Epilóg

242 17 12
                                    

Otvorím oči. Chvíľu im trvá, kým si zvyknú na všetky obrazy predo mnou. Bola som v temnote príliš dlho.

Zbadám okolo seba stáť niekoľko žien. Je ich desať, každá jedna má na ruke tetovanie dráčika. Spomeniem si na ich mená. Lauriss, Kate, Amalia, Tanya, Merlia, Cecily, Jessamine, Mia, Ephira a Aryan. Moje dračie bojovníčky.

,,Dobré ránko Rhenia," ozve sa hlas jednej z nich. Tanya. Usmejem sa a opatrným pohybom sa posadím.

,,Našli ste ma," zašepkám.

,,Porazili ste safijov?" opýtam sa vydesene.

,,Safijov sme porazili už dávno. Nájsť ťa už nebolo také jednoduché. Trvalo nám to dlhšie, než by sme chceli." Ako dlho som vlastne bola bez vedomia? Podľa ich tvárí to mohlo byť takých pekných dvadsať rokov.

,,Potrebujeme tvoju pomoc," ozve sa čiernovlasá Aryan. Len spýtavo nadvihnem obočie.

,,Potrebujeme, aby si vytvorila portál. Preč zo Sity." Teraz rozpráva Jessamine. To meno vyberala Ava, doteraz si na tú chvíľu spomínam.

Fialového dráčika som dala na jej ľavú ruku naschvál. Aby ich všetky viedla. Je oveľa krajšia, než som si ju predstavovala.

,,Veď ste predsa safijov porazili. Je koniec, nie?" opýtam sa prekvapene. Všetky bojovníčky si vymenia pohľady.

Jessamine sa vystrie a potom povie: ,,Toto je iba začiatok."

Koniec

Dračie BojovníčkyWhere stories live. Discover now