tiež počúval prvý raz.

Poviem jej o Offy, o vojakoch, o portáli, Meldarionovi, Amy, Lathronovi, o Ginghariane a o Theovi. Trvá mi dobré tri hodiny, kým konečne stíchnem. Em bola po celý čas ticho, rovnako ako Tobias. Stihli sme vypiť každý po tri šálky, Em musela dať variť novú kanvicu. Teraz pozoruje Tobiasa a jej výraz je nečitateľný.